Banskobystrické Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže oslávilo v minulom roku dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Posledný májový piatok bude dňom jeho 32. premiéry. A bude to šok! Lásky SHOCK.
Hovoríme, že sme tolerantní, vnímaví, empatickí, láskaví… no keď je čas to prejaviť, strácame sa v nečinnosti, či prehliadaní, v horšom prípade odmietaní. Neexistuje lepšia možnosť skúsiť prekročiť svoju bublinu, ako prejaviť naozajstnú empatiu niekomu, komu nerozumieme a jeho „svet” je nám cudzí… „Svojím spôsobom to tiež znamená odložiť svoje JA. To sa môžu odvážiť len ľudia, ktorí sú si sami v sebe istí natoľko, že sa nemusia báť toho, že by sa vo svete druhého človeka stratili, či už sa ukáže akokoľvek podivný či bizarný.“ (Carl Rogers)
Týmito slovami Divadlo z Pasáže uvádza svoje nové predstavenie Lásky SHOCK. Je to prvé autorské predstavenie lektorky pohybu a tanca Kristíny Chmelíkovej, tanečnej dramaturgičky Záhrady CNK. S Divadlom z Pasáže spolupracuje už niekoľko rokov a na margo premiéry predstavenia, ktorá sa uskutoční v piatok 28. mája v Záhrade – a je už vypredaná, hovorí: „Predstavenie môže dopadnúť kadejako, no viem, že ako hercom, tak aj mne umožnilo znovuobjaviť plnosť prežívaného a nekonečné variácie vnímania. Reflektuje spôsob, akým svet vnímajú samotní herci Divadla z Pasáže, ako vnímajú samých seba, svoje pocity, telo, svoj život. Áno, aj oni sa cítia sexy, nasratí, vtipní, nepochopení či neviditeľní, aj keď ich paradoxne na ulici počuť najviac.“
Nechceme empatiu len prijímať, chceme ju aj prejavovať
Pred premiérou Lásky SHOCK, do ktorej zostávajú doslova už len hodiny, sme režisérke predstavenia Kristíne Chmelíkovej položili niekoľko otázok.
Čo v týchto posledných chvíľach pred premiérou prežívate?
Je to zmes rôznorodých pocitov. Na jednej strane sa s hercami veľmi zabávame a pre mňa je neustále dojímajúce ich vidieť v takej krehkej polohe, no zároveň mám hrozný strach. Musím stále opakovať samej sebe, že som to urobila tak, ako som najlepšie vedela alebo cítila. Musím mať so sebou trpezlivosť. Koniec koncov som rada, že som sa na to vôbec dala. Bola to pre mňa skúška odvahy. Nie preto, že by som sa bála s hercami robiť, ale práve preto, že to bola moja prvá režijná skúsenosť.
Shock v názve chápeme správne ako šok? V čom sú tieto vaše lásky „šokujúce“ a čo predstavením chcete povedať divákom a diváčkam?
Áno, chápete to správne… Keď som sa nad tým tak zamýšľala, dospela som k tomu, že šokom to môže byť iba v tom prípade, ak nás prekvapí, že aj ľudia so znevýhodnením cítia a potrebujú to isté ako „zdraví ľudia“. Šokom to môže byť iba vtedy, ak je naša empatia prejavovaná len v teoretickej rovine. Práve preto sme sa chceli dotknúť tém, ktoré sú vedome prehliadané a ignorované. Chceli sme spoločne otvoriť témy, o ktorých sa aj samotní herci hanbia hovoriť, a tak vytvoriť bezpečné miesto pre zdieľanie túžob, snov, frustrácií, tých najintímnejších predstáv, prejavov potláčaného hnevu, sklamania, vášní a všetkého, čo nás robí ľuďmi.
Ako dlho trvali prípravy, skúšky a aká nálada na nich vládla?
Predstavenie vznikalo v priebehu štyroch mesiacov, no čistý skúšobný čas bol asi osem týždňov. Bol to jeden z mojich najkrajších skúšobných procesov, aký som zažila. Veľa sme sa smiali, bláznili sa, ja som veľa plakala, pretože som ich aj ja osobne videla prvý krát v takej krehkej polohe. Bol to veľmi intenzívny proces ako pre mňa, tak aj pre samotných hercov. Nechceme empatiu len prijímať, chceme ju aj prejavovať, a to sa museli postupne učiť aj samotní herci v rámci svojej skupiny. Všetci ju musíme objavovať, inak budeme neustále šokovaní a tvrdí.
Čo vám spolupráca s Divadlom z Pasáže prináša po profesionálnej a po ľudskej stránke?
Už si ani neviem predstaviť, že by som s nimi nerobila. Ten život s nimi je v niečom oveľa plnší. Smiech je hlasnejší, smútok je intenzívnejší, emócie sú reálnejšie. A ja to tak mám rada. V prvom rade mi život s nimi neustále pripomína, že sú veci v živote, ktoré sú naozaj zbytočné. Je to táka vata, ktorá nám život iba komplikuje. Pre mňa sa takou vatou stala hrdosť, pýcha, tvrdohlavosť, neústupčivosť a tak ďalej. Priala by som každému aspoň raz za týždeň s nimi stráviť čas. Láskavosť a naozajstná empatia sú veľkou výzvou pre nás všetkých.
Trailer k predstaveniu Lásky SHOCK – autorka Ivona Lichá:
Vstupenky na piatkovú premiéru sú už vypredané. Ďalšie predstavenia Lásky SHOCK sa uskutočnia v pondelok 31. mája a 7. a 28. júna, vždy po 19:00 h v Záhrade CNK. Z dôvodu obmedzenej kapacity si včas rezervujte vstupenky cez e-mail divadlozpasaze@gmail.com alebo tel. č. 0918 861 384. Viac informácií nájdete vo Facebook evente.
Divadlo z Pasáže: Lásky SHOCK
Réžia: Kristína Chmelíková. Choreografia: Lucia Kašiarová. Dramaturgia: Eva Ogurčáková. Hudba: Tomáš Tomo Michalčák. Hudobná spolupráca: Marián Slávka. Kostýmy: Michaela Hriňová. Výroba kostýmov: Miroslava Zelníková. Svetelný dizajn: Ján Čief. Zvuk: Dušan Ivan
Produkcia: Matúš Petričko a Zuzana Javorská. Odborná spolupráca: Peter Vrťo, Ľudmila Veverková, Katarína Hojčušová. Grafický design: Ado Dragičević
Účinkujú: Ivan Blaško, Michal Daniš, Peter Darmo, Tomáš Debnár, Dorota Králiková, Peter Hudec, Ján Kinčeš, Lucia Krajčiová, Veronika Lačná, Miriam Kujanová, Marek Mojžiš, Michaela Ďuricová, Lýdia Rybárová.
„S*rie ma, keď na mňa ľudia čumia, vtedy mám chuť povedať: Na čo tak čumíš? S*rie ma, keď sú ľudia prehnane milí, ako keby sme niečo nechápali.” (Lydka)
Divadlo z Pasáže je prvé profesionálne komunitné divadlo, ktoré ako jediné svojho druhu na Slovensku začalo pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Zároveň je prvé a momentálne jediné mestské komunitné divadlo, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím v strednej a východnej Európe. Vo svojej činnosti prepája kultúrnu, umeleckú a sociálnu oblasť. Divadlo získalo za svoju činnosť viacero ocenení, napríklad v roku 2009 ocenenie Cena euroobčana roka (ako prvá nezisková organizácia zo Slovenska) od prezidenta Európskeho parlamentu Hansa Gerta Pὄtteringa. V Banskej Bystrici pôsobí od roku 1995 a v roku 2020 oslávlo už 25. výročie svojej existencie.
