Mnohých Banskobystričanov vlani pobúrila výstavba pri miestach masových popráv a povstaleckej obrany v banskobystrickej mestskej časti Kremnička. Ďalšej výstavbe v lokalite majú zabrániť ďalšie kroky samosprávy, ktoré reagujú aj na protest prokurátora proti nedostatočnej ochrane lokality.
Výstavba prebieha neďaleko miesta, na ktorom počas 2. svetovej vojny nacistickí nemeckí vojaci, ale aj členovia Hlinkovej gardy popravili spolu 747 ľudí. To je počet dosiaľ exhumovaných tiel, odhaduje sa však, že pozostatky ďalších asi troch stoviek obetí ešte stále môžu ležať v zemi pri Kremničke. Telá vtedy skončili najmä v protitankovej priekope, ktorú povstalci pôvodne vykopali na zabránenie či zdržanie prejazdu nacistických tankov do Banskej Bystrice. Udalosti pripomína Pamätník obetiam fašizmu, ktorý je dielom jedného z najznámejších architektov a dizajnérov našej histórie Dušana Jurkoviča.
Ako sa ukázalo, výstavbu v lokalite umožnila zmena územného plánu z roku 1999, avšak stavebné povolenia na blízke domy mesto vydávalo ešte aj v roku 2020.
„S územným plánom sa v minulosti zaobchádzalo rôzne. V roku 2015, v prvom roku môjho pôsobenia vo funkcii primátora, sa nám podarilo schváliť nový Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu. Podľa zákona však aj nový územný plán musel akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta. To, že v tejto lokalite vyrástli domy je niečo, čomu sme zabrániť nevedeli a nemôžeme niesť zodpovednosť za tých, ktorí v roku 1999 výstavbu na tomto mieste povolili. V uplynulých rokoch sme čelili viacerým atakom zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí majú zámer ďalšej výstavby v okolí Pamätníka obetiam fašizmu. Zásadne však odmietame meniť územný plán tak, ako to urobili naši predchodcovia pred 25-timi rokmi. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti a najväčšiu úctu tomuto významnému miestu vzdáme tým, že ho budeme chrániť a príkladne sa oň starať,“ objasňuje primátor Ján Nosko.
Celou problematikou výstavby sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh, aby mesto bez zbytočného odkladu vydalo rozhodnutie o stavebnej uzávere, samospráva podporuje.
„S predmetným podnetom prokuratúry sme sa v plnom rozsahu stotožnili a pripravili vecne odôvodnený a kvalifikovaný návrh na začatie konania o stavebnej uzávere. Prispejeme tým k eliminovaniu ďalšej stavebnej činnosti v lokalite,“ dopĺňa Filip Gašparec, vedúci Stavebného úradu.
Začal nový archeologický výskum
Na miestach masových popráv a povstaleckej obrany sa v týchto dňoch začína prvá fáza archeologického výskumu, aký sa na Slovensku doposiaľ ešte nikdy nerealizoval. Samospráva ho iniciovala s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany danej lokality.
Pracovný tím na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre začína s prácami už v týchto dňoch. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu je vymedzené, na ktorých parcelách, a v akom rozsahu môže tím archeológov prieskum realizovať. Skúmaným miestom bude protitanková priekopa, betónový bunker, bunker Vyšný potok a lokalita Pod Stráňami. Cieľom je identifikovať objekty, ktoré sa dajú dokázateľne spojiť s udalosťami rokov 1944-45.
„Doposiaľ bol chránený len pamätník a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany danej lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť pamiatkarom relevantné doklady, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať. Druhotným vedeckým zámerom je objaviť niečo nové. Dnes realizujeme jednodňový povrchový prieskum s detektormi kovov. V mesiacoch máj – jún plánujeme vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, s cieľom identifikovať miesta popráv. Na jeseň by sme chceli realizovať druhú fázu – v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop,“ objasňuje docent Šteiner.
Archeologický tím chce realizovať sondáže do povstaleckých obranných postavení, ktoré boli sekundárne využívané ako masové hroby. Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil i rozmery priekopy, ktorá bola nafotená v roku 1944, ale nebola nikdy skúmaná. Na Slovensku a ani v okolitých krajinách sa doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval. Identifikáciou miest masových popráv, ktoré by zodpovedali dátumom popráv v minulosti, by pamiatkari získali ďalšie argumenty na to, aby bolo nielen v okolí pamätníka, ale aj protitankovej priekopy vytvorené ochranné pásmo.
„Som prekvapený, že takýto výskum nebol doposiaľ nikde realizovaný. Malo sa tak udiať už pred 50-timi rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila patričná ochrana. Som rád, že archeologickým výskumom môžeme získať reálne podklady na to, aby sa rozšírilo pásmo ochrany celého územia v okolí pamätníka,“ doplnil primátor Ján Nosko.
