Podľa nedávnej ankety 91 percent respondentov by uvítalo funkčnú sieť cyklistických trás v meste Banská Bystrica. Momentálne obyvatelia využívajú bicykle prevažne rekreačne, ale mnohí aj ako bežný spôsob dopravy (napr. do práce). Jazdia pri tom v súbehu s motorovou dopravou, prípadne chodcami. Využívajú existujúce komunikácie, ktoré nie sú oficiálne vedené ako cyklochodníky. Ale ani v holandských mestách nemajú len samostatné cyklochodníky, aj keď je cyklistika najvyužívanejšou formou dopravy. Jedným zo základných kritérií pri tvorbe siete nemotorovej dopravy je síce bezpečnosť, ale v rovnováhe s ňou je otázka finančnej náročnosti. Dôležité je aj majetkové vysporiadanie pozemkov a atraktivita prostredia.
Cyklochodník Námestie Hurbana Vajanského – Obvodný úrad
Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica (OCI BB) získala finančné prostriedky na projektovú štúdiu tohto cyklochodníka už v roku 2008. Po vypracovaní ju odovzdala Mestskému zastupiteľstvu ešte v auguste 2009. Jeden z členov OCI BB následne vypracoval aj projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie. O tom, aká je aktuálna situácia ohľadom tohto plánovaného cyklochodníka, 
ktorý je z pohľadu budovania cyklotrás na území mesta najdôležitejším dopravným uzlom, informovala BBonline.sk Andrea Štulajterová z OCI BB: „Momentálne sa získava stanovisko dotknutých subjektov a následne na to malo plynule pokračovať vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné rozhodnutie. Na tento projekt bolo potrebných ešte približne 3 800 eur, žiaľ, boli z rozpočtu, ktorý sa schvaľoval minulý mesiac, vyškrtnuté.“
Pripravuje sa významný dokument pre miestnu cyklodopravu
OCI BB v spolupráci s mestom Banská Bystrica začala minulý rok v septembri s realizáciou projektu „Rozvoj nemotorovej dopravy na území mesta Banská Bystrica“. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť podmienky na systematické riešenie cyklodopravy na území mesta s nadväznosťou na okolie. Najdôležitejším plánovaným výstupom projektu je Generel nemotorovej dopravy na území mesta Banská Bystrica, ktorý bude riešiť problematiku dopravy cyklistov, inlajnistov, imobilných na vozíčkoch a pod. V súčasnosti na ňom participatívnou metódou pracuje expertná skupina. Tento koncept siete cyklotrás bude v mesiacoch august – september odprezentovaný aj verejnosti. Záujemcovia sa k nemu budú môcť vyjadriť písomne alebo ústne a po zapracovaní schválených pripomienok bude dokument implementovaný do nového územného plánu mesta. Realizácia cyklochodníkov bude postupná a bude vychádzať z aktuálnej finančnej situácie mesta.
Generel, ako územno plánovací podklad vytvorený v nadväznosti na Územný plán mesta Banská Bystrica a na Generel automobilovej dopravy mesta Banská Bystrica, bude zapracovaný do územného plánu, čím sa stane záväzný pre všetkých. Pri vydávaní stavebných povolení na územiach, kde bude plánovaný cyklochodník, stane sa aj neexistujúci cyklochodník vecným bremenom stavby. Podľa Andrey Štulajterovej: „Generel bude zaručovať to, že nemotorová doprava na území mesta sa bude rozvíjať systematicky, konštruktívne a vždy podľa možností.“
„Najzložitejšia, aj časovo najnáročnejšia, je príprava podkladov. Samotná realizácia budovania cyklochodníka je už len čerešňou na torte“, upozorňuje. Hlavným problémom líniových stavieb ako cyklochodníky je totiž ich územné vysporiadanie. Tam, kde je mnoho vlastníkov, stačí jeden nesúhlas na to, aby musel byť väčší úsek preplánovaný. Podľa Štulajterovej sa komplikáciám dá predchádzať: „Už pri tvorbe Generelu hľadáme také možnosti, kde je buď vlastníkom mesto alebo to nie je problémový vlastník pozemku. Aby sme sa zbytočne zase nezdržiavali tým, že budeme riešiť majetkové vysporiadanie niekoľko rokov.“ A aké budú prvé kroky po začlenení generelu do územného plánu mesta? Čo najskôr upraviť existujúci stav komunikácií optickým alebo aj fyzickým rozdelením ciest/chodníkov či upraviť (zraziť) obrubníky a iné bariéry. To sú finančne najmenej náročné úpravy, ale pre bezpečnosť a pohodlie cyklistu veľmi podstatné.
Problémy nie sú len na miestnej úrovni
V okolí Banskej Bystrice je aj v súčasnosti boom cestnej výstavby. Slovenské zákony však cyklistiku veľmi nepodporujú. Chýba napríklad zákon, ktorý by pri stavbe ciest zaviedol povinnosť, aby investor buď do stavby (minimálne mostov, tunelov a pod.) zakomponoval priestor pre cyklochodníky v súbehu s motorovou dopravou, alebo aby bol pri spracovávaní projektu povinný aspoň prejednať, napríklad s mestom, možnosť vedenia cyklotrasy. Je predsa vo verejnom záujme, aby sa na Slovensku neopakovali skúsenosti z Francúzska či Dánska, kde už pred desiatkami rokov pristúpili k rozvoju cyklodopravy, ale až po tom, čo boli centrá niektorých miest doslova upchaté. To, čo svetové metropoly kedysi zaskočilo, možno očakávať aj na Slovensku. Veď aj v Banskej Bystrici sa čoraz častejšie diskutuje o nedostatku parkovacích plôch, lebo počet automobilov na cestách neustále stúpa.
OCI BB je aj preto členom Cykloaliancie Slovenska, zatiaľ neformálneho združenia nadšencov cyklistiky, ktoré funguje len od minulého roka. Podľa Štulajterovej sa Cykloaliancia „snaží pripomienkovať zákony, či už dopravný, stavebný alebo cestný, a snaží sa do týchto zákonov dostať výhody a pravidlá aj pre cyklistov a pre budovanie cyklochodníkov na území miest.“ Cykloalianca sa pri pripomienkovaní snaží diskutovať aj o otázkach, ktoré sú už v iných krajinách samozrejmosťou. Napríklad „vo Francúzsku alebo v Holandsku je normálny štandard, že sa do jednosmerky dávajú cyklochodníky aj do protismeru, čo je u nás momentálne nepriechodná téma“, konštatuje Štulajterová.
