Zachraňujú stratené mačacie duše a bojujú z posledných síl, s dlžobami na krku, aby dobrovoľnícky útulok Bystrická Mačačáreň mohol naďalej napĺňať svoj dobročinný zámer. Ak pomôžete, zapojíte sa do súťaže o víkendový pobyt na chate na Donovaloch.
Sú ľudia, ktorí zaplatia nezdanené stovky eur za domáce zviera na základe inzerátu z internetu, hoci od predajcov, ktorí si privyrábajú týmto „biznisom“ nedostanú adekvátnu inštruktáž. V Bystrickej Mačačárni nájdete stratené mačacie duše, ktoré si na Vianoce želajú len jedno – rodinu. Pozrieť si ich môžete aj v našej fotogalérii, ktorú nájdete pod článkom.
Predsedníčka OZ Bystrická Mačačáreň Barbora Magic Šingerová v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje, s akými problémami sa dobrovoľnícky útulok borí, ako prebieha adopčný proces, čo pri adopcii záujemcom ponúkajú, ale aj to, aká je mačka vlastne zviera. A ešte oveľa viac.
Ako vznikla Bystrická Mačačáreň?
Pred približne desiatimi rokmi sa spojilo pár dievčat, začalo to viac-menej vo Zvolene, vtedy sa občianske združenie ešte volalo Mačky Zvolen. Ja osobne som sa k tomuto združeniu pridala, keď už nejaký rok-dva fungovalo. Začalo to kastráciami mačiek v okolí Banskej Bystrice a Zvolena. Neskôr, ako sa to bežne stáva, sa ľudia utriasli, niektorí poodchádzali, niektorí poprichádzali, a viac-menej celé združenie sa presunulo do Bystrice. Je s nami ešte Zvolenčanka Zuzka, moja najbližšia kolegyňa, ale inak je gro v Banskej Bystrici, takže sme si povedali, že zmeníme názov a ideme akoby odznova. Približne sedem rokov dozadu sme to premenovali na Bystrickú Mačačáreň a to staré združenie už funguje v úplne novom a inom šate.
Ako fungujete?
Fungujeme ako dobrovoľnícky útulok, čo je rozdiel oproti štátom plateným útulkom. To znamená, že my počas dňa pracujeme v našej bežnej civilnej práci a tejto aktivite sa venujeme v rámci dobročinnosti vo voľnom čase. Čiže ráno, večer, pred robotou, po robote. Všetky priestory sú prenajímané z peňazí, ktoré dokážeme vlastnými silami pozháňať. Fungujeme jedine a iba z darov od ľudí, zbierame si dve percentá z daní.
Vhodnú mačku do vhodnej rodiny
Blížia sa Vianoce. Domáce zviera sa tak niekedy stane aj vianočným darčekom, no nie vo všetkých prípadoch to dopadne šťastným koncom. Zrejme budete apelovať na to, aby si ľudia takýto krok dobre premysleli, aby mačiatka neskončili späť u vás. Na druhej strane, keby si dvadsať ľudí adoptuje mačiatko a päť ich vráti späť, je to stále celkom priaznivá bilancia, či?
Vrátené zviera do útulku je vždy veľký problém, hlavne pre to zviera, ony to psychicky veľmi ťažko prežívajú. Majú sa tu dobre, my sa snažíme o ich vysoký komfort, lebo niektoré sú tu nie mesiace, ale roky. A akonáhle sa dostanú do domova, v priebehu týždňa-dvoch, niekedy to trvá dlhšie, si zvyknú. Úplne sa uvoľnia a zistia, aké je to mať rodinu. Tu v útulku je to ako pioniersky tábor, nejaký režim musí byť, stále tie isté mačky, ten istý stres. V domove sa ich prístup k životu zmení, a keď ich po mesiaci vrátite, tá mačka je z toho úplne hotová. Čiže okrem psychického stresu sa im často spúšťajú choroby, takže obávam sa, že tých päť vrátených mačiek by bolo veľký prúser.
Ako ste začali, Vianoce a adopcie, nám s mačkami sa to nestáva. Máme každý rok na Vianoce požiadavky, možno jednu-dve, že chcú darček. Všetky zrušíme, pretože keď sa adoptuje zviera, alebo kupuje z chovnej stanice, tak to treba mať riadne premyslené, treba mať zvieratko dobre a vhodne vybraté. Mali sme už takú požiadavku, že si prídu adoptovať 24. decembra o 17-tej, aby ho šupli rovno pod stromček, no toto cez nás absolútne neprejde, lebo vieme, ako to skončí. Keď aj sú adopcie okolo Vianoc, tak si ľudí dobre preveríme, popýtame sa na celý ten ich background, a nestáva sa nám, že by po Vianociach zvieratá vracali.
Ako prebieha adopčný proces?
Každý musí vedieť zodpovedať základné otázky. Nás samozrejme zaujíma, kde bude zvieratko bývať, či výlučne v interiéri, či má prístup aj do exteriéru. Ak má prístup do exteriéru, tak či je to na bezpečnom mieste, či to nie je samozrejme na hlavnej ceste, lebo máme takých expertov, ktorí nás každé tri mesiace kontaktujú, že im zase zrazili mačku. No od nás ju nedostanú, nezachraňujeme ich preto, aby bola o dva mesiace rozpleštená na ceste. Nie sme striktne zástancami, že len interiér, ale u nás sa naozaj snažíme vyberať vhodnú mačku do vhodnej rodiny. Vždy sa chceme s rodinou stretnúť osobne, lebo keď ich vidíme a spoznáme, tak často sa stáva, že im poradíme úplne iné zviera, aké si oni vyberú. Snažíme sa to charakterovo ladiť, máme s tým celkom vysoký úspech, ľudia sú s tým celkom spokojní.
Pokiaľ ide o ďalšie kroky, určite nás zaujíma bezpečnosť okien a balkónov. Áno, môžu nám ľudia klamať, nechodíme k nim domov na kontroly, ale snažíme sa staviť na príčetnosť a slušnosť. Mnoho adoptovaných zvierat, kde ľudia nedbali na výstrahy, že zviera môže vyskočiť z okna, bohužiaľ aj tak skončilo. Takže teraz je táto otázka jedna z prvých. Snažíme sa ľudí dotlačiť k tomu, že balkón nemôžu otvárať s mačkou, alebo ho musia mať zabezpečený, zasieťovaný. Nájdeme našťastie vždy takých, ktorí to chápu, akceptujú.
Prídete domov a máte tam kamaráta, vzájomne si čítate duše
Na čo sa môžu prípadní záujemcovia pri adopcii z vašej strany spoľahnúť?
Zvieratko pripravujeme na adopciu začipované. Keď má na to vhodný vek aj zdravotný stav, tak je kastrované. Je očkované, pravidelne odčervované, čiže všetko, čo môže v danom veku dostať, to aj dostane. Vypíšeme mu preukaz, pripravíme adopčnú zmluvu a zakladáme si na tom, že pri adopcii máme taký dlhší monológ, v zmysle opatery o zviera. Vysvetľujeme kŕmenie, správanie, výchovu. Každému nabalíme aj štartovací balíček, čo je trochu luxus, lebo dávame zo svojho a sami máme málo.
Ale ľudia nás nie vždy naozaj vnímajú, počúvajú a spravia to, čo im hovoríme. My tu zvieratá kŕmime vysoko kvalitným krmivom. Prídu do domova a o tri týždne nám ľudia volajú, že mačiatko hnačkuje, zvracia, a vtedy zistíme, že nás nepočúvali a nedali zvieratku to, čo sme odporučili. My nemáme s nikým spolupráce, lebo už aj z toho sme boli obvinení. Dávame im naozaj z našich krmív a vieme prečo. Každému človeku to vysvetlíme. Myslím si, že adopcia u nás je veľmi dobrá pre novú rodinu, lebo dostane k tomu vcelku slušný servis.
Otázka možno pre ľudí, ktorí nikdy nemali mačku. Ako by ste charakterizovali mačku ako zviera?
Ja som tiež vždy bola psí človek, v našej rodine sú všetci antimačačiari, to je až neuveriteľné, väčšina je buď alergická, alebo neznáša mačky. Snažím sa im to nejak vysvetľovať, ukazovať, čo je na mačke iné, perfektné. Je to fantastický spoločník na život hlavne pre túto dobu. Všetci sme trochu uponáhľaní, nestíhame z roboty, nestíhame vlastný život nejak organizovať a chceme mať spoločníka. So psíkom je to trošku iné, musíte ho venčiť a viac-menej očakáva od vás, aby ste mu povedali, čo má celý deň robiť. Mačka chce od vás priestor, občas vašu spoločnosť, dobré jedlo a vie sa sama zabaviť.
Prídete domov a máte tam kamaráta, ktorému samozrejme treba vyčistiť záchodík, ale už aj svetové štatistiky ukazujú, že mačka je už o niečo zaujímavejší domáci spoločník ako psík, najmä kvôli jednoduchším krokom, ktoré potrebuje k vlastnej opatere. Mám aj psíkov, ale medzi mačkami, vyznie to možno trošku hlúpo, mám perfektných kamarátov. Vedia byť skvelí parťáci, naučia sa na meno, vedia povely a viete s nimi fungovať tak, že si vzájomne čítate duše. Keď mačky vnímate ešte tak starodedinsky, ako ešte naše babky, že mačka fuj, mačka nesmie do domu, tak o veľa prichádzate. Pracujem na veterinárnej ambulancii a chodia k nám aj psíčkari, ktorí sa s dešpektom pozerajú na mačky. Keď im povieme a vysvetlíme, tak sami sú začudovaní a mnohí si mačku nakoniec aj adoptujú.
Voči mačkám sú rôzne predsudky, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sú veľmi čistotné. Bonus je, že vás prinúti upratovať, lebo keď necháte niečo položené tam, kde to bežne nebýva, tak hneď dá o tom vedieť.
Presne, hneď viem, že som niečo zanedbala, lebo už sa tam hrabká, škrabká. Pokiaľ ide o záchod, často sa stáva, že ľudia sa sťažujú, že mačka ciká mimo záchodu. Mačka to však urobí len vtedy, keď je buď chorá, alebo má v záchodíku zásadný neporiadok. Tiež sme počuli o pani, ktorá čistila záchod raz za dva týždne, takže tam už muselo byť viete čo, to zviera tým pádom nemalo veľmi na výber. Mačku si treba predstaviť ako absolútne rozmaznanú, načančanú princeznú. Potrebuje čistý záchod a záleží jej na tom, aby všetko zahrabala a všetko bolo na poriadku. S mačkou nie je problém, pokiaľ jej správne nastavíte životné potreby. Potrebuje dobrý záchod, dobrý piesok, jedno škrabadlo, kde sa môže vyblázniť, potrebuje nejaké hračky, lebo občas musí zo seba vypustiť energiu. Keď to bude mať, tak doma nebudete mať žiadne problémy.
S mačkami sa spája ešte predsudok, že nie sú také prítulné, respektíve „mojkavé“ ako psy.
Nemyslím si, že je to tak, len mačka prejavuje náklonnosť v iných intervaloch. Psík je taký, že na neho sa pozriete a stále bude skackať, tešiť sa. Mačka chce byť aj sama, čo mi nepríde ako negatívum. Vôbec to neznamená, že je falošná. Viete, my ľudia chceme mať všetko instantne a hneď. Chceme mať doma zviera, ktoré keď sa ho dotkneme prstom, tak hneď musí priasť, túliť sa nám okolo krku. Vôbec nerešpektujeme, že je to samostatná bytosť, ktorá má tiež emócie. Vníma bolesť, radosť, smútok. Treba ich vnímať nielen ako hrču mäsa obalenú srsťou, ktorá nám má slúžiť na to, aby sedela pred domom a občas zjedla myš, ale vnímať ju komplexne. Mačky vnímajú ten smútok, keď sedia samé v mraze pred domom a nerozumejú, prečo ich človek, ktorého zbožňujú nohou odstrkáva od tých dverí. Je veľmi ťažké ľuďom vsunúť do hlavy vôbec tú predstavu, že je to cítiace zviera, ktoré vás má naozaj rado a chce byť s vami.
Pokiaľ ľudia nezačnú kastrovať svoje zvieratá, môžeme sa aj zblázniť
Dá sa mačka vychovať?
Do istej miery určite áno, aj keď teraz by sa asi môj manžel zasmial, ale keď sa jej chce, tak poslúchne všetko. Hneď pri adopcii sa s ľuďmi rozprávame aj o tom, ako žijú. Niektorí ľudia extrémne dbajú na hygienu. Nevravím, že mačka robí bordel, ale ide kam chce, to treba rešpektovať. Každému hovorím, že je jednoduché nastaviť si to v domácnosti. My máme napríklad vlhčené utierky na kuchynskej linke a mačka tam nevyskočí, keď sme doma. Viete ju od začiatku cepovať, ale jasné, že ju nesmiete biť, udierať. Funguje napríklad šušťanie s papierom, okríknutie, prípadne striekanie vodou rozprašovačom. Ona si to vie zapamätať, možno na desiatykrát, lebo ona vás bude donekonečna skúšať, či naozaj na tom trváte, ale naučí sa to. Ale akonáhle vytiahnete päty z domu, ona si urobí čo chce. Preto ľuďom hovorím, že áno, zotriete si kuchynskú linku, trvá to tridsať sekúnd. A čo? Žiadna dráma sa nedeje. Čiže áno, viete ju naučiť, len musíte na tom trvať a nerúcať sa z prípadných neúspechov.
Sú rodiny, ktoré by si aj chceli adoptovať mačku, ale bývajú v prenajatom dome či byte a prenajímateľ danej nehnuteľnosti nedovolí mať v nej mačku. Čo by ste takému prenajímateľovi odkázali?
Nemôžem ich úplne haniť za tento názor, pretože je to ich majetok. Môže sa stať, že mačka naozaj ničí veci. Nemôžeme sa tváriť, že to tak nie je. Vtedy ale treba riešiť problém, prečo je to tak, hľadať nejaké kroky. Mačke treba prípadne premiestniť škrabadlo na úplne iné miesto, alebo zabezpečiť iný druh škrabadla. Niektoré mačky rady škrabú do výšky, iné zas na podlahe. Odporúčame ľuďom kupovať kokosovú rohož, čo je klasická rohož na topánky, mnohým mačkám to vyriešilo problém a prestali škrabať nábytok. Môže ich bolieť chrbát, ramená, to sú bežné veci, je to rovnaké telo ako naše. Čiže nehaním týchto majiteľov bytov, lebo môžu mať zlú skúsenosť, ale klasická klauzula do nájomnej zmluvy, že vrátim majetok v pôvodnom stave, nikoho nezabije. Už čo môžu mačky spraviť? No trošku môžu poškrabať stenu, nábytok, ale ak je človek ochotný to všetko opraviť, nahradiť, tak neviem, aký je v tom problém. A málokedy sa už s tým stretávame, že by majitelia bytov nepovoľovali.
Prečo je dôležitá kastrácia?
Bohužiaľ, stále je veľa ľudí, ktorí odmietajú dať kastrovať svoje domáce zvieratká. Vôbec nevieme, ako s tým zabojovať. Za tie roky, čo sa tomuto venujem, sa moja psychika preklopila z rôznych fáz práve kvôli tomuto, lebo som mala pocit, že sme pohli spoločnosťou, videli sme obrovské rozdiely, ako sa čo vykastrovalo. A potom prejde rok a zrazu ste úplne rovnako zasypaní mačiatkami a tými istými problémami. Je viacero kategórií ľudí. Niektorí sú iba leniví, nechce sa im pohnúť zadkom, doslova, vlastnú mačku nie sú ochotní a schopní roky odniesť na veterinu. Majú peniaze aj povedia, že nemajú problém zaplatiť, ale načo? Ako s nimi pohnete? Neviem, nenašla som na to liek.
Potom je druhá skupina ľudí, ktorí sa riadia na základe absolútne nepravdivých informácií. Sú presvedčení o tom, že keď kocúra vykastrujete, tak prestane loviť myši. To sú absolútne, už dávno vyvrátené mýty. Mačka loví preto, že je lovec. Nie preto, že má vajcia. Loví preto, lebo ju to baví. Často máme problém aj s tým, že ľudia nekŕmia vlastné mačky, lebo potom prestanú loviť. To je ďalšia blbosť. Mačka neloví preto, že je hladná, zopakujem, pretože ju to baví. Mačka je to isté ako lev či tiger, len v menšom.
Potom je tu ďalšia kategória, absolútnych bezciťákov, ktorí nemajú problém s tým, že tie mačatá hádžu pod les alebo do potoka. Poznáme takých, dokonca ženy. Nedokážete s nimi pohnúť ani vyhrážkami. My im ponúkame, že po to zviera prídeme, že to za nich zaplatíme. Pre dobro toho zvieraťa sa snažíme už aj dýchať za tých ľudí a im nie je hanba to nevyužiť. Poznáme pani dôchodkyňu, ktorá dvakrát do roka škrtí mačatá. A môžete sa aj na uši postaviť, nepohnete s ňou. Častokrát sme podávali aj trestné oznámenia, ale viete, my sme to osobne ani nevideli. S tým sa nedá pohnúť, pokiaľ nemáte dôkaz alebo svedka. Mne hlavne nejde do hlavy to, že to má človek vôbec v sebe. V dnešnej dobe, keď vám to chce ešte niekto aj zaplatiť, tak je absolútna hanba, aby som žila ako ten posledný barbar v stredoveku. Čo s tým urobíte? Pokiaľ ľudia nezačnú kastrovať svoje zvieratá, tak združenia ako my sa môžu aj zblázniť.
Fungujeme len z toho, čo nám ľudia pošlú
V príspevkoch na sociálnych sieťach spomínate, že OZ Bystrická Mačačáreň má dlhy. Aká je aktuálne finančná situácia?
Nikdy nebola dobrá, ale posledné roky, od vypuknutia covidu sa rapídne každým rokom zhoršuje. Naše výdavky rastú, ale už je to dávno cez sto tisíc eur, ktoré my ročne minieme na faktúry a chod. To sú obrovské peniaze na to, že nemáme žiadny príjem. Mesačne čo by sme potrebovali, poviem takto z fleku, je sedem-osem tisíc eur. Nám príde na účet ledva dva a pol tisíc. Toto všetko sa neustále skladá, skladá, skladá. K dnešnému dňu je naša dlžoba orientačne deväť tisíc eur. Na účte, včera som pozerala, je tisíc eur. Celý rok sa pohybujeme v týchto číslach.
Konkrétne naše občianske združenie máme jedine to šťastie, že máme dobré vzťahy s veterinármi, dodávateľmi, považujú nás naozaj za korektných, lebo my si všetky dlžoby vždy vyplatíme. Vedia, čo robíme, prečo to robíme. Vedia aj, aký máme finančný problém. Snažíme sa nenaťahovať ich trpezlivosť do nekonečna, ale keby toto nebolo, tak my už dávno nefungujeme. Keby sme mali vopred zaplatiť za tovar, ktorý dostaneme, tak už sme dávno zavretí. Fungujeme len z toho, čo nám ľudia pošlú na účet. Väčšinu dlžôb vyplatíme, keď nám prídu dve percentá z daní, ale o mesiac nato sme znova tam, kde sme boli.
Čo by sa stalo, keby Bystrická Mačačáreň zanikne?
Rozmýšľam nad tým posledné dva-tri roky, predtým mi to vôbec na um nešlo, lebo nejak som si myslela, že aj ja budem večná. Vidíme aj s kolegyňou spolu na sebe, že fyzicky nás to strašne zničilo. To je vyčerpanie. Neustále opakujúce sa vyčerpanie, ktoré si už vyžiadalo nejakú daň. Kým ešte budeme vládať, tak budeme fungovať. Dúfam, že na náš koniec financie nebudú mať vplyv. Keby sa ale stalo to, že skončíme, svet sa nezrúti, ale neviem si predstaviť tie tisícky zvierat, ktoré sme už zachránili a sú v domovoch. Kde by boli? Neviem.
Pokiaľ ide o nejakú osvetu, tiež som mala väčšie oči, čo všetko budem stíhať a zvládať. Chceli sme distribuovať plagáty poštou po celom Slovensku. Chceli sme prosiť kňazov, aby takéto informácie posúvali. Chceli sme to posúvať obciam, aby to hlásili v rozhlase. Ale to sú hodiny a hodiny, ktoré na to potrebujete. A my nemáme ani minúty. Ale verím, že neskončíme. Dúfam, že vyrastie nejaká náhrada na Slovensku za nás. Tiež dúfam, že o päť, možno desať rokov to už bude iné a nebudeme riešiť dennodenne tak pálčivé problémy. My ako celá spoločnosť vôbec nejdeme dopredu, vôbec sa nepučíme z vlastných chýb, ale robíme ďalšie, aj pri tých zvieratách. Spomenula som ten covid, vtedy ako keby nastal zlom aj v ľuďoch, sú zvlčilejší, chladnejší. Zhoršila sa situácia aj v tom, ako sa k zvieratám správajú. Nám absolútne poklesli príjmy, lebo viem, že ľudia potrebujú v prvom rade svoje veci riešiť, až potom môžu dávať. Všetkým sme veľmi vďační, že stále vydržali dávať.
Možno tento rozhovor číta niekto, kto by rád pomohol aj ako posila do tímu, aby ste mohli viac rozložiť sily. Privítali by ste nového člena?
Možno jednu osobu by sme ešte prijali. Nejde o to, že by sme nechceli nových ľudí, ale potrebujeme ľudí, ktorí sem zapadnú. Mám fantastické kolegyne. Dievčatá, ktoré sa starajú konkrétne o chod tohto depozitu, kde nehrávame rozhovor, každá má svoju službu v jeden deň. Ide o to, aby ten deň, keď tu je, obetovala naozaj tým zvieratám. Čiže to nie je, že prídem, šup šup, poupratujem a neviem, či prídem budúci týždeň, lebo niečo mám. Neexistuje. Máš pondelok, tak tu ten pondelok si, lebo nebude nikto iný. Takže pokiaľ ide o posily, je to trošku ťažšie, aby sa niekto osvedčil, zostal a zapadol. Našťastie, momentálne máme dievčat dosť, ale vždy by sa niekto zišiel.
Pokiaľ ide o pomoc, ktorú naozaj potrebujeme, to sú tie financie. Každého človeka prosíme, aby si zriadil trvalý príkaz. Áno viem, nemáme všetci veľa peňazí na rozdávanie, aj keď niekto by našiel päťdesiat alebo sto eur, je to fantastická pomoc, ale pre nás je úžasné, keď dostávame každý mesiac nejakú istú sumu. Čiže keď si niekto nastaví trvalý príkaz na päť eur, prídu nám každý mesiac a spraví to sto ľudí, bolo by to super. Ako vidíte, sme tu všade obložení kožušinami, dekami. To sú veci, ktoré veľa a často míňame. Čiže obliečky, plachty, podsedáky, deky, kožušinky, vankúše, no všetko okrem perín a paplónov, sa dá k nám doniesť, treba len napísať správu na Facebook či Instagram.
Pomôžte a vyhrajte chatu na víkend
S blížiacimi sa Vianocami pripravila Bystrická Mačačáreň opäť súťaž o víkendový pobyt na chate na Donovaloch, ktorej majiteľ touto formou pomáha dobrovoľníckemu útulku vyzbierať peniaze na zaplatenie dlžôb. Stačí poslať na transparentný účet 10 € a násobky tejto sumy s poznámkou „DONOVALY“. 10 € = 1 hlas v losovaní (20 € = 2 hlasy atď.). Súťaž beží až do 22. decembra 2024 do polnoci.
„Sú to úžasní ľudia. Minulý rok sa nám stalo niečo fantastické. Pani, ktorá vyhrala súťaž, nakoniec ten pobyt venovala nám, dievčatám z Mačačárne, takže sme mali parádny mačací teambuilding. Chata je naozaj krásna, v krásnom prostredí, takže bolo by fajn, keby sa ľudia zapojili, posielali. My sme to predtým robili tak, že sme si ten pobyt kúpili, v rôznych hoteloch na Slovensku, a potom sme ho my dali do súťaže, ale teraz nám títo ľudia šetria vstupné náklady, dávajú nám to naozaj zadarmo,“ hovorí k súťaži predsedníčka OZ Bystrická Mačačáreň.
Kontakt a transparentný účet
Bystrickú Mačačáreň môžete kontaktovať prostredníctvom správy na Facebooku a Instagrame.
Transparentný účet: SK5609000000005057186339
Stav transparentného účtu môžete sledovať tu.
„Máme transparentný účet, čiže u nás sa netreba báť akéhokoľvek zneužitia. Od začiatku o toto dbáme. Nemáme zriadenú ani platobnú kartu, takže neexistuje nejaký výber z bankomatu alebo nazvime to neisté platby. Všetko si viete pozrieť, presne koľko a komu platíme. Peniaze využívame na veterinu. Čistiace prostriedky si nakúpime možno dvakrát do roka, keď sa snažíme zrekonštruovať tieto škrabadlá, ktoré „tigre“ doničia. Všetko si ľudia vedia pozrieť,“ dodáva Barbora Magic Šingerová.
