V priebehu týždňa zarezonoval vo verejnosti, ale aj vo vedení mesta, blog kolegu Ľuboša Vrbického, ktorý hodnotil stav a pripravenosť mesta v oblasti klimatickej odolnosti. Formálne hodnotenie vyvolalo z môjho pohľadu až prehnanú reakciu zo strany mesta, keďže ruku na srdce, čertiť na Ľuboša sa nemôžeme, čertiť sa môžeme akurát tak všetci na seba. Pretože aj s prihliadnutím na moje pôsobenie vo funkcii predsedu komisie životného prostredia sa vždy skôr pýtam, čo viac sme ešte mohli urobiť pre životné prostredie, je to skutočne pre nás priorita ? Urobili sme toho dostatok? Naozaj využívame naplno potenciál šikovných ľudí mesta, organizácie, úradu? Podporujeme dostatočne osvetu v tomto smere? Pretože nastavenie ľudskej mysle zohráva v mitigácii a adaptácii na klimatickú zmenu dôležitú rolu.
Avšak na filozofovanie už nie je priestor, lebo každý rok nás počasie kruto presviedča, že zmena klímy je tu a ak nezačneme dynamickejšie pracovať na zmene postojov, chápania, či konkrétnych malých aj veľkých krokoch, PREHRÁME VŠETCI !!
V rámci tohto boja potrebujeme mať veľmi ambiciózne ciele v rámci klimatickej mitigácie, ale nemali by sme zabudnúť, že náš súčasný systém je už teraz zraniteľný voči dopadom zmeny klímy. Musíme sa zaoberať aktuálnymi klimatickými rizikami, ktoré môžu súvisieť s prívalovými dažďami, následnými záplavami, takzvanými tepelnými ostrovmi v mestách, prehrievaniu, či potrebe zvyšovania povedomia. Viacero krokov preto potrebujeme podniknúť teraz, nemôžeme ich odložiť do budúcnosti. V konečnom dôsledku naša schopnosť prispôsobiť sa klimatickej zmene súvisí s kvalitou života, ktorú chceme mať teraz ale aj v budúcnosti.
Je preto skvelé, keď môžeme odprezentovať veľké projekty v príprave ako Zelené sídliska, ktoré prioritne riešia kvalitu bývania v lokalitách a až potom zelené a modré opatrenia, rovnako sa môžeme pochváliť čerpaním prostriedkov z plánu obnovy do cyklodopravy, či znižovania energetickej náročnosti budov. Veľmi ma potešila úprava osvetlenia v meste, avšak chýba jej pokračovanie, pričom menej potešujúca bola prezentácia energetickej koncepcie v meste. Som rád, že postupne meníme povrchy, či postupne zavádzame modré opatrenia, ale tu vzniká ten problém, ktorý spomenul aj kolega Vrbický – neexistencia jasnej koncepcie, na čo poukazujem aj ja už dlhšie obdobie…
KONCEPČNOSŤ
Stačí sa pristaviť pri výmene povrchov, ktoré už dávno mohli byť súčasťou Dizajn manuálu peších a verejných priestranstiev, ktorý nevieme nevhrnúť a prijať od roku 2016. Na ostatnej komisii životného prostredia z debaty vyplynulo, že aj napriek vytvoreniu a pripomienkovaniu Akčného plánu na adaptáciu a mitigáciu, nie je spracovaná Koncepcia na nakladanie s dažďovou vodou a už pri spomínanom Akčnom pláne nebolo ani jasne pomenované, komu bude prináležať plnenie jednotlivých úloh, vyplývajúcich z neho (okrem toho stále neboli vyhodnotené a zapracované pripomienky odborníkov do tohto dokumentu, ktorých je viac ako 100). Taktiež pri debatách o kvalite ovzdušia v meste nemáme jasno v tom, ako budeme riešiť problematiku prašnosti, ani to, kto za ňu bude zodpovedať, pričom patríme, bohužiaľ, vďaka polohe a charakteru územia medzi najprašnejšie mestá.
Pracovníci Záhradníckych služieb mesta v rámci svojej odbornosti aj možností robia skvelú prácu, ktorá je už niekoľko rokov limitovaná ľudskými kapacitami, avšak ani tu sa nezamýšľame nad koncepčnou zmenou, resp. minimálne aspoň nevedieme ani len diskusiu, ako transformovať túto dôležitú organizáciu pre boj s klimatickou zmenou, či ako ju zatraktívniť pre zamestnancov – nových, ale aj aktuálnych. Obzvlášť preto, že vidíme snahu o zmenu a aktívny prístup – viď. Mobilná zeleň, zakúpenie závlahových vakov, ale aj prijatie nápadu z komisie životného prostredia – rozširovanie a vysievanie druhovo rozmanitých lúk, ktorých efekt je nielen o estetike a biodiverzite, ale aj ekonomike ( viac na: https://www.startitup.sk/mestske-luky-naozaj-funguju-prikladom-su-ceske-mesta-do-ktorych-sa-vratili-motyle-aj-kvety/ ). Je nevyhnutné pozrieť sa na to, ako podporujeme osvetu a ako zapájame občanov do aktivít smerujúcich k zmene, pretože aj pre ohľaduplné správanie sa k životnému je potrebné vytvoriť podmienky. Rôzni aktéri ako samosprávy, firmy aj vlády musia konať a podporiť občanov, aby skutočne bojovali proti zmene klímy. Musia im však tiež pomôcť, aby boli pripravení na riziká súvisiace s klimatickou zmenou.
NA 1 VEĽKÝ PROJEKT MUSÍ PRIPADNÚŤ ASPOŇ 10 MALÝCH
Podľa posledných záverov Európskej komisie sa predpokladá, že extrémne teploty budú kľúčovým vplyvom v strednej a východnej Európe. Spolu so znížením množstva letných zrážok sa tým môže zvýšiť riziko sucha a predpokladá sa, že v lete sa zvýši potreba energie. Predpokladá sa, že intenzita a frekvencia riečnych povodní v zime a na jar (v rôznych oblastiach) sa zvýši v dôsledku väčšieho množstva zimných zrážok. Preto je potrebné pokračovať v prípravách veľkých projektov, ako napr. zelené sídliská, ktorých implementačná časť nastane v horizonte niekoľkých rokov, ale pridať k nim aj viacero drobných opatrení, ktoré môžu pomôcť v kratšom horizonte, ak nie hneď. Takými malými opatreniami môžu byť napríklad:
- Aktívne rozširovanie kvitnúcich lúk v meste
Tento projekt, ako som spomínal, sa podarilo rozbehnúť aj vďaka priamej podpore komisie a bol pre rok 2024 zahrnutý do rozpočtu mesta. Výsledkom je vysievanie lúk v spolupráci s FPV UMB a NPPC nad Rudohorskou ulicou. Kvitnúce lúky prinášajú viacero benefitov. Napr. vedeli ste, že počas horúceho leta vedia byť kvitnúce lúky až o 20 °C chladnejšie ako bežne kosený trávnik? Taktiež udržiavanie takejto plochy prebieha v inom režime ako klasického trávniky – nie 6-krát ročne, ale 1 až 2-krát ročne podľa druhového zloženia, pričom takáto lúka nikdy nedosiahne výšku trávnatej rastliny. Okrem toho touto najprirodzenejšou formou zmeny rastlinného zloženia lúčnych spoločenstiev postupne začnú ubúdať druhy alergénnych tráv a nahradia ich bylinné, kvitnúce druhy rastlín, ktoré paradoxne bývajú menej dráždivé pre alergikov.
- Rozširovanie dažďových záhrad
Dažďové záhrady vznikli ako technológia znižovania rizika znečistenia vodných tokov už v roku 1990 v USA. Tieto záhrady slúžia ako nástroj zbierania dažďovej vody do preliačin, vďaka čomu sa spomalí odtok vody, ktorá prirodzene vsiakne do podložia a zabránime tak zbytočnému odvodňovaniu krajiny. Dažďovú záhradu tvorí priehlbina, v ktorej sa nachádza spoločenstvo rastlín, odolávajúcich intenzívnemu krátkodobému zamokreniu. Nejedná sa o jazierko, ako sa mnohí mylne domnievajú. V prípade, že je správne zrealizovaná, voda sa v nej zdrží maximálne 72 hodín a tak nevytvára podmienky pre stojatú vodu a komáre. V nedávnom období sme boli, ako mesto, úspešní a v rámci projektu APMA sme začali vytvárať prvé dažďové záhrady na sídlisku Fončorda. Preto verím, že tak, ako som aj na komisii neraz spomínal, podarí sa nám omnoho dynamickejšie tento projekt adaptovať pre všetky školské areály, či verejné budovy vo vlastníctve mesta, čím by sme teoreticky mohli nielen odľahčiť mestskú kasu od poplatku za stočné, ale takto kultivované prostredie by mohlo slúžiť aj pre vyučovací proces.
- Budovanie vsakovacích jám a rýh pri cestách
Ak nám to umožňujú miestne podmienky, vsakovanie je elegantný a bezproblémový spôsob likvidácie dažďovej vody. Je tiež najmenej náročný na technológie, keďže do vsakovacieho objektu sa zaústi dažďový zvod vybavený filtrami mechanických nečistôt a likvidácia funguje bezúdržbovo a s nulovými nákladmi na prevádzku. Z hľadiska hodnotenia hospodárenia s dažďovou vodou je vsakovanie veľmi vhodné. Dažďové zvody nie sú nijako napojené na kanalizáciu, preto z hľadiska preťažovania kanalizácie a vodného toku ide o úplne čisté riešenie. Takýmto spôsobom sme navrhovali riešiť aj rekonštrukciu stredového ostrovčeka na Rudohorskej ulici v rámci projektu cyklociest, kde by sme vedeli prerušením obrubníka a vytvorením miernej depresie zviesť vodu. Podobný princíp by sme s kolegami navrhovali aj na Triede SNP – konkrétne pilotne od OŠG po známe pohostinstvo na rohu ulice 29. augusta, kde nám voda pravidelne stojí na ceste a znehodnocuje nielen cestu, ale aj celkovú estetiku prostredia. Tu by sme vedeli prerušením obrubníka a vytvorením vsakovacích rigolov odviesť vodu na voľné plochy stredového pásu zelene. Podobných lokalít by sme pri existencii koncepcie vedeli identifikovať viacero a určite by za nie veľkú investíciu vedeli priniesť mnoho pozitívneho.
- Vytváranie stromoradí pri cestách a peších koridoroch
Stromoradia a aleje od nepamäti charakterizovali mestá, či samotné líniové komunikácie. V minulosti sa sadili ako vodítka a ich úlohou bolo ukazovať cestu v hmle, či za dažďa. Cestu ochraňujú pred slnečných žiarením, navyše pôsobia ako prírodné vetrolamy, zmierňujú bočný vietor a obmedzujú vírenie prachu. V zime zase bránia vytváraniu snehových jazykov. Sú príjemným tienením i ochranou pred dažďom a vetrom, pôsobia ako ochrana pred hlukom a prinášajú všeobecný benefit pre ľudskú psychiku. Bohužiaľ, mnohé stromoradia v mestách zanikajú v dôsledku chorôb a vyčerpania. Je preto dôležité v rámci náhradnej výsadby sledovať zmeny a nahrádzať tieto aleje, stromoradia. Zároveň našou ambíciou by malo byť vytváranie nových stromoradí, pretože z hľadiska mikroklímy sú v zastavanou území nenahraditeľným prvkom.
Takou zónou by mohla byť aj samotná Zvolenská ulica, ktorá tvorí vstup do mesta a s priľahlou rýchlostnou cestou vytvára najviac vyasfaltovanú plochu. A práve pás medzi R1 a Zvolenskou ulicou by po rokovaniach s NDS, resp SSC, mohol byť novým miestom pre vytvorenie stromoradia, ktoré by vedelo tomuto priestoru dať nielen tieň, ochladenie, či väčšiu mieru estetickosti, ale aj by znížilo riziko vzniku podobnej situácie ako nastala tento rok na POHODE. A nepíšem len o výsadbe priamo, ale aj vytváraní alejí pomocou mobilnej zelene, ktorá môže byť aktívnym prvkom našich sídlisk. Preto aj toto by mala byť novodobá úloha samospráv, ktoré chcú, aby sa v ich mestách žilo príjemne a dobre. (https://www.stream.cz/adost/bez-stromu-se-upeceme-jak-dramaticky-se-lisi-teploty-v-ulicich-bez-a-se-stromy-63937621 )
- Pretváranie školských areálov výsadbou a kultiváciou zelene
Areály škôl a škôlok, najmä na veľkých sídliskách, môžu byť ideálnym miestom, kde rozširovaním a kultivovaním zelene môžeme vytvárať ostrovy zelene – podobné parkom. Zoberme si len sásovské školské areály, kde napríklad na Pieninskej sme postupne vysadili viacero ovocným stromov, kríkov, ktoré pomohli nielen pri vyučovacom procese, ale postupne zazelenajú areál školy, ktorá bude prirodzene pôsobiť ako mikroklimatický prvok v priestore sídliska. Tento fakt má ešte väčší potenciál naplniť Sitnianska ulica, ktorá sa nachádza v strede sídliska a posilnila by tak význam rekonštrukcie vnútrobloku. Určite by sme sa nemali uberať cestou ako to bolo v minulosti s topoľmi v areáli ZŠ Slovenského národného povstania na sídlisku pri železničnej stanici, kde sme topole pri plote areálu nahradili „len kríkmi“, v dôsledku čoho blízka plocha dopravného ihriska nie je vôbec tienená a prehrieva okolie.
- Rozširovanie siete lesoparkov
Ako som už spomínal, naše mesto patrí sezónne k najviac zasiahnutým prašnosťou a vtláčaním skleníkových plynov z okolia do jeho koridoru. Lesy v priemere EÚ v súčasnosti absorbujú temer 10 percent všetkých emisií skleníkových plynov Únie, z čoho vychádza predpoklad a význam ich ďalšieho rozširovania. Na území mesta existujú už 3 lesoparky (Urpín, Stará Kopa, Laskomer), ktoré by sme mohli doplniť Lesoparkom na Bánoši. Možno nejde priamo o jednoduché riešenie, o ktorých som doteraz písal, ale paradoxne vytvorením lesoparku na tomto území by sme dosiahli viacero pozitívnych prvkov. Okrem už spomínaného zlepšovania čistoty ovzdušia, by sme vedeli pomôcť zadržať vlahu na kopci, a teda znížiť riziko záplav v samotnej Rudlovej, časom dôjde k spevnenie podložia, ktoré stále pracuje a taktiež by vznikla rekreačná zóna pre obyvateľov Rudlovej, Sásovej, ale aj Sídliska, či obyvateľov centra. Okrem toho táto lokalita na Bánoši je majetkom mesta a samotný územný plán určuje, že v tejto lokalite by mal byť Lesopark. Jeho realizáciu, aby nebola tak nákladná, by sme mohli spojiť so spoločným nápadom kolegu Vladimíra Ivana vytvoriť Lesopark Lásky. Možno sa zasmejete nad názvom, ale išlo by o plochu, kde by si mladomanželia pri sobáši mohli podľa plánu zasadiť svoj strom, prípadne čerství rodičia by tu zasadili strom pre svojho potomka, ktorého sme privítali do radov občanov mesta. Vzniklo by nám tak miesto, ktoré by pomáhalo nielen životnému prostrediu, ale aj zo sociálneho hľadiska by mu dalo nový rozmer. Nebolo by predsa krásne pripomenúť si narodeniny alebo výročie svadby pri vlastnom strome ?
ZMENA KLÍMY JE TU A KAŽDÝ S TÝM MÔŽE NIEČO UROBIŤ
Každý z nás má moc prispieť k boju proti klimatickej zmene. Začnime otázkami, ktoré môžeme položiť sami sebe: Koľko skutočne potrebujem cestovať? Potrebujem auto alebo väčší dom? Mám alternatívu k vykurovaniu, ktorá by nahradila ropu, plyn a iné fosílne zdroje? Musím si stále kupovať nové veci, alebo môžem využiť tie, ktoré už mám?
NASTAVENIE MYSLE JE KĽÚČOVÉ.
Naše zmýšľanie zohrá dôležitú úlohu v mitigácii a adaptácii na klimatickú zmenu. Prehĺbovanie osvety a vzdelávania je nevyhnutné, tak ako sme to začali na ZŠ Pieninská. Je však potrebné vytvoriť podmienky pre ohľaduplné správanie sa k životnému prostrediu. Samosprávy, firmy a vlády musia konať a podporovať občanov v ich snahe bojovať proti zmene klímy.
SPOLOČNE MÔŽEME DOSIAHNUŤ VIAC
Sme tu, aby sme viedli diskusiu a spoločne konali, nie aby sme sa hnevali a útočili jeden na druhého. Poďme viesť konštruktívnu debatu, pán primátor. Spoločne môžeme zlepšiť životné prostredie v našom meste.
Ako poslanec mesta Banská Bystrica, sa zameriavam na ochranu životného prostredia. Verím, že každý z nás môže prispieť k zlepšeniu klímy a životného prostredia, ak budeme konať s ohľadom na našu planétu pre nás a naše budúce generácie.
