Príspevok v Slove pre verejnosť na dnešnom Zasadnutí mestského zastupiteľstva. TU od 4:22:40
Vážený pán primátor, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni.
Historický areál Medeného hámra odkazuje na významnú históriu nášho mesta a jeho okolia. Spája nás s európskou históriou a dáva nášmu mestu výnimočnosť a identitu.
V posledných rokoch sme na túto tému veľa rozprávali. S podporou mestského úradu a OZ Za! Medený hámor sa kolektívu odborníčok z oblasti architektúry a sociológie SPOLKA podaril úspešný participatívny proces. Podarilo sa osloviť obyvateľov nielen Banskej Bystrice a ukázalo sa, že mnohí na tento záujem mesta dlho čakali. Súčasťou bolo odkúpenie dvoch najstarších pamiatok v Medenom hámri.
Avšak predpoklad z participatívnych procesov, že ostatní vlastníci budú spolupracovať pri kreovaní budúcej podoby Medeného hámra sa nenaplnil. Odborníci sa nakoniec zhodli, že samospráva potrebuje vlastniť celý areál, predovšetkým kvôli jeho udržateľnosti a možnosti uchádzať sa o finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu.
Indície ale smerujú k tomu, že odkúpenie nebude jednoduché a ak sa podarí, tak to bude cenovo veľmi nevýhodné. Stačí sa pozrieť na cenu, ktorú mesto už zaplatilo.
Areál sprivatizovali Ján a Zdenka Hudobovci pred 10-timi rokmi. Zaplatili 138 500€. Umelá inteligencia mi po zohľadnení inflácie prepočítala túto sumu na dnešných 149 300€, pripomínam, že išlo o celý areál. Pred dvomi rokmi mesto odkúpilo menšiu časť areálu za 250 000€. A zvážiť treba aj to, že areál medzitým 8 rokov chátral a bola na ňom zistená environmentálna záťaž, ktorú je potrebné sanovať.
Ako občan si neželám, aby sa z verejných zdrojov takto utrácalo, zvlášť ak to nie je potrebné. Existuje totiž inštitút vyvlastnenia, ktorý je určený presne na takéto situácie. Vyvlastňovanie chátrajúcich pamiatok je zakotvené v Dohovore o ochrane európskeho dedičstva podpísaného v Granade v roku 1985. Mnohé štáty ho úspešne využívajú v prípadoch, keď zlyhávajú štátne inštitúcie.
V našom prípade sme svedkami nedostatočných reakcií Krajského pamiatkového úradu a Stavebného úradu, ktorý do dnešného dňa nevykonal štátny stavebný dohľad, hoci je to jeho povinnosť v zmysle stavebného zákona. Aj takýto tlak a rozhodnutie o sanácii havarijného stavu by mohlo znížiť hodnotu objektu pred odkúpením.
Aký je teda náš problém? Poviem nahlas to, čo všetci vedia a všetci vieme. Hudobovci dokážu ovplyvňovať rozhodnutia štátnych organizácií a evidentne aj mestského úradu, ktorý opakovane nereagoval na požiadavky poslancov odkúpiť Medený hámor.
Na jednu z mojich infožiadostí mi mestský úrad odpísal, že nemajú k dispozícii žiaden materiál, ktorý by preukazoval ich snahu odkúpiť zvyšnú časť areálu. Teda nedisponujú napr. osobou poverenou na vyjednávanie, alebo dátumami stretnutí. Ale zároveň úrad neuviedol, že sa o odkúpenie nesnažia. Myslím si, že všetci v tejto sále a tí, ktorí sa o Medený hámor zaujímajú vedia, že pán Mičev rokuje s vlastníkmi a to už dlhé roky. Ale zrejme rokuje na vlastnú päsť a my čakáme. Aj majitelia čakajú, ale na to, kedy strecha konečne spadne.
Existuje množstvo ďalších indícií, že sa MsÚ vyhýba riešiť situáciu a ja si myslím, že v prípade požiadavky na odkúpenie mu to ani nemožno mať za zlé.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčená, že rada je na vás. Žiadam vás o požiadanie primátora mesta iniciovať vyvlastnenie Medeného hámra v prospech samosprávy. Máme k tomu všetko, dokonca aj zdokumentované a Kajským pamiatkovým úradom potvrdené odvádzanie dažďovej vody do interiéru kultúrnej pamiatky. Najslabším článkom je vymožiteľnosť práva. Ale tá sa nezmení, ak právo nebudeme vyžadovať.
Keď som na komisii pre kultúru žiadala o podporu pre vyvlastnenie, bolo mi povedané, že oni nie sú odborníci na právo. Ale vy nepotrebujete poznať právo, alebo sa radiť s odborníkmi na právo. Tí odborníci existujú a sú na súdoch. Vašou zodpovednosťou je chrániť verejný záujem a využiť k tomu to, čo máte k dispozícii. A k dispozícii máte zákony a súdy.
Faktom je, že vlastník napriek tomu, že má financie sa o pamiatky nestará. Nezakryl diery v streche, neopravil odkvapové rúry a dokonca dažďovú vodu privádzal do interiéru pamiatky.
Fakt, že mu štátne organizácie kryjú chrbát nie je prekážkou požiadania o vyvlastnenie, práve naopak, pretože presne na takéto situácie existujú zákony, ktorých cieľom je chrániť historické pamiatky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nedávno sme Banskobystričanom ukazovali, že máme históriu, na ktorú môžeme byť hrdí. Predsa len, neboli by dnes Banskobystričania hrdí, že žijú v meste, ktoré sa dokáže postaviť tým, ktorí zneužívajú verejné zdroje a spoločné bohatstvo? Že žijú v meste, v ktorom sa ako druhom na Slovensku vyvlastňuje chátrajúca národná kultúrna pamiatka? V meste, ktoré požadovaním vymožiteľnosti práva razí cestu aj k záchrane ďalších pamiatok? V meste, ktoré posúva právo do reálneho života.
Možno bude táto cesta dlhšia, ale bude to cesta k tomu, aby si Medený hámor získal sympatie a vážnosť. Pozrite sa na okolie Medeného hámra, na neodborne zrekonštruované historické pamiatky a tiež plagát, ktorý tam bol nedávno vystavený. Náš problém je kultúra vzťahov a tá sa dá meniť len morálnymi krokmi. Načo nám bude Medený hámor, ktorý bude mnohým nepríjemný až protivný kvôli spolupráci mesta s tými, ktorí zneužívajú verejné zdroje?
Prosím predstavte si situáciu o päť, desať, či pätnásť rokov, keď si ľudia budú zisťovať kto bol dnes mestským poslancom a ako reagoval na situáciu v Medenom hámri.
Ďakujem.
