Blogy som začal písať na platforme BBonline pred 13 rokmi. Vtedy by ma nenapadlo, že sa dostanem až sem a začnem formulovať môj stý blog v poradí. A už vôbec by ma nenapadlo, že sa budem venovať tomu, čo som prežíval v roku 2010, keď som sa rozhodol kandidovať na primátora mesta. Tento text, ktorý čítate vznikol 70 dní pred voľbami a je voľným pokračovaním toho z februára tohto roku.
Takže späť k téme…V novembri 2010 to nedopadlo pre mňa najlepšie, ale vtedy som považoval situáciu za takú, ktorá bola najlepšia z možných riešení. Na kandidatúru som sa pripravoval 2 roky. To nie je obsahovo prázdna informácia, to je fakt. Keď som dospel k názoru, že Ivan Saktor neuveriteľne škodí nášmu mestu a že jediným riešením je jeho výmena, tak som sa rozhodol. Vôbec to nebolo rozhodnutie, ktoré patrí do kategórie jednoduchých a v živote bežných. Keďže som bol v politike aktívny od roku 1992 dobre som si uvedomoval do čoho vstupujem. Súhlasila rodina a blízki priatelia. V SDKÚ to tak jednoznačné nebolo. Aj keď všetkých 150 členov strany dvíhalo ruky a vyjadrili mi podporu, napokon vo finále niektorí zradili a porušili všetky ľudské a politické pravidlá. Týmto nehľadám výhovorky, len tým dokumentujem, že ak to myslíte vážne, ide o rozhodnutie z kategórie životných. Mal som dokonalú prípravu, všetko zoradené v počítači. Myslel som si, že nebolo situácie, ktorá by ma prekvapila.
Pri vstupe do kampane som si dal vypracovať prvý prieskum spoločnosťou POLIS v júli 2010. V mojom úzkom tíme sme hľadali odpoveď, kde sa nachádzam a akú podporu majú možní súperi. Nebolo to tak ako dnes, že kandidáti sa hlásia 10 mesiacov pred voľbami. Vtedy to bolo úplne inak. Kandidátov sme zoradili tak, ako sa ich mená spomínali vo všeobecnom diskurze. Napokon výsledky sú na prvom obrázku, ktorý ponúkam. Sú tam aj poznámky, ktoré ilustrujú moje vtedajšie pocity. Odporúčam pozrieť, sú tam zaujímavé čísla. 
Ako si iste všimnete, v prieskume bolo 733 respondentov, čo bolo vtedy cca 11% voličov. Zaujímavým údajom bol počet nerozhodnutých voličov. Až 36,5% Bystričanov nevedelo 4 mesiace pred voľbami, komu dajú svoj hlas. Z prieskumu vyplynulo, že 55,8% občanov mesta je nespokojných a chcú zmenu. To potvrdilo fakt, že som sa nemýlil. Čo najviac prekážalo voličom na Ivanovi Saktorovi? Nezáujem o občana (17,1%), zanedbávanie rozvoja mesta (11,2%), korupcia a klientelizmus (7,4%) a nezáujem o sociálnu oblasť (6,1%). A čo považovali respondenti za najväčší problém mesta? Dopravu (33,9%), nezamestnanosť (25,9%), čistotu (18,9%), parkovanie (14%) a infraštruktúru (12,1%). Pred 16 rokmi začínala éra nezávislých (NEZA) kandidátov, čo aj potvrdil prieskum. Takéhoto kandidáta žiadalo 50,1% voličov a naopak politického len 10,1%. A ešte jeden parameter bol kľúčový a to aký spôsob prezentácie voliči uprednostňujú. Jasne zvíťazil osobný kontakt s podporou 69,7%. Ostatné formy vôbec neboli dôležité, preto ich nespomínam.
Prečo to všetko píšem? Aby som ilustroval mnohým Bystričanom, čo všetko rozhoduje. Ako sa stavia stratégia kampane a ako sa hľadajú účinné formy zaujať voliča a neskôr si ho získať. Zodpovedný a osobnostne zrelý kandidát by nemal postupovať inak.
Druhý prieskum nasledoval v októbri 2010. Tu už nešlo a prieskum nálad a hodnotení voličov, tu sme sa pokúšali zistiť, ako je na tom podpora politických strán. SMER mal v meste podporu 34,7%, SDKÚ 15,4%, SaS 12,1%, KDH 8,5% a SNS 5%. Respondenti určili, že najstabilnejšou stranou vtedajšej koalície bolo SDKÚ s podporou 41,2%. A hodnotenie koaličných politikov? Iveta Radičová 29,7%, Ivan Mikloš 12% a Ján Figeľ 10,8%. Aj tieto údaje som neskôr využil a hlavne zodpovedne zohľadnil pri mojom rozhodovaní o vzdaní sa kandidatúry.
A napokon tretí prieskum som zadal koncom októbra 2010. Urobil som tak ja a rovnako aj Peter Gogola. Keďže sme vedeli, že náš protikandidát Ľubomír Vážny bol silným a hlavne sebavedomým kandidátom, začali sme sa v trojici, teda Baník, Gogola a Haring stretávať každý týždeň. Miestom bola reštaurácia Frais v Dolnej ulici, ktorá funguje dodnes. 
Stretávali sme sa traja, nikoho sme nepotrebovali, nikto nám nechýbal. Ako dopadol môj prieskum? Môžete vidieť na druhom obrázku, ktorý ponúkam. Všetko bolo jasné a nielen z tejto tabuľky. Z prieskumu vyšli mnohé iné údaje, ktoré boli možno vážnejšie, ako tie čo uvádzam v obrázku. Peter Gogola dal urobiť prieskum inej agentúre. Keď sme ich porovnali, boli sme veľmi prekvapení. Výsledky boli takmer úplne zhodné. Urobili sme, čo bolo treba. Mali sme zodpovednosť, úctu k mestu, pokoru a slušnosť.
Záver vôbec nebol jednoduchý, každý z nás troch mal svoje predstavy. Niečo skúsil a niečo investoval. V tej dobe nebola kampaň tak dlhá, dnes je to neporovnateľné. Napriek tomu, každý mal svoj tím, svojich podporovateľov a kopec tých, ktorí dokázali tľapkať po pleci a tvrdiť naučenú poučku…si najlepší a určite vyhráš.
Verejnosti sme oznámili naše rozhodnutie vo vzácny deň. Presne 17. novembra 2010 na námestí SNP sme informovali, že sa spájame. Odovzdávame svoju podporu do rúk Petra Gogolu. Prisľúbili sme, že budeme pokračovať v kampani už spoločne. Na záver sme toto rozhodnutie potvrdili podpismi pod písomnú dohodu. My dvaja so Zdenom sme ju dodržali, pán Peter Gogola na ňu po par dňoch zabudol. Ale to je už iný príbeh, možno inokedy.
Vážení a ctení Bystričania, nespochybňujte, prosím, prieskumy verejnej mienky. To nie je anketka umiestnená niekde na Facebooku, ale vážny proces, ktorý má svoje pravidlá. Spoločnosť FOCUS vykonáva prieskumy 30 rokov. Je skúsená, odskúšaná, korektná a vzácne odborne vybavená. Nemôže si dovoliť, ako si to mnohí myslíte, že ponúkne čísla, ktoré si vymyslí. Predpokladaná odchýlka, ktorú používajú vo svojich vyjadreniach je pri takomto počte respondentov a voličov 4%. Ak premýšľate a nebudete predpojatí, tak musíte konštatovať, že výsledok prieskumu, ktorý koluje po sociálnych sieťach je pravdivý, samozrejme pre obdobie, v ktorom bol vykonaný.
Viem, že mojím textom nepresvedčím všetkých, napokon ani to nemám v úmysle. Chcem dosiahnuť aspoň to, aby ste premýšľali a neopakovali hlúposti, ktorým ani vy neveríte.
Na záver ponúkam pár historických fotografií…
