BLOG | 29.8.2013

Matej Bučko: Ujasnime si, čo je participatívny rozpočet

Poslanci mestského zastupiteľstva a úradníci sa zhodli na tom, že Banská Bystrica má participatívny rozpočet už 15 rokov. V skutočnosti tak nazvali niečo, čo je od participatívneho rozpočtu na míle vzdialené.

Tento príspevok nemá obhájiť alebo vyvrátiť zmysel parcitipatívneho rozpočtu. Pred tým ako sa začne o tejto téme hovoriť, je však dôležité zadefinovať si, čo tento pojem vlastne znamená a potom sa rozhodnúť, či ho v samospráve chceme so všetkými jeho pozitívami a negatívami.

SálaTo, čo úradníci nazvali ako participatívny rozpočet (viď. Zásady rozpočtového hospodárenia mesta Banská Bystrica) má s týmto pojmom málo spoločné. Podľa mesta to je rozdeľovanie finančných prostriedkov pre Výbory mestských častí, kde každý volebný obvod dostáva 1,5 eura ročne na obyvateľa. Výbory spolupracujú s občianskymi radami a na základe ich podnetov dochádza k prerozdeleniu prostriedkov v konkrétnej mestskej časti.

Poslanci mestského zastupiteľstva sa s takýmto poňatím “participatívneho rozpočtu” stotožnili, podľa nich ho má Banská Bystrica už dlhšie, “iba sa to tak nevolalo.” Jediný, kto sa na tohtotýždňových zasadnutiach finančnej komisie a mestskej rady ozval, bol Vladimír Pirošík (BBA), ktorý poukázal na to, že to, čo navrhli úradníci, participatívnym rozpočtom nie je.

Banská Bystrica nemá participatívny rozpočet…

…napriek tomu, že to tvrdia úradníci, poslanci a primátor. Niekoľko argumentov prečo:

1. O financiách vyčlenených pre Výbory pre mestské časti rozhodujú poslanci mestského zastupiteľstva. Výbory prijímajú uznesenia nadpolovičnou väčšinou. Poslanci síce argumentujú tým, že zohľadňujú požiadavky občanov vo volebnom obvode, v konečnom dôsledku je však na ich ľubovôli aký projekt v danej mestskej časti podporia.

RK

V Ružomberku vyčlenili na participatívny rozpočet 5 000 eur. Foto: pr.ruzomberok.sk

Cieľom skutočného participatívneho rozpočtu však nie je prehlasovať menšinu väčšinou, ale dosiahnutie konsenzu.  Participatívny rozpočet nie je o tom, že sa ľudia zídu v telocvični a tam väčšina zúčastnených ľudí odhlasuje, na čo sa rozdelia financie. Albín Bella z OZ Tvorivý rozvoj prednášal na seminári Transparency International o tom, ako funguje participatívny rozpočet v Ružomberku, kde naň MsZ vyčlenilo 5000 eur. Sám priznal, že táto čiastka je malá na to, aby boli uspokojené všetky záujmové skupiny v meste. Preto prvým krokom bolo, že zúčastnení občania si zadefinovali priority, ktoré ich najviac trápia. Následne sa aktivisti stretávali minimálne dvakrát do mesiaca, v lepšom prípade každý týždeň a postupne sa dohodli na aký projekt vyčlenia financie. Presný mechanizmus rozhodovania je opísaný tu. Ľudia z OZ Tvorivý rozvoj do rozhodovania ľudí nezasahovali, plnili úlohu licitátora, usmerňovali diskusiu a tvorili akéhosi moderátora diskusie. Ako povedal Bella, niektorí ľudia sa museli naučiť viac počúvať ako rozprávať.
Participatívny rozpočet nie je o väčšinovom hlasovaní, ale o dohode medzi zúčastnenými. Práve dosahovanie konsenzu je dôležitou (ak nie najdôležitejšou) súčasťou participatívneho rozpočtu, kedy sa posilňuje občianska uvedomelosť a do politického rozhodovania je zapojená široká verejnosť.

2. Ďalším dôležitým znakom participatívneho rozpočtu je aktívna, dobrovoľná spoluúčasť občanov na projektoch, ktoré si odsúhlasia. Aj vzhľadom k obmedzeným prostriedkom a rôznorodým záujmom občanov, sa v rámci participatívnych komunít vytvára tlak na znižovanie nákladov. To znamená, že pokiaľ sa rozhodnú občania, že zrevitalizujú lavičky vo svojom okolí, nenajmú si firmu, ktorá to spraví, ale svojou prácou v rámci dobrovoľníctva prispejú k projektu. Bella z OZ Tvorivý rozvoj však podotkol, že dobrovoľná angažovanosť však musí spĺňať určité kvalitatívne kritériá a nie všetko sa dá realizovať z vlastných zdrojov (napr. projektová dokumentácia, atď.). Príkladom je Bratislava, kde sa komunita rozhodla vysadiť stromy a magistrát chcel nakúpiť predražené stromčeky. Aktivisti sa voči tomu ohradili a našli predajcu, ktorý im poskytol stromčeky za lacnejší peniaz.
V prípade Banskej Bystrice dochádza k tomu, že Výbory odhlasujú projekty, na ktoré sa majú vyčleniť financie. Celú realizáciu projektu však už zabezpečujú úradníci mestského úradu, ktorí vyberajú aj dodávateľa prác. Napríklad cvičisko pre psov na Tatranskej ulici stálo viac ako 15-tisíc eur, navyše vybraná firma, ktorá ho realizovala, vyvolávala svojim personálnym obsadením mnohé otázniky.
Participatívny rozpočet predpokladá spoluúčasť občanov aj na príprave a realizácii projektov, čím sa vytvára väčšia angažovanosť a vzťah k danému miestu.

Poslanci vnímajú participatívny rozpočet ako ohrozenie svojho postavenia

To, že mestskí poslanci nemajú úplne jasnú predstavu toho, čo sa pod pojmom participatívneho rozpočtu ukrýva, sú ich reakcie na tohtotýždňovom zasadnutí mestskej rady a finančnej komisie.

mestská-radaJednou z výčitiek bolo, že občania budú ľubovoľne zasahovať do rozpočtu a meniť ho. To však nikto nepredpokladá, aj ružomberskí aktivisti sú si vedomí toho, že veľkú väčšinu rozpočtu “požerie” zabezpečovanie základných funkcií mesta (vzdelávanie, MHD, údržba komunikácií, atď.). Ambíciou participatívneho rozpočtu určite nie je, aby rozhodovala o celom rozpočte, iba o jej malej časti.

S tým súvisí aj ďalšia výhrada, ktorá tvrdí, že participatívny rozpočet popiera zmysel zastupiteľskej demokracie. Poslanci boli predsa zvolení občanmi, a preto majú mandát rozhodovať o verejných prostriedkov, za čo znášajú politickú zodpovednosť (teoreticky). Podla mňa však zastupitelia plnia funkcie, ktoré nikdy participatívna komunita nenahradí. Zastupitelia rozhodujú o celkovej vízii mesta, rozhodujú o jeho ďalšom smerovaní, koncepciách, o plnení základných funkcií mesta. Naopak, nemyslím si, že je nutné, aby poslanci MsZ rozhodovali, či sa na sídlisku postaví detské ihrisko, venčovisko alebo sa peniaze použijú na opravu chodníka. To dokážu rozhodnúť aj občania, ktorým by mal byť prenechaný určitý politický priestor aj mimo volieb. Poslanci mestského zastupiteľstva nemôžu obmedziť úlohu občana na čas volieb a ďalšie štyri roky mu nedať šancu priamo ovplyvniť dianie okolo seba (aj vzhľadom na praktickú nemožnosť úspešnej realizácie miestneho referenda).

Negatíva participatívneho rozpočtu

Ako som už na úvod napísal, tento text nemá byť obhajobou participatívneho rozpočtu, iba akýmsi objasnením toho, čo sa pod týmto pojmom má skutočne skrývať. Osobne vidím v rámci reálií Banskej Bystrice niekoľko rizík:

1. Kto by plnil úlohu licitátora, moderátora diskusie?
Viem si predstaviť, že participatívnu komunitu spočiatku tvorí množstvo rôznych záujmových skupín, pestré spektrum ľudských pováh, ktorých treba naučiť diskutovať, nachádzať konsenzus a udržať celý participatívny proces pod kontrolou. V Ružomberku sa toho ujalo OZ Tvorivý rozvoj, kto by si to zobral pod palec v Banskej Bystrici?

2. V akej fáze a kto povie, teraz sme sa dohodli?
Súvisí to s predchádzajúcou otázkou. Zdá sa mi idealistické predpokladať, že všetci zúčastnení v rámci participatívnej komunity sa zhodnú na 100%. Kto má teda právo povedať, že toto je ten najväčší konsenzus, aký sme mohli dosiahnuť?

3. Celý koncept participatívneho rozpočtu predpokladá ľudské dobro.
Nepočíta s trolmi, ktorí by sa mohli vyžívať v neustálom oponovaní a sabotovaní procesu. Nepočíta s tým, že nabehne veľká skupina osôb, ktorá bude tvrdošijne presadzovať svoj projekt.

4. Riziko nevyčerpania vyčlenených prostriedkov.
Proces od dohody k realizácii môže trvať tak dlho, že sa nestihnú finančné prostriedky na daný rok použiť.

5. Príliš veľa energie s malým efektom.
Dosahovanie všeobecného konsenzu je “bolestivý” proces, čím viac rozdielnych názorov, tým väčšia frekvencia stretnutí je potrebná. Prenechať rozhodovanie na poslancov a presvedčiť skupinu poslancov resp. poslanca môže byť jednoduchšie ako systematicky pracovať vo veľkej komunite.

6. Nikto nebude mať záujem.
Občianska spoločnosť sa v rámci samosprávy rozvíja veľmi pomaly. Otázkou je, či by vôbec bola v Banskej Bystrici ochota občanov podieľať sa participatívnom rozpočte.

Záver

Participatívny rozpočet má svoje klady a zápory. Treba ich zvážiť a zadefinovať si, čo chceme v rámci banskobystrickej samosprávy. Ak nie, tak neoznačujme týmto pomenovaním niečo, čo s participatívnym rozpočtom nemá nič spoločné. Ak áno, vytvorme podmienky na jeho skutočnú realizáciu.

Matej Bučko Autor blogu:
Nezávislý poslanec mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici za volebný obvod Rudlová-Sásová. Člen klubu Banskobystrickej alternatívy.