Banská Bystrica a jej najbližšie okolie je kolískou turistiky a zimných športov. Jasné, kde inde nájdete lepšie predpoklady na takéto, vtedy nevšedné trávenie voľného času, ako v okolitých horách a dolinách. Máme byť veru na čo hrdí, dokonca sa stávalo, že turistické oddiely medzi sebou súperili a dokázali si neuveriteľne konkurovať. Známe ikony turistiky, ako Chata nad Tajovom a nad Králikmi, Chata na Kráľovej studni a na Suchom vrchu a množstvo útulní a búd, to sú známe veličiny, ktoré väčšinou dodnes fungujú. Sú však aj také, ktoré v minulosti vyhoreli alebo ich zničili udalosti vojny, resp. súboje vlastníkov a nastupujúcich generácií.

Nad mestom sa týči mimoriadne zaujímavo situovaný vrch Panský diel, ktorý láka turistov a lyžiarov desiatky rokov. Už v roku 1906 tu turisti z Karpatského turistického spolku vybudovali rozhľadňu a chatu, ktorú pravidelne navštevovali. Keď ju zničil požiar v roku 1935, tak sa usilovali postaviť novú. Získali od mesta príspevok 5000Kč a od poisťovne za požiarom zničený majetok 8 500Kč, čo mal byť základ na výstavbu chaty novej. Zasiahla však armáda a na vrcholku Panského diela ju postaviť nepovolila. Tvrdohlaví a usilovní turisti preto zišli z kopca nižšie a na Šachtičke našli vhodné miesto a zvažovali zahájiť výstavbu. Vznikol spor, ktorý mi pripomína dnešné časy, o výstavbu začali súperiť hneď dva kluby a to Karpatský a Ski klub. Zvíťazil ten druhý. V roku 1937 bol objekt postavený, avšak pre nedostatok financií ho otvárali až 9. novembra 1941.

Trvalo roky, kým sa našli podobne odhodlaní a nadšení športovci, ktorí objavili krásy a lyžiarke terény Panského dielu smerom na Šachtičku a Španiu Dolinu. Ak ma spomienky neklamú, tak Lyžiarsky oddiel Pozemných stavieb vybudoval zjazdovky a lyžiarske vleky, začala sa zaujímavá a slávna éra strediska. Po ukončení poslednej spartakiády v roku 1985 boli z Prahy dovezené Unimo bunky, ktoré tvoria dodnes kostru bufetu a servisu pri parkovisku. Osobne som s partiou priateľov skladal celý objekt a upravovali sme jeho vzhľad, takmer do dnešnej podoby. Keďže bol zjavný problém s dostupnosťou a parkovaním, už vtedy bol zámer vybudovať do strediska sedačku z parkoviska na Pieninskej ulici. Keďže sa to nepodarilo, tak bola vtedy zabezpečená kyvadlová doprava. Každý, kto chcel, sa tam bez problémov mohol dostať. Čo vtedy hnevalo lyžiarov bol fakt, že takmer každý víkend tu prebiehali lyžiarske preteky. Terén vyhľadávali lyžiari z celej krajiny a vo všetkých vekových kategóriách. V tej dobe, na rozdiel od súčasnosti boli organizované každý víkend súťaže, takže o preteky nebola núdza.

Pokojné a vtedy čiastočne izolované prostredie si všimli aj vtedajší mocipáni a rozhodli sa budovať. Stranícke orgány rozhodli a štát postavil Školiace stredisko národných výborov. Horský hotel, v ktorom vám nepredali ani kávu, resp. čaj s rumom, pretože slúžil len tým, ktorým bol určený. Väčšinou nikomu, podobne ako v podobných komplexoch v iných kútoch republiky. Pokojné časy sa dramaticky zmenili po Novembri 1989, kedy došlo k legislatívnemu zrušeniu národných výborov. Toto zariadenie spravoval Krajský národný výbor, čo znamenalo, podľa vtedajšieho práva, že hotelové zariadenie malo prejsť do vlastníctva obce, v ktorej katastri sa nachádzalo. Takže obec Selce ho mala dostať zo zákona do svojho majetku. Ako to už u nás občas býva, tak sa nestalo. Zariadenie bolo predané súkromnému vlastníkovi, obec vyšla naprázdno. Dostala do majetku prístupovú cestu, čo bolo a čo sa neskôr potvrdilo danajským darom.

Hotel sa postupne budoval ako lego, teda postupne, pravdepodobne tak, ako vyšli peniaze. Už prijímal svojich hostí, už sa tu schádzali rôzne politické partaje a ukrývali sa tu niektorí politici, aby v pokoji hôr spriadali svoje plány. Boli tu plesy, silvestrovské zábavy a iné komerčné aktivity. Lyžiarske stredisko išlo svojou cestou.  Vlastníci vybudovali zasnežovanie a pribudla južná zjazdovka. Stredisko je vyhľadávané návštevníkmi z celej republiky, nechýbajú hostia z ČR, Maďarska a Poľska. Počas víkendov a za pekného počasia je stredisko plné, pretože sa stalo vyhľadávaným miestom nielen pre Banskobystričanov.

Problémom, ktorý bol známy už v ´80 rokoch bol bezpečný prístup do strediska. Hotel v súkromných rukách, lyžiarke stredisko tiež, len cesta, darček štátu pre Selce, bola v ich majetku. Letná a zimná údržba financovaná obcou, ktorá sa roky pasovala s touto záťažou. Som častým návštevníkom strediska, dovolím si preto povedať, že údržbu zvládala, samozrejme okrem situácií, kedy úradovalo počasie a nepripravení vodiči. Aby ako-tak vykryli náklady, vyberala obec z času na čas poplatok za vstup do doliny a za parkovanie. Na začiatku cesty bola pokladňa a tu ste dostali aj informáciu, či je cesta prejazdná a v akom je stave. Pustili vás až vtedy, ak bolo isté, že na konci cesty budete mať pre vozidlo miesto.

Čas plynul a vlastnícke vzťahy s ním. Cesta, podľa informácií kompetentných je v majetku spoločnosti, ktorá vlastní hotel. Evidentne ide o mohutný záväzok, to je viac ako isté. Jediná cesta nielen do hotela, ale aj ako prístup do turistických lokalít a na bežkárske trate. Bez prístupu môže byť dolina akokoľvek zaujímavá, jej návštevnosť je otázna. Áno, pešo sa zájsť dá, ale to platí len pre turistov a určite nie pre rodičov s deťmi, resp. zjazdových lyžiarov.

Podivuhodná situácia zaujala našu regionálnu samosprávu, ktorá videla v lokalite zaujímavú príležitosť. Bolo jasné, že aj bez cesty to pôjde, ale určite pomalšie. Nejdem do konšpirácií, do rozpletania úvah a riešení, pôjdem rovno k veci. V lete minulého roka sa rozhodla regionálna samospráva, že zasiahne v prospech strediska a netradičným spôsobom niečo vymyslí. Riešením bolo prevzatie letnej a zimnej údržby (nie vlastníctva) prístupovej cesty a to finančným plnením z vlastného rozpočtu. Správu mala (možno aj má) vykonávať Regionálna správa ciest BBSK, čo sa aj v lete uskutočnilo. Došlo k oprave telesa cesty aj vyčistenie odtokových kanálov.

Myšlienka a realizácia nevšedná, ale prečo nie, ak ide o dobrú rozvojovú aktivitu, ktorá pomôže verejnosti. Až prišiel marec 2021 a všetko je inak. Vlastník rozložil po celej dĺžke cesty tabule zakazujúce zastaviť, zatvoril parkovisko a je vymaľované. Ak chcete stráviť hodinu s deťmi na čerstvom vzduch, resp. pustiť ich na sánkach z kopca, tak musíte zaplatiť a ak je parkovisko plné, tak máte jednoducho smolu. Ako vzácna pozornosť a prekvapenie hotela, sa to dozviete až hore. Vlastníctvo je nad zákon, chráni ho Ústava a tak to má byť. Avšak, ak samospráva „naleje“ financie do súkromného majetku a s dobrým úmyslom, nemalo to takto dopadnúť.

Turisti a lyžiari Karpatského a SKI spolku pred 100 rokmi sa vedeli pohádať, vedeli súperiť a tvrdo presadzovať svoje ciele, ale na takúto budúcnosť svojej doliny by určite ani len nepomysleli.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.