Banská Bystrica plánuje sprístupniť ďalšie vnútorné priestory Barbakanu. Na prízemie tohto areálu sa dá  dostať už dnes – už roky je v ňom otvorená reštaurácia. Najnovšie chce Mestský úrad chce sprístupniť aj vyššie poschodia – na prvom poschodí môže vzniknúť nové múzeum o histórií Banskej Bystrice a možno bude k dispozícii aj vyhliadka z veže.

Na takéto ciele sa radnica pokúsila získať grant z tzv. nórskych fondov. V tomto blogu si povieme, ako táto snaha dopadla a ako náš projekt ohodnotila odborná komisia.

Ako sa hodnotia žiadosti o „nórske“ granty?

Bystrický projekt hodnotili dvaja členovia odbornej komisie. Každý z nich posudzoval návrh zvlášť, teda oba hodnotenia sa môžu aj líšiť. Projekty sa posudzovali podľa 27-ich kritérií, pričom každé z nich malo svoju bodovú váhu. Tieto kritériá boli známe ešte pred hodnotením, teda poznali ich aj samotní  uchádzači. Na konci celého procesu sa všetky spočítali a vyriekol rozsudok – ktoré projekty získali najviac bodov a teda sa podporia. V nasledujúcich odstavcoch si zhrnieme, ako v bodovaní dopadol práve bystrický projekt – za čo body získal a za čo ich naopak,  stratil.

Hodnotenie bystrického projektu – múzea v Barbakáne

Dobré stránky projektu

  • propagácia múzea  –  marketing a aktivity v múzeu sú pripravené dobre
  • Autentickosť a historická dôležitosť priestoru – aj za toto kritérium sme v hodnotení získali body.
  • Dostupnosť pamiatky – pamiatka sa nachádza v centre mesta, čo je tiež pozitívum pre bystrický projekt.
  • Kvalita predloženého zámeru  – aktivity mesta sú zrozumiteľne naplánované. V hodnotení sa o-i- spomína, že plány mesta sú v zhode s istými Culture programme (zrejme ide o nejaké prestavy poskytovateľa grantov). Mesto si podľa komisie určilo zrozumiteľné a merateľné indikátory na plnenie cieľov.
  • Ekologickosť projektu – pri tomto kritériu sa oba hodnotenia rozchádzajú – kým jedna hodnotiteľka pridelila plný počet bodov, druhá ho nepridelila ani jeden. AKo sa môžu stanoviská takto rozchádzať? Prvá hodnotiteľka sa odvoláva na ekologickosť materiálov použitých pri rekonštrukcií resp. zriadení múzea. Tieto materiály budú navyše dovezené z blízkeho okolia. Druhá hodnotiteĺka upozorňuje, že v projekte sa o ekologickosti nehovorí nič , teda ani nemá čo hodnotiť. Zaujímavé, že dochádza  k takémuto rozporu. Potom to vyzerá tak, akoby hodnotitelia nemali jasnú metodiku, čo sa pri tomto kritériu má posudzovať. Iým vysvetlením môže byť to, že. jedna z hodnotiteliek nedodržala stanovenú metodiku.
  • Podnikateľský plán – podľa komisie je plán vypracovaný precízne, pochybnosti má akurát  pri jednom  údaji  –  návštevnosti múzea. Podľa komisie je odhad mesta nadhodnotený. Komisia pri výpočte vychádzala z návštevnosti expozícii Múzea SNP. Pritom jej vyšla nižšia návštevnosť, ako odhaduje mestský úrad.
  • Participácia – projekt bol dostatočne  prejednaný s miestnymi záujmovými skupinami (lokálnymi „hráčmi“).  Bohužiaľ, v hodnotiacom hárku sa neuvádzajú podrobnosti, o ktorých lokálnych hráčov ide. Táto informácia je zrejme napísaná v samotnom projekte, ten ale ja zatiaľ nemám k dispozícií.
  • Podpora lokálnych inštitúcií – projekt podporuje miestny pamiatkový úrad ako aj miestna samospráva (tá je zároveň aj  žiadateľom o grant).

Slabé stránky projektu

• projekt je málo zameraný na marginalizované a ohrozené skupiny – múzeum nie je dostupné pre nemobilných obyvateľov a nie je zameraný na menšiny. Aj v tejto kategórii sa oba hodnotenia líšia. Jedna hodnotiteľka udelila plný počet bodov (7), kým druhá len dva. Za relevantnejší považujem druhý posudok (od pani Voskovej). Ten totiž obsahuje aj zdôvodnenie svojho rozhodnutia, prečo za toto kritérium neporidelila body (v hodnotiacom hárku sa jedná o kritériá 5a a 5b).
• Banskej Bystrici chýba vypracovaná projektová dokumentácia a teda chýba aj stavebné povolenie na uskutočnenie projektu. Informácie z projektovej dokumentácie by mohli tiež slúžiť ako podklad pri posudzovaní projektu.

Dobrý stav objektu – podľa pamiatkárov je Barbakán v dobrom stave.  Táto okolnosť nám paradoxne priťažuje. Samotnú pamiatku nie je akútne zachraňovať. Komisia nám ale vyčítala neporiadok vo vnútorných priestoroch. Do vnútra Barbakánu sa totiž dostali holuby. Komisia konštatuje, že je to svedectvo zlej starostlivosti správcu o pamiatku.

Bilaterálna podpora – komisia dáva body aj za takéto kritérium – či predkladateľ má nejakého strategického partnera. Mestský úrad ho nemá, a tak stratil body aj v tomto kritériu.

Konečný súčet

Bystrický projekt získal spolu 63  z možných 100 bodov a grant napokon nezískal. Bystrica bola dokonca vyradená z posudzovania lepšie hodnotených projektov. Ako okomentovať tento neúspech a dá sa zo situácie aj poučiť?

Podľa mňa Bystrica pri tvorbe projektu neurobila žiadnu vážnu chybu. Odborná komisia má právo vybrať si svoje vlastné priority, ktoré chce podporovať (v tomto prípade ide o marginalizovné skupiny). To, že náš projekt túto prioritu nespĺňa, nie je nikoho vina. To, čo sa stalo, je, že sa nestretli záujmy predkladateľa a schvaľovateľa. Mne, ako Bystričanovi, by sa múzeum v Barbakane samozrejme páčilo, ale vôbec sa nenahnevám, ako tieto granty získajú iné mestá, napr na východnom Slovensku (na pomoc marginalizvoaným skupinám). Rekonštrukcia Barbakánu hádam ešte počká nejkaý ten rôčik. Za chybu by sme mohli považovať akurát to, že sme sa vôbec o takýto grant usilovali. Jeho kritéria sa nezhodovali s našou predstavou. Ale bodový výsledok nie je až taký zlý, aby sa neoplatilo skúsiť šťastie.

Mesto napokon zrejme projekt obohatí o nové návrhy (v novom múzeu sa môžu konať napr. výstavy na tému marginalizovaných skupín), ale to je podľa mňa len chytanie tejto témy za chvost.

Aké sú ďalšie plány mesta?

V zápsinci z ostatného rokovania Komisie pre kultúru sa píše:

(Mesto) hneď začiatkom roka 2022 plánuje spustiť súťaž návrhov a následne realizácia projektovej dokumentácie, aby sme v prípade vychádzajúcich nových potenciálnych výzvach boli pripravení, napr. v rámci výzvy MK SR, keďže veža Barbakanu je v zozname národných kultúrnych pamiatok s prioritnou ochranou obnovy.

Je terda dosť možné, že sa peniaze pokúsime získať z inej grantovej výzvy. Znova sa ale opakuje problém, že najprv  musíme mať pripravenú projektovú dokumentáciu.  Takéto pravidlá grantových výziev sa mi nezdajú správne V praxi to potom dopadne tak, že veľmi veľa žiadateľov vynaloží veľa energie na vyhotovenie projektových dokumentácií. Pritom len niektorí z nich budú uskutočnené. Podľa mńa by pri grantových výzvach malo existovať aj akési predbežé kolo, v ktorom by nebolo potrebné mať k dispozícii úradné povolenia. Najprv by sa vytipovali  potencionálni víťazi výziev, a len tí by si potom zaobstarali drahé dokumentácie a povolenia. V súčasnosti bude Európska únia rozdeľovať granty aj s novým poriadkom – okrem dopytových výziev pridelí peniaze aj priamo, podľa plánov UMR. Táto zmena možno  čiastočne vyrieši problém s písaním projektov do šuflíkov.

Informovanie o projekte

O výsledku tohto hodnotenia som sa nedozvedel z oficiálnych mestských zdrojov. Podrobnejšie informácie som nenašiel ani na webe príslušného ministerstva (MIRRI). Hodnotiace hárky, z ktorých v  blogu citujem, som získal prostredníctvom oficiálnej žiadosti. Zasielal som ju na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Odpoveď ministerstva som  preposlal aj členom Komisie pre kultúru. Vedenie komisie (Vladimír Sklenka a Katarína Čižnárová) potom túto tému zaradilo ako riadny bod  rokovania komisie. Na tomto rokovaní zrejme prišilo na pretras aj informovanie zo strany mestského úradu. Zástupkyňa Mesta sa totiž vyjadrilala, že o projeke informujú dostatočne, ale na zasadnutiach inej komisie (pre cestovný ruch). Naposledy sa tak vraj stalo v októbri 2021. To musí byť ale nejaký omyl, pretože v zápisnici z tejto schôdze  som žiadnu zmienku o múzeu nenašiel.

Projekt múzea sa spomína aj v koncepcii mesta pre kultúru, preto je podľa mňa správne, že sa táto téma otvorila aj na tejto komisii (pre kultúru). Na zasadnutí sa hovorilo skôr o budúcich plánoch s týmto zámerom, Ja som bol zvedavý aj na zdôvodnenia, prečo sme neuspeli v predošlej grantovej výzve. Tomu som sa teda venoval v tomto blogu (stručné zhodnotenie slabých stránok, za ktoré nám strhli body, som vtedy zaslal aj členom komisie, ešte pred rokovaním).

Zápis zo zasadnutia komisie:

J. Očenášová: podala informáciu, na základe dopytu p. Teichera, ktorý sa zaujímal o vnútornú rekonštrukciu veže Barbakanu. Uvedená informácia bola poskytnutá vedúcim oddelenia cestovnéhu ruchu Mgr. Pastorkom už na októbrovom zasadnutí Komisie MsZ pre cestovný ruch. Členovia Komisie MsZ pre cestovný ruch boli a aj sú priebežne informovaní. V súvislosti s rekonštrukciou vnútorných priestorov veže Barbakanu sa hneď začiatkom roka
2022 plánuje spustiť súťaž návrhov a následne realizácia projektovej dokumentácie, aby sme v prípade vychádzajúcich nových potenciálnych výzvach boli pripravení, napr. v rámci výzvy MK SR, keďže veža Barbakanu je v zozname národných kultúrnych pamiatok s prioritnou ochranou obnovy.
R. Ragan: zaujímal sa, o akú konkrétnu rekonštrukciu sa jedná
M. Jančová: informovala, že aktuálne sa pripravujú podklady k rekonštukcii Petermanovej veže. Predovšetkým sa finišuje s expozíciou zážitkovou, ktorá sa nachádza v tomto priestore. Hneď nad spoločnosťou Medusa Group, ktorá prevádzkuje spodnú časť, sa na prvom poschodí pripravuje zážitková Thurzovsko-Fuggerovská expozícia, ktorú by sme chceli verejnosti sprístupniť, vzhľadom na pandemickú situáciu, akýmkoľvek spôsobom to pôjde. Po ukončení tejto etapy rekonštrukcie, budeme informovať o ďalšom postupe. Určite sa budeme zaoberať aj vonkajším priestorom, ktorý sa nachádza v priľahlej blízkosti tejto pamiatky.
R. Ragan: odporučil, z hľadiska vizuálnosti okolia, zaoberať sa odstránením dvoch kontajnerov, ktoré sa dlhodobo v tomto priestore nachádzajú a ktoré opticky dehonestujú daný priestor
M. Jančová: dodala, že tento podnet sa už eviduje a urobí sa všetko preto, aby sa spomínané kontajnery odstránili
K. Čižmárová: uviedla, že táto historická pamiatka bude mať konečne účel, ktorý si zasluhuje a bude slúžiť aj na podporu rozvoja cestovného ruchu

Komisia MsZ pre kultúru berie na vedomie informáciu o rekonštrukcii vnútorných priestorov veže Barbakanu.
Hlasovanie: Za: 10 Proti: 0 Zdržalo sa: 0

Odpoveď ministerstva na žiadosť (vrátane hodnotiacich hárkov) si môžete stiahnuť na tomto odkaze.

Ilustračné foto – zdroj: webstránka mesta Banská Bystrica

 

 

Autor blogu:

Tomáš Teicher

Aktivista, člen Komisie mestského zastupiteľstva pre modernú samosprávu.