Dlhšie som rozmýšľala, či tento blog vôbec napísať. Ak by som bola ticho a nevyjadrila svoj názor na tento pochod takto verejne, mala by som asi kľudnejší život. Ale priznám sa, že niekedy mám už plné zuby tzv. politickej korektnosti, v rámci ktorej sa určité veci nesmú nahlas hovoriť, nieto ešte kritizovať. Nakoniec som sa rozhodla, že blog napíšem a zverejním a to s plným vedomím toho, že pravdepodobne ma niektorí ľudia teraz označia za fašistu, homofóba, xenofóba, kotlebovca, rasistu, atď.
Minulú sobotu sa v Banskej Bystrici uskutočnil pochod proti fašizmu (viď. ilustračné foto, zdroj: facebook Nie v našom meste), organizovala ho občianska platforma Nie v našom meste. Koordinátorka tejto iniciatívy Martina Strmeňová na túto akciu pozývala slovami: „Proti nenávisti vykročíme všetci spoločne bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, profesiu, sexuálnu orientáciu a pod.“ Pri zmienke o sexuálnej orientácii som spozornela a začala som šípiť, že bez dúhových vlajok sa pochod asi nezaobíde. Krátko po začatí pochodu mi môj známy, ktorý sa zúčastnil pochodu, poslal smsku, v ktorej vtipne poznamenal, že sa cíti ako na Gay pride… Mal na mysli fakt, že mu počas pochodu proti fašizmu viali nad hlavou dúhové vlajky symbolizujúce LGBTI hnutie.
Neskôr mi aj viacerí známi potvrdili, že by mali problém pochodovať s vlajkami LGBTI hnutia nad hlavami. Keď som sa ich opýtala, či povedali svoje výhrady nahlas, tak ich odpoveď znela: „Blázniš? Však by nás hneď označili za fašistov….“
Jedným z hlavných pilierov politiky Mariana Kotlebu je aj obhajoba tradičných hodnôt a otvorená kritika LGBTI agendy. Je evidentné, že týmito svojimi názormi oslovuje širokú časť verejnosti, svedčia o tom aj výsledky politickej strany Kotleba – ĽSNS v posledných voľbách, či aktuálne prieskumy verejnej mienky, ktoré naznačujú, že Marian Kotleba má veľkú šancu stať sa opätovne našim županom.
Občianska iniciatíva Nie v našom meste sa sama definuje ako platforma ľudí a organizácií, ktorým záleží na rozvoji tolerancie a ľudských práv v Banskej Bystrici. Oficiálne vznikla v roku 2014, aj ako odpoveď na zvolenie Mariana Kotlebu za banskobystrického župana. V júni tohto roka spustila táto iniciatíva kampaň s názvom Spolu je nás viac s cieľom vyzvať počas volebnej kampane občanov, aby volili v župných voľbách demokratických kandidátov.
Marian Kotleba a jeho priaznivci veľmi pozorne sledujú aktivity ľudí z tejto iniciatívy, hlavne pokiaľ sa tieto aktivity týkajú samotných kotlebovcov a každú „chybu“, ktorú v kampani aktivisti alebo „slniečkári“, ako ich priaznivci ĽSNS s obľubou nazývajú, urobia, okamžite využijú v ich neprospech.
Tu je príklad: V auguste usporiadala politická strana Kotleba- ĽSNS tzv. jazdu za slušných ľudí, ktorá spočívala v tom, že kolóna áut priaznivcov ĽSNS prešla naprieč celým banskobystrickým krajom. Autá, poväčšine s vlajkami ĽSNS, vyrážali na okružnú jazdu krajom spred nákupného domu Tesco v Banskej Bystrici. Táto akcia samozrejme nezostala bez odozvy zo strany iniciatívy Nie v našom meste. Protiextrémistickí aktivisti sa zhromaždili na moste ponad cestu, kadiaľ prechádzali priaznivci Mariana Kotlebu a piskotom a protikotlebovskými vlajkami im dávali najavo svoj nesúhlas. Celú túto akciu si aktivisti natočili na video a následne ho zverejnili na facebooku. Ich počínanie sa však stretlo s rozporuplnými reakciami a musím sa priznať, že aj aj som bola po vzhliadnutí videa nemilo prekvapená z vulgarizmov a posmešných a miestami až pohŕdavých vyjadrení, ktoré zaznievali z úst občianskych aktivistov. Ľudia z iniciatívy Nie v našom meste sa potom na facebooku za niektoré svoje vyjadrenia ospravedlnili s tým, že sú tiež len ľudia a nechali sa uniesť emočne vypätou situáciou. Video, ktoré iniciatíva natočila a uverejnila na svojom facebooku, následne na svojom facebooku zverejnil aj Milan Uhrík z ĽSNS a správanie sa aktivistov na moste okomentoval slovami: „…slepačia polievka pre našu dušu.“ Ľudia v diskusiách následne vyčítali občianskym aktivistom, že na jednej strane kritizujú kotlebovcov za napr. hrubé správanie sa a pritom sami na moste ukázali, že nemajú problém používať vulgarizmy a pohŕdavo sa vyjadrovať o druhých ľuďoch. Ja osobne si myslím, že ak chceme bojovať proti zlu, tak sami sa nemôžeme chovať takým spôsobom ako niekto, koho za tú istú vec kritizujeme. Musíme mu naopak dať jasne najavo, že my sme iní, tí lepší a že sa nikdy neznížime na jeho úroveň. A ak aj náhodou zlyháme, tak naše zlyhanie nezavesíme na facebook, aby ho následne náš protivník využil proti nám.
Mimochodom, občianski aktivisti sa z mosta presunuli rovno do Brezna na ďalšie „stretnutie“ s Kotlebovcami, samozrejme opäť aj s dúhovou vlajkou hnutia LGBTI. Svoj stret s Kotlebovcami v Brezne aktivisti z Nie v našom meste na svojom facebooku okomentovali takto: „ Dá sa povedať, že nultý ročník breznianskeho Pridu dopadol úspešne…“ Samozrejme nechýbajú fotky aktivistov z Nie v našom meste s dúhovými vlajkami.
Boj proti fašizmu a extrémizmu považujem za záslužný a následovaniahodný čin. Len v tejto súvislosti nerozumiem jednej veci. Prečo iniciatíva Nie v našom meste využíva v boji proti fašizmu aj LGBTI hnutie. Podľa mňa je to v našom kraji, keď sa na to pozrieme v širších súvislostiach, dokonca až kontraproduktívne. Vo svojich blogoch som už dávnejšie písala, že Mariana Kotlebu nemožno poraziť liberálnou agendou. Martin Klus je toho jasným dôkazom.
Bola náhoda, že na banskobystrickom protifašistickom pochode vystúpil aj evanjelický teológ Ondrej Prostredník, ktorý vystúpil aj na Dúhovom pochode v Bratislave? Ondrejovi Prostredníkovi nedávno zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania odňal kanonickú misiu, čo znamená, že nemôže vyučovať teológiu a ani náboženstvo. Dôvodom bol jeho postoj ku zväzkom homosexuálov, časopis Týždeň o ňom píše ako o farárovi, ktorý sa postavil za homosexuálov.
Stále mi v hlave vŕta otázka, prečo inciatíva Nie v našom meste v rámci boja proti fašizmu zároveň propaguje aj LGBTI hnutie. Stojí za ním zdroj financovania iniciatívy, ktorým bola zo začiatku americká ambasáda? Alebo sú za tým ľudia vyznávajúci myšlienky liberaliznu, ktorí stáli pri zrode tejto iniciatívy? Presnú odpoveď nepoznám.
Propagáciu LGBTI hnutia v rámci boja proti fašizmu treba vnímať v širších súvislostiach a aj vzhľadom na blížiace sa župné voľby. Marian Kotleba sa verejne a ostro vymedzuje voči hnutiu LGBTI a zároveň LGBTI kartu používa v boji aj voči svojmu hlavnému súperovi Jánovi Lunterovi. Na Kotlebovom facebooku si môžete pozrieť video, v ktorom poukazuje na prepojenie Rada Slobodu, miestneho aktivistu a jedného zo zakladateľov platformy Nie v našom meste a pôvodne aj jedného z kandidátov na poslanca BBSK v tíme Jána Luntera, na LGBTI hnutie. Kotleba tiež na svojom facebooku zdieľa príspevok, ktorý Kotlebu dáva to polohy toho, kto bojuje proti LGBTI hnutiu a homosexualizácii, a naopak Jána Luntera označuje za toho, kto podporuje LGBTI hnutie.
Aj LGBTI agendu bude Marian Kotleba využívať v boji proti svojmu súperovi. A vôbec by som sa nečudovala keby v kampani tesne pred voľbami vytiahol fotku Luntera z protifašistického pochodu s dúhovou vlajkou v pozadí a okomentoval to slovami, že sa jednalo aj pochod na podporu LGBTI agendy.
Aj preto si myslím, že nie je správne, keď niekto pod rúškom boja proti fašizmu pretláča LGBTI agendu. Táto stratégia môže byť v predvolebnom boji využitá Marianom Kotlebom v jeho prospech a v konečnom dôsledku bude maž opačný efekt, než ako by si želala iniciatíva Nie v našom meste.
A dokonca som presvedčená o tom, že keby si ľudia nespájali iniciatívu Nie v našom meste s propagovaním LGBTI hnutia, tak aj účasť na protifašistickom pochode by bola vyššia. Lebo nie každý chce pochodovať proti fašizmu s vlajúcou dúhovou vlajkou hnutia LGBTI nad hlavou.
Ján Benčík o účasti na pochode povedal: „Nie sú nás tu tisíce, nie sú nás tu stovky, sú nás tu desiatky…“ Ja si myslím, že fašizmus bude v našom kraji porazený len vtedy, keď nás na tom námestí budú aspoň tie stovky, ak nie tisíce. Preto by sme mali ťahať za jeden povraz a nemiešať do boja proti fašizmu ideológiu, s ktorou má dosť značná časť verejnosti problém a nesúhlasí s jej presadzovaním vo verejnom živote, len sa o tom nahlas nehovorí.
Mimochodom kandidát na župana Ján Lunter, podľa portálu postoj.sk, nedávno podpísal tzv. Manifest kresťanského politika, v ktorom sa okrem iného píše: „Uznávam manželstvo, zväzok jedného muža a jednej ženy, ako nenahraditeľný inštitút pre spoločnosť, ktorý by mal byť zakotvený v slovenskej legislatíve. Alebo: „Rešpektujem ľudský život ako nedotknuteľnú, neodňateľnú a nepremlčateľnú hodnotu. Budem prejavovať úctu a ochraňovať ľudský život, ktorý začína počatím a končí prirodzenou smrťou.“
Ja sa s týmito tvrdeniami tiež plne stotožňujem. Bola by som pre ľudí z iniciatívy Nie v našom meste, preto fašistom?
PS: Na protifašistickom pochode sa zúčastnil aj šéf liberálov Richard Sulík, ktorý len pár dní pred pochodom zverejnil na facebooku status, v ktorom znepokojivo komentoval príliš veľký počet narodených rómskych detí vo Veľkom Lomnici a okrem iného hovoril aj o bezplatnej sterilizácii pre viacdetné rómske ženy. Áno, aj takíto ľudia chodia na protifašistické pochody.
A prečo si myslím, že liberál Martin Klus nie je protiKotlebovským hrdinom, si môžete prečítať v mojom novom blogu na sme.sk
