V Bystrici panuje dlhodobo skepsa, blbá nálada. Vidím ju skoro vo všetkom. Ťažko povedať čo ju ovplyvňuje, ale jej opar sa nad mestom jednoducho vznáša. Možno by sa teraz hodil prívlastok, že tu naozaj skapal pes.
Na úvod…
Skapal až tak, že i ja, zatiaľ ešte stále mladý a hrdý lokálpatriot, som zacítil potrebu posunúť sa tam, kam to jednoducho v Bystrici nie je možné. Nové výzvy som našiel v stovežatej, štyristo kilometrov vzdušnou čiarou od mojej Bystrice. A čuduj sa svete, život je v nej v niečom lepší, služby mesta fungujú niekedy až neuveriteľne, aj keď aj tu majú svoje gorily. Človeku, ktorý sa od 18-tich rokov pohybuje v blízkosti komunálnej politiky a postupne mal možnosť spoznať celú, ideálov zbavujúcu, spleť fungovania mesta, veru padlo vhod oddýchnuť si od tohto kolotoča. Naivne som dúfal, že portálu BBonline, ktorý som kedysi zakladal, budem pomáhať už len manažérsky a písať budem zriedkavejšie.
Priznávam, nedarí sa mi to úplne. Cítim, že nemôžeme poľaviť v našej dlhodobej práci budovania objektívneho a seriózneho média pre naše mesto, aj keď je to pre nás len voľnočasový koníček.
Vždy som cítil a cítim ako novinár spoločenskú zodpovednosť za toto mesto. Že mu máme pomáhať a zarobené peniaze (aj z aktuálnej politickej reklamy…), investovať do propagácie kultúrnych, športových podujatí, snaženia ľudí či pozerania na prsty tým, ktorí rozhodujú o našich peniazoch o našej budúcnosti.
Neviem ale akú spoločenskú zodpovednosť cítia jednotliví kandidáti na post primátora, keď sa i často názorovo blízki uchádzači nedokázali dohodnúť. Isté je, že ich počet nasvedčuje, že sa v hodnotení situácie mesta možno až tak celkom nemýlim.
Kompromisy
Politika ale nie je o dokazovaní si… niečoho. Politika je často o kompromise a o hľadaní riešenia, ktoré nebude možno znamenať zrovna povestné win, win, ale aj za cenu strát prinesie vytúžený výsledok. A tu už zlyhali viacerí jednotlivci či subjekty. Pretože, ak chce niekto zmenu vo vedení mesta, alebo ak nechce niekto dovoliť vládnuť Smeru, musí aj tie na kompromisy pristúpiť. No nestalo sa, respektíve nestalo sa včas. A tak sme zrazu v situácii, že máme pätnásť kandidátov.
Keď teraz z každej strany čítam a počúvam výzvy na spájanie a vzájomnú podporu kandidátov stredo-pravého a nezávislého spektra, musím sa pousmiať. To, čo sa v Banskej Bystrici udialo pred štyrmi rokmi je dejinne jedinečné a ťažko opakovateľné, aj keď si myslím, že nie nereálne.
Ak bude vrcholom pravicovej politiky pred komunálnymi voľbami to, že takmer neznámy kandidát Siete sa po vzore svojich spolustraníkov z iných miest v pondelkovej debate RTVS vzdá v prospech niekoho, tak budiš. Pro forma dielo bude dokonané.
Výsledok rozhodnutí pred štyrmi rokmi síce prerušil ľavicovú hegemóniu v kancelárii primátora, ale z pohľadu pravicového priaznivca nezávislosti bol zahodenou šancou. A Slovač, ako ukazuje priebeh volieb za ostatné roky, sa krátkodobo vie poučiť. Ak nás niečo sklame, radi si rýchlo zvolíme zmenu. A tak dookola.
Odbočka k oživovaniu skapatého psa
Názor na súčasné vedenie mesta som si formoval viac než štyri roky, najskôr z polohy novinára, pozorovateľa, potom s chuťou pomôcť chvíľu i v priamej spolupráci na poste hovorcu a dnes opäť z úlohy novinára. Priznám sa, boli chvíle, keď som bol hrdý, že máme konečne iného nestraníckeho primátora. Peter Gogola viackrát dokázal, vo väčšej miere v posledných mesiacoch, že sa vie postaviť za svoje názory a zabojovať za ideály, pre ktoré ho ľudia volili. Veľakrát, a žiaľ asi častejšie, ale počas štyroch rokov nastali chvíle, kedy som sa za nášho primátora hanbil a musel skonštatovať, že komu niet rady, tomu niet pomoci.
Najmä počas môjho pôsobenia na úrade som denne zažíval paradox toho, že primátor či prednosta úradu poznali a takmer dokonale vedeli pomenovať problémy, poznali ich vinníkov, ale nekonali, respektíve konali veľmi neskoro. Konať na správnom mieste v správny čas je výsadou a manažérskou zručnosťou. A tvorí možno práve ten rozdiel medzi tým richtárom, ktorého si dejiny zapamätajú, a ktorého nie.
Nezdieľam názor niektorých, že primátorovanie Petra Gogolu mestu vyslovene ublížilo. Nájdeme viac pozitív, dobrých nápadov, projektov. Ale keď si prirátame i zlyhania, často trebárs len komunikačné, je to málo. Výhovorky o bezmocnosti primátora pri červenom mori v zastupiteľstve vyvrátila napokon sama hlava mesta svojimi krokmi za posledného pol roka. Prečo však nevyužíval svoje kompetencie a váhu svojho slova po celé štyri roky? Peter Gogola ukázal, že mal na to, byť dobrým primátorom. Či dostane šancu na reparát, je na voličoch.
Nejde o strany, ide o ľudí. Naozaj?
Voľby majú favorita, pomerne jasného. Aspoň podľa prieskumov. Favorita, ktorý ma prekvapil, pretože tentokrát až nečakane dlho trvalo formovanie a výber kandidátov. Holt kríza v spoločnosti sa prejavuje aj v kríze osobností. Som rád, že človek formátu Jána Noska sa odhodlal na politiku. Aj keď po pravde, existujú profesie, pri ktorých celkom nerozumiem prechodu do politiky, a patria k nim práve lekári. Nosko však, ako lekár – manažér, spĺňa kritériá aké by sme od primátora asi očakávali a ak má zdravotníctva dosť, nech sa páči.
O tomto kandidátovi som počul prvýkrát z kuloárov niekedy na začiatku leta, údajne ako o možnej záložnej variante Smeru. Postupne sa začal objavovať v médiách s častým výskytom ich straníckeho obsahu (diplomaticky povedané), a tak všetko zapadalo. Situácia sa vyvinula inak. Sám Nosko tvrdí, že si chce zachovať nezávislosť napriek širokej politickej podpore. Dokonca prichádzajú i niektoré hlasy zo Smeru, že s podporou nestraníka nie sú všetci veľmi spokojní. Nemá teraz význam polemizovať. Ak dostane šancu od Bystričanov, sám svojimi krokmi dokáže alebo vyvráti svoje slová. A to budeme ako novinári pozorne sledovať.
Vyhraj voľby a môžeš všetko
A prečo vlastne hovoríme o Smere ako o šedej eminencii či nebodaj zle? No lepšie ako predseda Národnej rady pred pár dňami to asi nepoviem ani ja. Rétorika viacerých predstaviteľov straníckych lokálnych politikov v duchu, že v meste predsa nejde o strany, tu sa na strany nehráme, vo mne vyvoláva úsmev.
Za posledné roky som ako novinár sedel dovedna na štyroch až piatich desiatkach zasadnutí zastupiteľstva od rána, niekedy takmer do večera. Verte mi, balzam na dušu to zrovna nebol.
Politikárčenie je žiaľ v Bystrici na programe dňa stále. Stačí si pozrieť i spätne záznamy zasadnutí zastupiteľstva a zistíte, koľkokrát poslanecká väčšina demonštrovala svoju silu a bezmocnosť ostatných. Ťažko mi potom bude niekto hovoriť, že sa v Bystrici na strany nehráme.
Ale…
Demonštrácia sily, dosadzovanie si svojich všade, kam to zákonné možnosti dovolia, bezhraničné propagačné aktivity. To všetko môžeme veľkej partaji vyčítať, ale… Povedzme si to narovinu, moc majú len vďaka nám (rozumej veľkej časti aktívnych voličov) a navyše, nik iný komu sme ju ako spoločnosť za posledné roky dali, s ňou toľko nedokázal. V dobrom či v zlom.
Pravica, liberáli, všetci ostatní sa skrátka nepoučili z minulosti. No nečudujem sa. V malomeštiackej Bystrici je to niekedy ťažké. Príde poučenie teraz, o štyri roky? Uvidíme.
Koho budem voliť za primátora mesta veru ešte neviem. Je medzi nimi niekto kto oživí toho otrepaného skapatého psa? Do Bystrice sa chcem ale jedného dňa opäť i natrvalo vrátiť a dúfať pri tom, že sa vrátim do lepšieho mesta. To je ťarcha, s ktorou budem 15. novembra vyberať ja. Prosím a vyzývam zároveň všetkých, ktorí očami došli až na tento text, myslite na to, že tieto voľby sú pre nás naozaj najdôležitejšie. Ovplyvňujú prostredie v ktorom žijeme, ovplyvňujú to, či v meste bude ďalej tá… blbá nálada.
