Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.
4. časť – DIXON
Vodné toky v Banskej Bystrici, ako sme to už uviedli v úvodnom príspevku, tvoria identitu mesta a nielen to, starajú sa o jeho dobrú klímu. Sú doplnené sprievodnou zeleňou a zabezpečuje tak prevetrávanie a ochladzovanie mesta. Sú dôležité aj z hľadiska biodiverzity. Preto boli navrhnuté pozdĺž nich biokoridory, aby prepájali lokálne prvky zelene s prírodným lesným zázemím mesta. Tie zároveň môžu slúžiť aj ako pešie, resp. cyklistické prepojenie centra mesta a jeho mestských častí s okolitou lesnou horskou krajinou.
Niva Tajovského potoka je najširšou v rámci všetkých prítokov Hrona. Celkom správne sa využíva pre funkciu športu, rekreácie a oddychu, či už ide športový areál Štiavničky, alebo o plážové kúpalisko, či športový areál Univerzity Mateja Bela. Tieto oddychovo-športové funkcie majú reálne šance ešte na rozšírenie a dokompletovanie využitím bývalého areálu ZAaRES-u.
Tým by sa vytvorila kompaktná rekreačno-športová zóna v priamom centre mesta, dostupná pre obyvateľov ako západnej, tak aj východnej časti mesta, podporujúcej priečnu kompozičnú mestotvornú os..
Tejto identitu podporujúcej a ekologickej koncepcie mesta zasadil tvrdú ranu investor, ktorý znenazdajky a nenápadne vybudoval športovo-kongresové centrum priamo v biokoridore na pravom brehu Tajovského potoka v kontakte s plážovým kúpaliskom. Stoji tu hotel reštaurácia, kongresová sála, dve športové haly a aj otvorené športové ihriská. Zase to nie je otázka, či takéto zariadenie bolo treba, to je určite potrebná funkcia, ale otázka je, prečo bolo vystavané na úkor vzácneho biokoridoru a ešte k tomu aj ako nelegálna čierna stavba? O čo sa Mesto usiluje? O atraktivitu a príťažlivosť mesta, alebo o záujmy určitých skupín? A vie zladiť záujmy skupín so záujmami tvorby kvalitného mestského prostredia?
Tento územný brutalizmus dal odvahu aj inému investorovi, ktorý namieste priľahlého parčíku k biokoridoru postavil tri bytové domy. Tieto investície znemožnili vybudovanie aj cyklotrasy popri Tajovského potoku.
Toto však nie je ojedinelý prístup k ochrane a budovaniu biokoridorov tak dôležitých práve z dôvodov znižovania negatívnych dopadov zmeny klímy v našom bezveternom meste. Máme aj iné príklady – i priamo ešte aj na Tajovskom potoku – ale aj na toku Bystrica. Ukážka ako môže stavba objektu zabrániť prúdeniu padavých vetrov je na ceste na Štiavničky a ako môže architektúra zabrániť biokoridoru včleniť sa do samotného centra je práve na Huštáku.
