V poslednej dobe mám pocit, akoby sa väčšina prezidentských kandidátov predbiehala v tom, kto z nich je väčší kresťan.
Z ich strany však nejde o žiadne zázračné obrátenie sa, ale čistý predvolebný pragmatizmus.
Aj keď sa to liberálom nemusí nepáčiť, budú to totiž práve konzervatívni voliči, ktorí rozhodnú nakoniec o tom, kto vystrieda súčasného prezidenta Andreja Kisku na poste prezidenta.
Ten kandidát, ktorému sa podarí v 2. kole získať hlasy väčšiny konzervatívnych voličov, sa stane našim novým prezidentom ( je vysoko pravdepodobné, že 16. marca žiaden kandidát nezíska dostatočný počet hlasov potrebných na zvolenie už v 1. kole).
2. kolo volieb je viac o taktizovaní, ale 1. kolo je o našej slobodnej voľbe
Volič by sa vo voľbách nemal riadiť prieskumami verejnej mienky, ktorých výsledky sú do značnej miery závislé od toho, ktorý kandidát si ich objednal a zaplatil v rámci svojej predvolebnej kampane. Navyše, nálady voličov sa v čase pred voľbami neustále menia. Vynikajúco túto situáciu vystihol prezidentský kandidát E. Chmelár: “ Voľby sa ešte nikdy neskončili podľa prieskumov, preto sú v poslednej dobe z výsledkov volieb všetci takí prekvapení, preto netreba podliehať skepse, pesimizmu, porazeneckým náladám a stádovitému efektu a treba voliť kandidáta, o ktorom ste naozaj vnútorne presvedčení, že je najlepší. Nech už budete voliť kohokoľvek, voľte s vnútornou slobodou, nie pod vonkajším tlakom.“
Outsider predvolebných prieskumov verzus favoritka predvolebných prieskumov?
Františka Mikloška som po prvýkrát naživo stretla v januári tohto roka v Banskej Bystrici, keď sme s ním organizovali diskusiu ohľadom jeho prezidentskej kandidatúry.
Môjho muža pri prvom osobnom stretnutí vtedy prekvapil tým, aký je vysoký a na svoj vek energický. Mňa najviac oslovil svojou úprimnosťou a tým, že sa na nič nehral, nepotreboval si nič a hlavne nikomu dokazovať. Bol to jednoducho František Mikloško. Ten František Mikloško, ktorý sa čias komunizmu pôsobil v disente ako aktivista Tajnej cirkvi, bol jedným z mužov Novembra ´89 a v deväťdesiatych rokoch neoblomne bojoval proti mečiarizmu. Neskôr neváhal vystúpiť z KDH, keď sa ubralo zlým „Smerom“.
František Mikloško je jedným z mála ľudí, ktorý celý život bojujú za slušné Slovensko a svoj boj nikdy nevzdajú, aj za cenu vlastných obetí ( po komunistickej normalizácii pracoval ako robotník, pritom mal akademické vzdelanie).
Od kandidáta na prezidenta, ktorému dám vo voľbách svoj hlas, očakávam viac ako len mohutnú a drahú predvolebnú kampaň, ktorá stála dotyčného takmer pol milióna eur. Od kandidáta na prezidenta očakávam viac, ako kampaň postavenú na riešení lokálneho problému so skládkou odpadu. Nemám vedomosť o žiadnom výraznom a systematickom angažovaní sa Zuzany Čaputovej vo významných celospoločenských a politických otázkach za posledných cca 15 rokov. Tu ako protiklad k Zuzane Čaputovej uvediem Daniela Lipšica. Obidvaja sú presne v tom istom veku, obaja majú právnické vzdelanie. Ale význam pôsobenia Daniela Lipšica vo verejnom a politickom živote za posledných cca 20 rokov je oproti Zuzane Čaputovej neporovnateľný.
Ako volič netuším, ako sa politička Zuzana Čaputová zachová napríklad v krízových politických situáciách, jej reakcie sú pre mňa nepredvídateľné. O postoj Františka Mikloška v tejto súvislosti nemám žiadnych pochybností.
Pre každého kandidáta na funkciu prezidenta by malo byť samozrejmé dlhodobé a systematické pôsobenie vo verejnom i politickom živote, ktoré by ho malo pred voličmi reprezentovať viac ako drahá mega kampaň robená profesionálnou reklamnou agentúrou s jediným cieľom – vytvorením nového politika.
Tradičné hodnoty verzus liberalizmus
František Mikloško je kresťaň, katolík a celý život konzistentne zastáva kresťanské postoje v kultúrno-etických otázkach:
-
oceňuje zakotvenie manželstva muža a ženy do Ústavy SR,
-
ako prezident by nepodpísal zákon o registrovaných partnerstvách,
-
je proti adopciám detí pármi rovnakého pohlavia,
-
odmieta Istanbulský dohovor,
-
ako prezident by podpísal zákon, ktorý by zlepšoval potratový zákon obmedzením bezdôvodných potratov,
-
ako prezident by sa zúčastnil Národného pochodu za život
Zuzanu Čaputovú oslovil ju zen budhizmus, aktívne sa venuje zenovým meditáciám. V kultúrno-etických otázkach zastáva výsostne liberálne postoje:
-
je za registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia
-
tiež je zástancom adopcie detí pármi rovnakého pohlavia
-
podporuje Istanbulský dohovor
-
z vlastnej iniciatívy natočila mimoriadne cynické video podporujúce potraty (Čaputovej kolegyne z Progresívneho Slovenska držia vo videu svoje deti a pritom do kamery hovoria o nutnosti slobodnej voľby, ktorá deťom buď umožní alebo neumožní sa narodiť)
-
nezúčastnila sa a ani nezúčastní Národného pochodu za život
Z pohľadu kultúrno-etických otázok je pre mňa František Mikloško jasnou voľbou a Zuzana Čaputová neprijateľným kandidátom.
Pôjde Zuzana Čaputová v Kiskových šľapajách?
Súčasný prezident Andrej Kiska verejne vyjadril podporu prezidentskej kandidátke Zuzane Čaputovej a povedal o nej, že „bude dobrou prezidentkou SR.“
Aké signály vysielal súčasný prezident počas výkonu svojho mandátu smerom ku konzervatívnemu prostrediu?
-
v roku 2015 sa uskutočnilo Referendum za ochranu rodiny – prezident Andrej Kiska ešte pred konaním referenda podal žiadosť na Ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok, ktoré sa týkali aj definovania manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenia adopcie len pre heterosexuálne páry, právnej ochrany výnimočnosti manželstva.
Kiskovo podanie na Ústavný súd ohľadom referendových otázok vtedy kritizovali napríklad predstavitelia Katolíckej cirkvi či známi pro-liferi, naopak krok prezidenta uvítali predstavitelia LGBTI komunity.
-
V januári 2016 sa Andrej Kiska rozhodol neprijať koledníkov Dobrej noviny. Pritom ide o najväčšiu slovenskú dobrovoľnícku akciu, do ktorej sa napríklad v roku 2014 zapojilo 25 000 detí, ktoré vyzbierali viac ako 800 000 eur, ktoré putovali na rozvojové projekty v Afrike. V roku 2016, po šestnásťročnej tradícii, to bolo po prvýkrát, čo sa prezident rozhodol neprijať koledníkov. Dobrá novina predstavuje celospoločenskú aktivitu veriacich ľudí. Aký odkaz vtedy vyslal Andrej Kiska kresťanskému prostrediu? Naproti tomu, pár mesiacov predtým prebral prezident Kiska záštitu nad LGBTI filmovým festivalom. Potom, čo rozhodnutie Andreja Kisku neprijať koledníkov Dobrej noviny bolo medializované a následne vyvolalo negatívne reakcie, Kiska rozhodnutie zmenil a koledníkov nakoniec v roku 2016 prijal.
-
V roku 2017 prijal Andrej Kiska predstaviteľov organizácie Inakosť, po stretnutí označil prístup Slovenska k sexuálnym menšinám za krutý a navrhol začať diskusiu o registrovaných partnerstvách.
-
viacerí komentátori vyčítali aj tento rok Andrejovi Kiskovi, že pri udeľovaní štátnych vyznamenaní zabúda na kresťanov – organizátorov Sviečkovej manifestácie z marca 1988 či ľudí Novembra´ 89 akými sú J. Čarnogurský, F. Mikloško, L. Stromček, ľudia z tajnej Cirkvi, atď. Komentátor J. Daniška Kiskovo správanie v tejto súvislosti opísal takto:“Postavy, ktoré menili dejiny ocení, ale nie, ak im niečo vyčíta jeho (liberálna) komunita.“
Aj z vyššie uvedeného vyplýva, aké je nesmierne dôležité, aké postoje zastáva prezident republiky v kultúrno-etických otázkach.
Občiansky kandidát verzus Progresívna prezidentka
František Mikloško kandiduje v prezidentských voľbách ako nezávislý, nadstranícky, občiansky kandidát s potenciálom ľudí z rôznych prostredí skôr spájať ako rozdeľovať. Najlepšie to asi vystihol spisovateľ Ľubomír Feldek: „Fero je človek ekumenický. Nerozdeľuje, ale spája.“ V podobnom duchu sa o Františkovi Mikloškovi vyjadril aj publicista Peter Zajac: František Mikloško absolútne autenticky a teda prirodzene spája to kresťanské Slovensko a občianske Slovensko. “
Zuzana Čaputová sa uchádza o prezidentský post priamo z pozície podpredsedníčky politickej strany Progresívne Slovensko (PS), ktorá je predstaviteľom tej najliberálnejšej časti našej politickej scény. Týmto svojim gestom vysiela Zuzana Čaputová voličom jasný signál o tom, že je natoľko úzko spätá so svojou materskou politickou stranou, že jej ultraliberálnu agendu bude podporovať aj z prezidentského paláca. Výhra Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách zároveň pôjde ruka v ruke s posilňovaním pozície liberálneho Progresívneho Slovenska, ktoré bude mať na čele štátu priamo svojho človeka.
Potom, čo sa Robert Mistrík vzdal svojej kandidatúry na prezidenta a verejne vyjadril podporu Zuzane Čaputovej, tak politická strana Progresívne Slovensko zverejnila na svojom facebookovom profile Čaputovej oficiálnu kampaňovú fotku so sloganom Chcem PROGRESÍVNU prezidentku.
Slovenská spoločnosť je teraz neuveriteľne rozdelená, ba až polarizovaná.
Do čela štátu by sa v tomto neľahkom období mal postaviť človek, ktorý by vzniknutú situáciu dokázal upokojiť a pokúsil sa ľudí opäť spojiť. Týmto človekom je pre mňa jednoznačne a jedine František Mikloško.
