Snaha stavať malé vodné elektrárne na Hrone je proti verejnému záujmu. Profitovať z toho bude úzka skupina ľudí na úkor ostatných občanov, ktorí sa poskladajú na lukratívny zisk súkromníkom. Prídeme o jedinečný ekosystém Hrona, z ktorého by sme mohli v budúcnosti profitovať v rámci zážitkového turistického ruchu.
V tomto blogovom príspevku sa pokúsim stručne vysvetliť, prečo som proti výstavbe malých vodných elektrárni (MVE) na Hrone, a prečo je nutné neprijať územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý navrhuje výstavbu MVE v Iliaši.
Vysoké výkupné ceny elektriny = kšeft pre majiteľov MVE, na ktorý sa poskladáme my všetci
Súčasná cena elektriny na burzách sa pohybuje na veľmi nízkych hodnotách. Megawatthodina (MWh) sa obchoduje v priemere za 35 eur. To je suma, za ktorú nakupujú energiu distribútori, a za ktorú ju môžu predať výrobcovia. Cena elektriny je na historickom minime, čo je spôsobené krízou, ktorá sa prejavila menšími odbermi v národných hospodárstvach a to sa pretavilo do prebytku elektrickej energie na trhu.
Analytici predpokladajú, že tento trend bude pokračovať naďalej a ceny elektriny ostanú približne na rovnakej úrovni do roku 2020. „V tejto chvíli nie je možné postaviť žiadny nový zdroj, ktorý by dokázal efektívne vyrábať elektrinu tak lacno, ako sa momentálne predáva na burze,“ povedal pre denník Pluska analytik Jan Vondráš. Ten v rozhovore konštatuje, že pri súčasnej nízkej cene elektriny nie je možné rentabilne vybudovať akúkoľvek novú elektráreň.
Prečo sa potom hrnú súkromní investori do budovania malých vodných elektrární? Lebo tie sú považované za obnoviteľný zdroj energie a štát dotuje výkup takejto elektriny. Kým na trhu kúpite jeden MWhod za 35 eur, v prípade štátom dotovaného výkupu dostanú majitelia malých vodných elektrární 97,98 eura. To je viac ako 2,5-násobok tržnej ceny. Výkupné ceny sú navyše zazmluvňované na 15 rokov dopredu. Pre investorov MVE je to lukratívny biznis, pre občanov už menej, keďže na obnoviteľnú dotovanú energiu sa skladáme my všetci.
Štát chce na Hrone viac ako 30 elektrárni, príroda ide bokom
Najsmutnejšie na celej veci je, že plán výstavby malých vodných elektrární na slovenských tokoch (problém sa netýka iba Hrona) prinieslo ministerstvo životného prostredia. Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 bola prijatá vládou Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) resp. ministerstvom Jozsefa Nagy-a (Most-Híd) a nič sa v nej nezmenilo ani po nástupe vlády Roberta Fica.
Pri čítaní schválenej koncepcie má človek pocit, že číta dokument z dielne investora MVE a nie z pera úradníkov ministerstva životného prostredia, ktoré má chrániť naše národné prírodné dedičstvo. „Jednostranné uplatňovanie prísnych limitov ochrany prírody a krajiny pôsobí likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania vodných tokov SR prostredníctvom MVE. Pritom ide o stavby na výrobu čistej a lacnej elektrickej energie, ktorá sa nedá zabezpečiť iným environmentálne prijateľnejším spôsobom. Realizácia takýchto stavieb je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a za predpokladu minimalizácie negatívnych dopadov na stav vôd ich podporuje aj rámcová smernica o vode, Vodný plán Slovenska a ďalšie strategické dokumenty. Potrebné je zodpovedne zvážiť všetky prínosy a negatíva MVE, akceptovať ich celospoločenský a globálny environmentálny prínos, zohľadňovať všetky záväzky voči EÚ v primeranej miere,“ píše sa v Koncepcii využitia hydroenergetických potenciálu vodných tokov SR.
To, že MVE nemajú celospoločenský prínos som vyvrátil v prvom odstavci. Práve naopak, v čase lacnej elektrickej energie prinášajú jej zdraženie. A drahé výkupné ceny zaplatia súkromným investorom všetci obyvatelia, nielen Banskej Bystrice, ale celého Slovenska.
Rovnako vyvrátiteľný je aj globálny enviromentálny prínos.
Výstavba elektrárni na Hrone bude mať devastačné účinky na životné prostredie rieky
Vládna koncepcia považuje elektrinu vyrobenú z malých vodných elektrárni za čistú, lebo neprodukuje skleníkové plyny. S týmto tvrdením by sa dalo súhlasiť, keby ministerstvo nenaplánovalo viac ako 30 elektrárni na Hrone. V prípade Banskej Bystrice už okrem existujúcej MVE v Šalkovej predpokladá koncepcia MVE v Iliaši, Vlkanovej a na Sliači. To sú na úseku ani nie 20 kilometrov hneď štyri malé vodné elektrárne.
Práve kumulatívny efekt viacerých MVE je predmetom akademického bádania a štúdie ukazujú negatívny dopad na životné prostredie v prípade výstavby viacerých MVE za sebou na jednom toku. „Voláme to smrť tisícimi sekmi. Namiesto jednej Hooverovej priehrady (vodné dielo v USA pozn. red.), máme tisíc malých vodných elektrárni. Tie sa sčítavajú,“ hovorí jeden z akademikov pre portál Fakulty enviromentálnych štúdií Univerzity Yale. Ďalšia akademická štúdia vedcov z oregonskej univerzity poukazuje na kumulatívny efekt malých vodných elektrárni na rieke Nu v Číne. Štúdia poukazuje na to, že ekologický dopad malých vodných elektrárni na rieke Nu je väčší ako v prípade jednej veľkej vodnej elektrárne. Na kumulatívny efekt malých vodných elektrárni v slovenskom prostredí upozornil aj RNDr. Tomáš Derka,PhD., ktorý je vedecký pracovník a limnológ na Katedre ekológie Pri FUK Bratislava.
O negatívnych dopadoch malých vodných elektrární na živočíchy žijúce v Hrone, na kvalitu vody, na klímu v okolí vodných elektrárni, na rastliny a stromy, o tom by sa dalo napísať kopec článkov a kopec ich aj bolo zverejnených. Najzásadnejším dokumentom a kritikou vládnej koncepcie výstavby MVE je sťažnosť, ktorú predložili Európskej komisii zástupcovia viacerých občianskych združení. Sťažnosť poukazuje na viaceré legislatívne nezrovnalosti a nesprávnu implementáciu smerníc a medzinárodných dohovorov v národnej legislatíve. Problémom migrácie a rýb sa zaoberá článok portálu kajakar.sk.
Záver
Z vyššie spomenutého podla mňa jasne vyplýva, že výstavba MVE v Iliaši nie je verejným záujmom a prinesie úžitok iba veľmi úzkej skupine súkromných investorov. To všetko na úkor nás všetkých. Ak si vypočujete skúsených vodákov, ktorí na rieke Hron strávili roky svojho života, pochopíte aké unikátne prírodné dedičstvo naša rieka predstavuje. To, že sme nedokázali naplno využiť potenciál cestovného ruchu, ktorý z toho vyplýva, je na škodu. Pokiaľ ale zahatíme Hron malými vodnými elektrárňami, táto šanca zmizne navždy. Chcel by som zachovať prírodné dedičstvo v tejto podobe aj pre budúce generácie. Preto som proti snahe presadiť Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý navrhuje MVE na Hrone.
