Uff…

Povedal som si po správe, že Slovenský olympijský a športový výbor vybral spomedzi prihlásených náhradníkov na organizáciu Európskeho letného olympijského festivalu mládeže EYOF v roku 2021 práve Banskú Bystricu. Ešte do minulého utorka som bral prihlášku môjho rodného mesta skôr ako povinnú jazdu vedenia mesta v rámci ich doterajších aktivít a rétoriky.

Košice ho odmietli, Banská Bystrica má v roku 2021 organizovať Európsky olympijský festival mládeže

Že by mohla byť Banská Bystrica aj reálne „víťazom“ výberového konania na posunutie horúceho zemiaka, som pochopil len tento týždeň. Na utorňajšom zasadnutí zastupiteľstva vedenie mesta predložilo poslancom zámer na odkúpenie pozemkov pod parkoviskom na Mičinskej ceste za následným účelom vybudovania multifunkčnej športovej haly. Ako primátor uviedol v diskusii, zámerom je skĺbiť financovanie i prvotné využitie práve s organizáciou olympijského festivalu mládeže.

Úprimne, nechcem aby moje slová hneď od úvodu vyzneli negativisticky. No k tejto vete musím dodať to povestné ale…

Pohyboval som sa okolo športu v Banskej Bystrici pomerne dlho a verte či nie, neraz som si v snoch predstavoval, ako by mohli športoviská u nás vyzerať, aké veľké podujatia by mohli hostiť. Môj život mimo snov sa však krúti a krútil okolo úplne iných slovenských reálií. A v tomto reálnom svete sa sny žiaľ zreálňujú omnoho pomalšie.

Toto nie sú Horehronské hry

Počas jedného týždňa sa v akcii predstaví približne štyritisíc športovcov z päťdesiatky krajín v stovkách disciplín desiatich športových odvetví. To je stručný sumár priebehu letného olympijského festivalu mládeže. Pred dvomi rokmi sa konal v maďarskom Győri, tento rok v júli bude v azerbajdžanskom Baku.

Okrem samotných športovcov samozrejme do mesta prídu ďalšie stovky členov podporných tímov, trénerov, delegátov a stovky ľudí a dobrovoľníkov sa starajú o priebeh podujatia. Hovoríme skutočne o „malej“ olympiáde so všetkým, čo k tomu patrí. Píšem to len preto, aby sme hneď od úvodu nasadili latku tam, kam za ostatné roky tohto podujatia patrí a aké očakávania prináša.

Aj keď by som v zmysle vyššie uvedeného a pohľadom na toto video sníval rád ďalej, už len z princípu spoločenskej a politickej situácie na Slovensku mi cestu snov zahatáva výstražný trojuholník. V poriadku, odmyslime si katastrofálne zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, úrady, cesty,… prižmúrme oči a povedzme, že sa chceme ako krajina ukázať svetu a podporiť rozvoj športu aj organizáciou takéhoto podujatia. Chlieb a hry – musíme sa občas aj potešiť. To už je v tejto chvíli fakt, berme to v tejto rovine.

Mne je zároveň jasné, že nejednému komunálnemu politikovi pri miliónoch eur vládnych dotácií na tento účel zablikajú očká. Navyše, Bystrica má premiéra a tiež obľúbeného primátora s veľkou podporou v zastupiteľstve. Kombinácia, ktorá sa nemusí opakovať a mesto z nej môže vyťažiť…

Áno, so všetkým súhlasím. Lenže skutočne na to máme? A hovorím to s dovetkom, že bodaj by bola táto moja rečnícka otázka o dva roky práve tou, na ktorú sa bude vedenie mesta odvolávať, keď bude hovoriť o pochybovačoch, ktorí neverili, že sa to podarí.

Podujatia týchto rozmerov sú niečím, čo môže naštartovať v regióne rozvoj nielen športu, ale aj segmentu turistického ruchu a služieb a množstva ďalších súvisiacich prepojených odvetví. Pri troche šťastia a premysleného plánovania nielen na týždeň podujatia. Podujatia týchto rozmerov sú však aj tým, čo poslalo do ekonomickej katastrofy celé hostiteľské mestá či dokonca štáty. V poriadku, nemusíme preháňať a porovnávať to hneď s príkladmi okolo veľkej olympiády, ale príklady zo sveta by pre nás mali byť minimálne výstrahou.

26 mesiacov

Spomenul som, že pri takýchto podujatiach je dôležité premyslené plánovanie a každý krok a každé vynaložené euro by nemalo mať efekt len pre týždeň samotnej športovej akcie. Ak by bola Banská Bystrica na štartovacej čiare štandardných päť rokov pred samotným podujatím, úprimne verím, že toto športové mesto by sa k tomu dokázalo postaviť so cťou.

Banská Bystrica však naskakuje do organizácie Európskeho letného olympijského festivalu mládeže zo striedačky ako náhradník, ktorý si ešte poriadne ani nestihol obuť kopačky, ale razom je pred šestnástkou a má vstreliť rozhodujúci gól.

Košice sa dva roky pred akciou z ihriska nepýtali dolu len tak pre nič za nič. Samozrejme, že v našich podmienkach sa športoviskami nemôžeme ani zďaleka priblížiť Baku, v ktorom sa Európsky letný olympijský festival mládeže koná tento rok. Lenže priblíženie maďarskému Győru, kde sa festival konal v roku 2017, a jeho športovému zázemiu bude nemenej náročné.

S veľkým prižmúrením očí vieme v súčasnosti ponúknuť len jediné adekvátne športovisko v podobe našej plavárne, ktorá každoročne hostí veľké medzinárodné podujatie. Chýbajú jej však väčšie priestory pre divákov či zázemie. Atletický Štadión SNP na Štiavničkách má VŠC Dukla začať rekonštruovať už tento rok, prostriedky naň vláda vyčlenila už vlani, ale počíta sa len s pomerne malou kapacitou tribún. Mesto i SOŠV hneď od začiatku hovoria aj o spolupráci so Zvolenom, no to nič nemení na potrebe budovania športovísk.

Medzi disciplínami podujatia je aj pomerne veľa halových športov, ktorým už dnes banskobystrická športová hala Dukla nestačí. Aj preto sú na mieste úvahy o vybudovaní novej multifunkčnej haly v meste, ktoré zďaleka nie sú nové. Nový impluz však prichádza práve s organizáciou tohto medzinárodného podujatia.

Rokovania o kúpe pozemkov na Mičinskej ceste sú však ešte len pred začiatkom. Nehovoriac o tom, ako je možné v tak krátkom čase stihnúť aj dôkladné plánovanie a projektovanie (o otvorenej architektonickej súťaži môžeme v tak krátkom čase zrejme len snívať), prípravné práce a samotná výstavba.

Razom sa dostávame k obohranej piesni našej samosprávy, pri ktorej sa núkajú financie, avšak všetko musí prebehnúť narýchlo, lebo inak nebudú. Stojí to za to?

Uff…

Samozrejme, nepredbiehajme. Mesto i Slovenský olympijský a športový výbor ešte svoje bližšie plány nekomentovali. Uvidíme, s čím prídu a aké sú ich reálne predstavy.

Viem si živo predstaviť riešenie aj na „slovenský“ spôsob, pri ktorom nakopíme nejaké to pozlátko, vyasfaltujeme cesty, vysadíme kvety, halové disciplíny prebehnú na zimnom štadióne a starej športovej hale a slovami klasika „všetci budú tlieskať“. Potenciál tohto podujatia je však úplne inde. Či sa dá za dva roky naplniť, zistíme čoskoro.

Primátor Ján Nosko už neraz ukázal, že mu nechýba povestný ťah na bránku a výsledky, čo potvrdili aj voliči v minuloročných voľbách. Spôsoby na dosiahnutie týchto výsledkov sú niekedy diskutabilné a možno nie najlacnejšie, ale ak si vedenie mesta verí aj na tento projekt a napokon to potvrdia aj poslanci, nezostáva mi iné, len držať palce. A najmä veriť, že to nebude krok vedľa. Ak to má totiž byť len o naháňaní osobných ambícií, môže to byť hra pridrahá. A zle môže skončiť nielen pre konkrétnych ľudí, ale na dlhé roky aj pre celé mesto.

Filip Roháček

Autor blogu:

Filip Roháček

Mám svoje zásady i svoj názor. Práve pre ne som zakladal portál BBonline.sk, pre ne som sa v roku 2012 postavil na tribúny protestov Gorila, práve pre ne som externým spolupracovníkom poslankyne Viery Dubačovej v NRSR. Avšak rovnako pre ne som kedysi odišiel z politicky riadeného média, z vysokej školy i z postu hovorcu primátora. Narodil som sa v zasneženom februári 1990 a nevedno prečo, zimu rád nemám. Vidieť ste ma mohli pri moderovaní rôznych podujatí, počuť z rozhlasových vĺn a svojho času aj ako hlásateľa futbalovej Dukly na Štiavničkách. Aktuálne môj život patrí trom mestám. Prahe, kde pracujem pre PR oddelenie TV Prima, Bratislave, kde prichádzam o posledné ilúzie o politike a Banskej Bystrici, kam sa vždy rád vraciam, aj keď najmä za povinnosťami.