Pred pár dňami napísala pani Marta Medzihradská na svojom blogu portálu BBonline.sk kritický článok s názvom Participatívny rozpočet Banskej Bystrice v slepej uličke. Napísala ho, ako sama uvádza, na základe informácií, ktoré získala len prostredníctvom internetových stránok a jej hlavným zámerom bolo vyvolať diskusiu „o zmysle a mechanizme participatívneho rozpočtu“.
Ako človek, ktorý stál pri zavedení participatívneho rozpočtu v našom meste a je v ňom dodnes aktívne zapojený v roli člena Koordinačnej rady (ďalej v texte len KooR), prijímam túto príležitosť a odpoviem na jednotlivé body, ktoré v článku vnímam ako upozornenia na autorkou vnímané nedostatky.
Čo je participatívny rozpočet?
Najprv si však povedzme niečo o tom, čo vlastne ten „participatívny rozpočet“ je. Toto, na prvé počutie možno aj odstrašujúco znejúce, slovné spojenie, ktoré sa pomaličky udomácňuje aj na Slovensku, je pomenovaním nástroja, ktorý umožňuje občanom spolupodieľať sa na rozhodovaní o verejných financiách. Presnejšie, o sume, ktorú jednotlivé samosprávy vyčlenia pre občanov, aby títo mohli rozhodnúť, akým spôsobom budú peniaze z verejného rozpočtu mesta či obce použité. Ak je zaužívaným spôsobom rozhodovania o zaobchádzaní s verejným rozpočtom ten, pri ktorom majú hlavné slovo predstavitelia samosprávy, pojem „participatívny“ v tomto spojení poukazuje na to, že do procesu rozhodovania je prizvaná, zapojená aj verejnosť. Dôležitým je tu však najmä spôsob jej zapojenia.
Ak by sa, napríklad, občania spolu stretli, aby hlasovali o tom, čo chcú a čo nechcú, o participácii v pravom slova zmysle by sa hovoriť nedalo. Participácia totiž nie je jednorazovým aktom, má však rôzne úrovne – medzi tie najjednoduchšie patrí informovanie verejnosti samosprávou; ak verejnosť má možnosť vyjadriť sa k už hotovým rozhodnutiam, plánom, projektom a pod., ide o konzultáciu, resp. verejné pripomienkovanie. Verejnosť pri pripomienkovaní nerozhoduje v zmysle, že názor občanov vyústi do zmeny pripomienkovaného materiálu – už je rozhodnuté.
Pri participatívnom rozpočte dochádza k zapojeniu verejnosti na najvyššej úrovni: verejnosť sa totiž od samého začiatku aktívne zapája do tvorby produktu, v prípade participatívneho rozpočtu to znamená, že občania sú tí, ktorí navrhujú pravidlá, podmienky (samozrejme, tie musia byť v súlade s platnou legislatívou a možnosťami samosprávy), podávajú návrhy, podnety – v prípade Banskej Bystrice, ale aj iných miest na Slovensku, v podobe projektových návrhov a napokon, sú to samotní občania, kto rozhoduje o tom, ktoré zo zozbieraných projektov bude samospráva realizovať prostredníctvom financií, ktoré na tento účel vyčlenila.
Proces participatívneho rozpočtu môže mať rôzne podoby, najčastejšie tematickú alebo teritoriálnu. Pri tematicky orientovanom participatívnom rozpočte sa občania daného mesta stretávajú, aby spolu identifikovali tie oblasti života v ich meste, v ktorých vnímajú nedostatky alebo do ktorých by vedeli priniesť nejaké inovácie. Tými tematickými oblasťami môžu byť zeleň v meste, verejné priestory, oblasť kultúry, šport alebo vzdelávanie, mládež či seniori, doprava a podobne. (Ktoré oblasti a koľko ich bude si určujú občania sami, zvyčajne diskusiou na nejakom spoločnom stretnutí.)
Teritoriálne zameraný participatívny rozpočet znamená, že občania sa stretávajú a diskutujú spolu o nápadoch a návrhoch, ktoré riešia situáciu v nejakej konkrétnej lokalite, ktorou najčastejšie býva mestská časť (sídlisko, štvrť). V prípade, že by sme v Banskej Bystrici chceli zaviesť PR aj teritoriálne orientovaný, mohli by sa občania stretávať v rámci Fončordy, Radvane, Rudlovej a Sásovej, Stredu mesta, Sídliska a Uhliska, či Kráľovej, Pršianskej terasy, Iliaša, Vlkanovej a Uľanky, Jakuba, Kostiviarskej a Nového sveta, zvlášť.
Výhodou navyše je, že každá z týchto lokalít, resp. mestských častí (korešpondujúcich s volebnými obvodmi) majú zriadené Občianske rady, ktorých zriaďovateľmi sú výbory mestských častí (VMČ), zložené z poslancov za daný volebný obvod a sú to práve VMČ, ktorým Mesto Banská Bystrica každoročne prideľuje určitý objem financií1 (podľa mojich informácií ide o sumu vo výške 1,50 eura na jedného obyvateľa, žijúceho v danej mestskej časti. Ak poznáte počet obyvateľov, žijúcich napr. na sídlisku Fončorda, viete si ľahko vyrátať, akú sumu má OR Fončorda od Mesta k dispozícii pre svojich obyvateľov).
Tieto financie v Občianskych radách bývajú najčastejšie využívané na opravu chodníkov, lavičiek, ale tiež na komunitne orientované aktivity, organizovanie MDD alebo Mikulášskych podujatí a pod., podľa požiadaviek, ktoré občania prednesú na stretnutiach svojich Občianskych rád. Pripomeniem len, že OR zatiaľ neuvažujú o tom, že by umožnili svojim obyvateľom rozhodovať o využívaní týchto peňazí mechanizmom participatívneho rozpočtu, hoci viem, že napr. OR v Rudlovej a Sásovej je takejto možnosti a myšlienke veľmi naklonená a pravdepodobne by sa veľmi skoro pridala aj OR Radvaň.
O čom všetkom občania v participatívnom rozpočte rozhodujú?
Vyššie sme si uviedli, že občania sami rozhodujú o tom, do akých tematických oblastí by chceli smerovať svoje nápady na zlepšenia. Ak vedia, akú sumu im samospráva na dané obdobie vyčlenila, občania sa tiež spoločne dohodnú, do akej sumy môžu mať jednotlivé projektové návrhy náklady na svoju realizáciu. Napríklad, v Banskej Bystrici vyčlenilo Mesto pre tento rok (2019) sumu 40 tisíc eur; Banskobystričania sa na diskusnom fóre dohodli, že projekty, ktoré budú tento rok predložené, môžu mať náklady až do výšky 10 tisíc eur (v minulosti to bolo „iba“ 4000 či 5000 eur na projekt).
Ďalším dôležitým prvkom v participatívnom rozpočte Banskej Bystrice, na ktorom sa do veľkej miery podieľali samotní občania ešte v r. 2013, kedy sa tento nástroj u nás pripravoval, bol Štatút participatívneho rozpočtu pre Banskú Bystricu, teda dokument, riadne schválený Mestom, podľa ktorého sa celý proces riadi. Podklady pre Štatút2 vytvorili prví nadšenci participatívneho rozpočtu, na základe dokumentu Rámcová koncepcia participatívneho rozpočtu pre Bratislavu, teda prvej samosprávy na Slovensku, ktorá participatívny rozpočet zaviedla.
Napokon, sú to práve občania nášho mesta (nie nejaká komisia), kto tiež rozhoduje o tom, ktoré zo zozbieraných projektových návrhov sa budú realizovať. Deje sa tak verejným hlasovaním a do realizácie sú zaradené tie projektové návrhy, ktorým občania udelia najviac hlasov.
Prejdime však teraz späť k článku pani Medzihradskej, aby sme poskytli odpovede na niektoré kritické poznámky v jej texte.
Legitímnosť „samozvanej skupinky“
Hneď v úvode svojho kritického textu píše pani Medzihradská o akejsi „samozvanej skupinke“ občanov, ktorej legitímnosť rozhodovať o spoločných financiách nie je akceptovateľná. K tomuto záveru autorka dospieva na základe informácie o počtoch účastníkov jednotlivých stretnutí – či už sú tými stretnutiami diskusné fóra alebo stretnutia občanov v tematických skupinách – informácie, ktorú autorka nezískala osobnou účasťou na niektorom z týchto stretnutí, ale iba z internetových stránok participatívneho rozpočtu pre Banskú Bystricu (ďalej len PRBB).
Áno, súhlasím, účasť na stretnutiach tematických skupín či diskusných fór je pomerne nízka, ak vychádzame z počtu obyvateľov Banskej Bystrice (k 31. 12. 2018 to bolo 76 438 obyvateľov s trvalým pobytom v BB) a počtu účastníkov jednotlivých stretnutí – tie majú zväčša skôr komorný charakter, kde sa počet účastníkov pohybuje medzi 6 až 15 ľuďmi na tematických skupinách. Do hlasovaní sa potom zapája každoročne niekoľko stoviek občanov. Pre porovnanie, v Bratislavskej časti Nové Mesto, kde je participatívny rozpočet tiež zavedený, sa procesu rozhodovania o projektoch zúčastňuje rádovo tisíc až dvetisíc občanov.
Čomu pripísať nízku účasť ľudí na participatívnom procese? Tých príčin môže byť niekoľko:
Jednou z nich je ešte stále nízke povedomie o existencii tohto rozhodovacieho nástroja – napriek tomu, že v Banskej Bystrici beží participatívny rozpočet už piaty rok, ešte stále sa nedarí dosiahnuť dostatočnú informovanosť. Koordinačná rada, ktorá propagáciu zabezpečuje, na rozsiahlejšiu informačnú kampaň financie nemá a samotné Mesto (mestský úrad), ako partner občanov v tomto procese, pre propagáciu PRBB doteraz veľa neurobilo. Bremeno propagácie by však na pleciach dobrovoľníkov z KooR ležať nemalo.
Ďalším dôvodom nízkej účasti na procese participatívneho rozpočtu je celková apatia občanov, všeobecne nízky záujem o veci verejné a skutočnosť, že množstvo ľudí je „aktívnych“ viac na sociálnych sieťach (facebook), než vo fyzickej realite života. Nemať čas je pohodlná výhovorka.
Sebakriticky priznávame, že v PRBB existujú aj isté prvky, ktoré vytvárajú určité bariéry v účasti. Hoci pre mnohých je jednou z bariér neexistencia možnosti internetového hlasovania, vážnejšou bariérou pri hlasovaní je fakt, že je možné ho uskutočňovať len na klientskom centre mestského úradu a nie aj na iných miestach. A dôvod? Podľa Štatútu je možné o projektových návrhoch hlasovať len raz a aby sa predišlo podvodom, musia sa hlasujúci pred aktom hlasovania preukázať občianskym preukazom, čo pracovníčky klientskeho centra zaznamenávajú do systému, aby mohli overovať, či sa daný jednotlivec hlasovania už zúčastnil, alebo nie. A podľa vyjadrení kompetentných Mesto nevie zabezpečiť takéto overovanie aj inde, než len na svojom klientskom centre.
Je potrebné na tomto mieste uviesť, že členovia KooR opakovane navrhovali, aby sa dalo hlasovať napr. aj v komunitných centrách v Rudlovej-Sásovej, na Fončorde, prípadne v KOMUCE v Robotníckej ulici. Čo sa týka internetového hlasovania, aj v tomto prípade ho členovia KooR opakovane od Mesta požadujú. Ukazuje sa, že zabezpečiť korektné hlasovanie, resp. predísť podvodom pri internetovom hlasovaní, je problémom. Máme však informáciu, zatiaľ však nezáväznú, že už tento rok na jeseň by mohlo byť internetové hlasovanie spustené aj v BB.
Podávanie návrhov
Ako píše ďalej pani Medzihradská, „Nie každý má rád podobné „skupinky“. Nie každý rád reční a prezentuje svoje nápady pred neznámym publikom. Preto by zo štatútu PR BB mala vypadnúť povinnosť zapojiť sa do verejných zhromaždení a tu osobne prezentovať svoj návrh.“ Súhlasím, ak je niekto introvert alebo ak dokonca trpí sociálnou fóbiou, predstava nutnosti zúčastňovať sa stretnutí so skupinou jemu málo známych či neznámych ľudí môže byť desivá a takýto jedinec bude mať pravdepodobne tendenciu radšej poslať svoj projektový návrh či nápad elektronickou poštou. Prečo je teda v Štatúte zakotvená nutnosť aspoň raz sa zúčastniť stretnutia tematických skupín, než môže občan podať projektový návrh?
Námietke rozumiem, prieči sa požiadavke slobody a dobrovoľnosti a táto nutnosť je mnohými určite vnímaná ako zbytočné obmedzenie. Obmedzením je však len vtedy, ak nechápeme, prečo takáto požiadavka na účasť v Štatúte existuje.
Prax nám ukazuje, že niektorí predkladatelia projektových návrhov, vďaka slabej alebo žiadnej znalosti o tom, aké sú pravidlá a možnosti participatívneho rozpočtu, posielajú svoje projekty, ktoré nie sú realistické či realizovateľné. Práve konzultácie na stretnutiach tematických skupín slúžia na to, aby sa takýmto chybám predišlo a autori projektov nemuseli zažívať sklamanie či rozčarovanie z toho, že ich projekty nemôžu byť zaradené do procesu rozhodovania o projektoch a následne ani do samotnej realizácie.
Stretnutia tematických skupín nie sú samoúčelné a neslúžia len ako priestor pre konzultáciu projektov. Jednou z ideí v pozadí participatívneho rozpočtu je idea vytvárania komunít, spájania občanov a najmä ich aktivizácia pri zapájaní sa do vecí, ktoré sa takmer každého z nás tým či oným spôsobom dotýkajú.
Pani Marta Medzihradská tiež poukazuje na to, že v Bratislave – Novom Meste sa ľudia môžu zapojiť aj prostredníctvom ankety „Burzy nápadov“, no u nás, v Banskej Bystrici, nie. Áno, súhlasím, táto forma zbierania podnetov a nápadov zatiaľ v BB chýba. Je tomu hlavne preto, že zber nápadov a podnetov je niečo, pri čom by nemalo zostať – podnety je potrebné následne spracovať, vyhodnotiť a rozhodnúť, čo s nimi ďalej urobíme. Prepošleme ich zástupcom Mesta? Premeníme ich na projektové návrhy? A kto tak s nimi učiní? Koordinačná rada? Tá veľa kapacity pre takýto proces nemá.
Dôležité je však vedieť, že ani v Bratislave – Novom Meste poslať nápad/podnet nestačí a občania sa ďalej do práce v participatívnych komunitách zapojiť nemusia. Ako mi vo svojej súkromnej správe na facebooku uviedol a upresnil Peter Vittek z OZ Utopia, ktoré sa na zavádzaní PR v samosprávach na Slovensku aktívne angažuje, „Burza nápadov je len prvý kontakt. Na úvod stačí, aby ľudia odovzdali aj veľmi nejasnú predstavu a potom s nimi pracujeme a každý sa musí zúčastniť na niekoľkých pracovných stretnutiach a aj verejne prezentovať. Takže predstava, že všetko prebehne len elektronicky, je nepresná“.
Jedno riešenie by tu teda možno bolo: mohlo by sa tak diať priamo na stretnutiach tematických skupín, kde by si účastníci spolu sadli, aby prediskutovali možnosti „pretaviť“ jednotlivé podnety a nápady od občanov do formy projektových návrhov (samozrejme, len u tých, ktoré spĺňajú kritériá pre realizáciu podľa Štatútu) a tie by mohli byť následne predložené do procesu rozhodovania o projektoch. O toto by sme sa mohli pokúsiť, v rámci pripravovaných zmien v procese participatívneho rozpočtu, o ktorých už KooR rokovala s primátorom Jánom Noskom, viceprimátorom Milanom Lichým a zástupcom prednostu Mestského úradu, Jurajom Džmurom. Musíme si však počkať na to, či pripravovaný návrh zmien poslanci na aprílovom mestskom zastupiteľstve odobria, alebo nie.
Elektronické hlasovanie
K elektronickému (internetovému) hlasovaniu, ktoré pani Medzihradskej, a nie len jej, v BB chýba, som napísal už vyššie, že oň máme záujem aj u nás, z technických dôvodov zatiaľ nebolo možné, no podľa Mesta ho – snáď – už čoskoro budeme môcť využívať aj my.
Aktualizované (17. 2.): Ako správne vo svojom komentári uvádza Matej Bučko – a ja sa s jeho názorom stotožňujem – „je veľkou chybou, že chcete zaviesť elektronické hlasovanie. Stačí sa pozrieť, čo sa deje pri Žihadielku, ktoré niektorí ľudia vďaka „boju“ a náhaňaniu hlasov výstižne nazývajú Džihádielko. Princíp participatívneho rozpočtu je práve v tom, aby ľudia pochopili zložitosť rozhodovania a dôležitosť konsenzu. Zavedením elektronického hlasovania sa to zmení na klikaciu súťaž.“ Presne tak, tiež si myslím, že u mnohých ľudí by to smerovalo presne k tomuto. Áno, odkliknúť (dať hlas) za projekt z pohodlia domova je to najjednoduchšie, človek pri tom vyvinie minimálnu námahu a môže sa ďalej venovať iným veciam. No pri PR ide o úplne iný prístup, ktorý si vyžaduje istú námahu, čas a aktívnosť.
K textu pod týmto podtitulkom na blogu pani Medzihradskej už len uvediem, že fyzicky je možné v Banskej Bystrici hlasovať síce „iba“ 15 dní (pracovných), no doposiaľ sme nedostali žiadnu spätnú väzbu od občanov, že by sa im táto lehota zdala byť prikrátka, ako sa to možno javí pani Medzihradskej.
Webové stránky participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici
S názorom pani Medzihradskej, že „prehľadné, jednoduché a príjemné webové stránky sú dôležité“ možno len súhlasiť. Jej výhrady sa týkajú hlavne obsahovej stránky – chýbajú jej zápisnice (od februára 2016), ale aj informácie o počtoch zúčastnených a hlasujúcich, teda štatistiky, a tiež fotografie a video-záznamy zo stretnutí a zrealizovaných projektov. Výhrady akceptujem, naozaj je čo zlepšovať a verím, že sa v tejto veci polepšíme. Týka sa to, samozrejme, aj výhrady k chýbajúcim grafickým spracovaniam výsledkov hlasovaní a pod.
K propagácii a koncepcii participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici
Čo sa týka propagácie PR BB, čosi som k tomu napísal už vyššie, preto na tomto mieste ešte uvediem, že KooR doposiaľ využila, prípadne naďalej využíva, tieto možnosti propagácie PRBB: Radničné noviny, internetové spravodajské portály (bbonline.sk, bystrica24.sk), postery v informačných tabuliach Mesta, mailové pozvánky, postery v MHD, facebooková skupina participatívneho rozpočtu a oficiálna stránka participatívneho rozpočtu pre BB, rôzne ďalšie facebookové stránky ako Čo nové Bystrica, kam kráčaš???, Banská Bystrica, moja srdcová záležitosť, Aktívna Fončorda, Aktívna Radvaň, Banská Bystrica – kam mieriš? a pod. Mňa samého občas pozývajú poskytnúť rozhovory pre lokálne TV stanice Hronka a Stredoslovenská televízia, regionálne vysielanie RTVS (rozhlas aj televízia) a informácie v podobe posteru KooR zverejnila aj na elektronickej informačnej tabuli vo vestibule Mestského úradu.
Určite by sa ešte našlo viac možností, ako PR BB spropagovať, faktom však je, že touto témou sa KooR opakovane zaoberala a momentálne viac vo veci propagácie spraviť nevie (zvlášť, ak zoberieme do úvahy, že na informačnú kampaň väčšieho rozsahu nemá žiadne financie). Aké iné možnosti propagácie má samotné Mesto neviem posúdiť.
K záveru kritického článku pani Medzihradskej
V závere blogového textu jeho autorka konštatuje, že „si pozrela minuloročné projekty, ktoré sa z tohto rozpočtu financovali a zistila som, že z vyčlenených 40 000€ sa podarilo zafinancovať iba osem projektov…“ Nerozumiem slovku „iba“ pri počte projektov, ktoré sa vlani zrealizovali – áno, bolo ich osem – až osem, nie „iba“ osem. „Až osem“ (de facto všetky tie, ktoré boli Mestom odobrené, s výnimkou jedného projektu, ktorý bol síce uvedený v zozname projektov, zaradených do hlasovania, avšak na poslednú chvíľu, priamo na diskusnom fóre predstaviteľ Mesta oznámil, že bude financovaný z iných zdrojov Mesta, v rámci plánovaných úprav v Mestskom parku), pretože sa realizovali vlastne všetky projektové návrhy, čo sa doteraz v histórii PRBB od r. 2014 nestalo. Väčšinou to vychádzalo totiž tak, že vzhľadom na náklady jednotlivých projektov sa do alokovanej sumy zmestilo len 5-6 projektov z celkovo väčšieho počtu predložených a schválených projektových návrhov.
Pani Marta Medzihradská písala svoj kritický článok so zámerom vyvolať o participatívnom rozpočte v Banskej Bystrici diskusiu, ako sama uviedla vo facebookovej skupine Participatívneho rozpočtu pre BB. Či sa jej zámer naplní, neviem posúdiť, hoci nejaké komentáre a odpovede, zväčša však od bývalých či súčasných členov KooR PRBB, už dostala. Zatiaľ sa však do diskusie nik iný z občanov BB nezapojil; snáď sa to zmení a diskusia sa rozbehne.
Svoju odpoveď k situácii v participatívnom rozpočte Banskej Bystrice by som mohol v tomto bode ukončiť, konštatovaním, že si nemyslím, že sa dostal do slepej uličky – toto spojenie totiž naznačuje, že sme sa ocitli na mŕtvom bode a nevieme ako ďalej. Je tomu však práve naopak – KooR už nejaký čas pripravuje niektoré výraznejšie zmeny v celom procese a o týchto plánovaných zmenách napíšem viac vo svojom nasledujúcom článku.
1 Za upresnenie o VMČ a financovaní OR ďakujem Matejovi Bučkovi
2 Štatút participatívneho rozpočtu pre Banskú Bystricu prešiel od r. 2014 niekoľkými úpravami a dnes je platná jeho štvrtá verzia
Ilustračné fotky: Archív PRBB
