Začnem od konca – prosperita mesta je závislá od jeho atraktivity a príťažlivosti pre obyvateľov, návštevníkov a investorov. Jednou zo zložiek tvoriacich príťažlivosť a atraktivitu sídla je jeho identita – originálnosť, ktorá ho od iných miest odlišuje a predstavuje jeho jedinečnosť a výnimočnosť medzi ostatnými sídlami.
Keď sa opýtate Banskobystričana na čo je hrdý, každý Vám povie, že je to historické námestie a okolitá príroda. Už tieto dve základné charakteristiky hneď aj identifikujú dve základné zložky identity mesta – umelé a prírodné prostredie.
Pre zmenu začnem tím prírodným prostredím, lebo ono je určujúcim aj pre zástavbu a tvorbu umelo vytvoreného mestského prostredia.
Ak obídeme okolitý veniec hôr, ktorý dotvára panorámu mesta a vytvára vynikajúce podmienky pre rekreáciu, a sústredíme sa len územie mesta a jeho bezprostredné okolie, nikomu neunikne vrch Urpín.
Každý si v pôdoryse mesta Banská Bystrica ihneď všimne jednu zvláštnosť – originalitu – jedinečnosť – štvrtý kvadrant mesta tvorí vrch Urpín. Táto prírodná deformácia prirodzenému rozvoja mestskej zástavby mu vniesla svoju jedinečnosť, akú iné mestá nemajú a preto sa Banskej Bystrici aj hovorí – mesto pod Urpínom.
Druhým prírodným fenoménom mesta je rieka Hron (perla na Hrone), ktorá sa stáča okolo Urpína z východu na juh a jej 5 prítokov. To určuje aj základnú geomorfológiu územia mesta. Údolné nivy okolo vodných tokov sa striedajú s krátkymi strmými svahmi smerom k terasám, ktoré tvoria najprirodzenejšie územie pre zástavbu. Udolné nivy, strmé svahy i terasy majú rôzne dimenzie a teda aj rôzny potenciál pre výstavbu.
Mohli by sme to prírodné prostredie mesta prirovnať k ruke. Dlaň je Urpín a 5 prstov je 5 prítokov Hrona. Malíček je Malachovský potok – prechádza malou – rodinnou zástavbou od Malachova, cez Hornú Radvaň a park Radvanských. Prsteník – ten nás reprezentuje a tvorí ho Udurná. Tá presne reprezentuje to prirodzené a želané funkčné prepojenie centra cez bývanie až po rekreáciu, teda prepojenie novoplánovaného centra Radvaň, cez obytnú zástavbu Fončordy až do rekreačného zázemia pod Suchým vrchom. Ďalší je prostredník – je to najväčší prst – Tajovský potok s najväčšou údolnou nivou. Takisto tvorí ideálne prepojenie centra mesta s bývaním (Podlavice, Tajov) a rekreačným zázemím (Kremnické vrchy), doplnené o celomestský a akademický športový areál, ktoré využívajú veľkú šírku údolnej nivy. Nasleduje ukazovák – Bystrica – ukazuje na to, kto dal meno mestu. Takisto ideálne prepája centrum s bývaním a rekreáciu, ale v tomto prípade aj s funkciu výroby. Posledným v rade je Rudlovský potok – palec. Žiaľ, ten je takmer celý skanalizovaný, hoci mal tiež potenciál prepojiť centrum mesta s bývaním a rekreačným a prírodným zázemím. To však už nie je realizovateľné. Vieme dobre, že palec zabezpečuje funkčnosť ruky a tá funkčnosť sa rapídne znižuje, ak je palec zabandážovaný – a to je prípad aj Rudlovského potoka a teda aj zníženej funkčnosti a kvality mestského prostredia.
Je našou nevyhnutnou povinnosťou, aby sme uchovali jestvujúci prírodný charakter prítokov Hrona, vybudovali popri nich biokoridory s vychádzkovými trasami, ktoré prepoja centrálne časti mesta s obytnými zónami a rekreačným a prírodným zázemím. To posilní nielen identitu mesta a zvýši kvalitu života, ale prispeje hlavne ku skvalitneniu klímy, ako aj k zníženiu znečisteniu mesta emisiami, nakoľko naše mesto patrí medzi mestá s veľmi vysokým podielom bezveterných dní a mesto nie je dostatočne prevetrávané. Biokoridory umožnia prúdenie padavých vetrov z okolitých hôr a tým aj prevetrávanie mesta a ochladzovanie klímy. Preto by zástavba v rámci údolných nív nemala byť realizovaná tak, že bude brániť prúdeniu padavých vetrov – teda priečne na vodné toky. Je dôležité zachovať aj princíp, že na zástavbu sa majú využívať prírodné terasy a strmé svahy by sa mali využívať len pre zeleň.
Takéto opatrenie by nielen posilnili prvky identity mesta, ale by aj skvalitnili jeho prostredie, zvýšila by sa spokojnosť obyvateľov a mesto by sa stalo príťažlivejším a atraktívnym, ako pre ľudí, tak aj pre investorov, čo by následne prinieslo aj prosperitu mesta a jeho obyvateľov.
Žiaľ protipovodňové opatrenia na Hrone znemožnili, aby sa tento vzácny prírodný fenomén mesta stal jeho okrasou a prirodzenou súčasťou a bude trvať niekoľko desaťročí, kým sa ho podarí reanimovať, priblížiť ľuďom a včleniť do mesta tak, aby mesto znovu bolo “perlou a Hrone“.
Z hľadiska zástavby – teda umelých prvkov identity mesta, je klenotom historické jadro. Môžeme konštatovať, že vďaka bohatej kulise hôr, ani pomerne brutálna panelová výstavba nepoškodila celkovú siluetu mesta, až na malé výnimky. Je to vežiak v Majeri, hotel Lux a nová viacpodlažná bytová výstavba na Jesenskom vŕšku. To je z hľadiska celkového pohľadu a vzhľadu, avšak v rámci interiéru mesta sa za posledných 30 rokov urobilo niekoľko veľmi zlých rozhodnutí, ktoré poškodili atraktivitu a príťažlivosť mesta i spokojnosť obyvateľov a tak aj ich kvalitu života.
