Zuzana Čaputová s prehľadom zvíťazila v prvom kole prezidentských volieb, a teda ako najpravdepodobnejší scenár sa javí ten, že to bude opäť práve ona, kto sa stane víťazom aj druhého kola volieb a následne vystrieda Andreja Kisku na poste prezidenta.
Kým sa konzervatívci medzi sebou hádajú, Harabin s Kotlebom víťazia
Oficiálnym viťazom 1. kola prezidentských volieb sa stala Zuzana Čaputová. Neoficiálnymi víťazmi týchto prezidentských volieb sa však, podľa mňa, stali títo dvaja kandidáti: Štefan Harabin a Marian Kotleba.
Napriek tomu, že Marian Kotleba na prezidenstkú kampaň vynaložil oproti ostatným kandidátom „len“ cca 80 750 tisíc eur dosiahol vo voľbách pekných 10,4 %. Marian Kotleba svojim volebným výsledkom len potvrdil, že jeho politická strana má pevnú voličskú základňu a prezidentské voľby sú pre nich zároveň dobrým odrazovým mostíkom pre blížiace sa eurovoľby a aj parlamentné voľby, v ktorých pomerný volebný systém nahráva práve im. Kotlebovci sú si svojej sily plne vedomí: „Treba prestať plakať nad prezidentskými voľbami a sústrediť sa na nastávajúce eurovoľby. Ak by prišlo voliť všetkých 222 935 voličov plus tých niekoľko desiatok tisíc našich voličov, čo v prezidentských voľbách volili z rôznych dôvodov Harabina, tak eurovoľby prevalcujeme.“
V apríli by mal Najvyšší súd začať rozhodovať o rozpustení Kotlebovej ĽSNS. Kotlebovci sa však na túto alternatívu pripravili a v zálohe už majú nachystanú inú politickú stranu.
Podľa prieskumov, až 20 % voličov Kotlebovej ĽSNS volilo za prezidenta v 1. kole práve Štefana Harabina.
Štefan Harabin mal oproti Kotlebovi oveľa drahšiu kampaň, ktorá ho stála cca 324 000 eur, ale na druhej strane za sebou nemal vybudovanú pevnú členskú základňu. Harabinovi sa však, aj napriek jeho politickej minulosti, podaril doslova husársky kúsok – oslovil voličov naprieč celým politickým spektrom, t. j. získal hlasy od voličov z každej politickej strany, z niektorej viac, z niektorej menej.
Volebný úspech Mariana Kotlebu a Štefana Harabina, takmer 6 % pre Františka Mikloška a 2,8 % pre Milana Krajniaka ukazujú, že u značnej časti slovenských voličov je jasný dopyt po konzervatívnych a kresťanských témach.
Už najbližšie voľby ukážu, ktorí politici a akým spôsobom dokážu na tento dopyt reagovať.
Konzervatívno – kresťanská politická scéna je však v súčasnosti rozhádaná a rozdelená ako nikdy predtým a vládnu tam silné osobné animozity.
František Mikloško nebol dosť dobrým prezidentským kandidátom ani pre lídra KDH Alojza Hlinu, a ani pre lídra OĽaNO Igora Matoviča. Hlina tesne po voľbách dokonca Mikloškovi arogantne vynadal za to, že vôbec kandidoval a Matovič pre zmenu pred voľbami odkázal všetkým konzervatívnym voličom, ktorí mali tú drzosť nevoliť na jeho odporúčanie Čaputovú: „Trhnite si!“
Keď niektoré médiá robia nadprácu
Kto len trochu pozornejšie sleduje práve prebiehajúcu volebnú kampaň, tak má dosť presný prehľad o tom, koho tzv. mainstreamové médiá favorizovali a naďalej favorizujú ako top kandidáta, teda skôr top kandidátku na post prezidenta.
-
Lunter môže, ale Mikloško nie: Denník N v rámci svojich komentárov zverejnil článok Rada Ondřejíčka alias Cynickej obludy, v ktorej Ondřejíček oznamuje, že František Mikloško sa diskvalifikoval v boji o prezidentský úrad, lebo pred tromi rokmi počas omše v rámci liturgie podal ruku Marianovi Kotlebovi, ktorý náhodou sedel v kostole v lavici za ním. Ondřejíček ďalej píše, že Mikloško dal týmto najavo, že: „..viera je pre neho viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti.“ Na totálnu absurdnosť komentára Denníka N poukázal vo svojom článku Martin Hanus na portáli postoj.sk
A teraz by sme sa mohli s nadsázkou opýtať: Prečo liberálny Denník N nereagoval podobne rozhorčene aj v prípade Jána Luntera, ktorý rovnako ako Mikloško podal ruku Marianovi Kotlebovi, a dokonca sa neho pritom aj usmieval, počas ustanovujúcej schôdze Zastupiteľstva BBSK v roku 2017?
Keď rímskokatolícky kňaz Miroslav Lettrich upozornil Rada Ondřejíčka na vyššie spomenutú udalosť, tak ho tento podporovateľ Zuzany Čaputovej posmešne nazval „tlstým vypaseným farárom, ktorý vypisuje klišé“.
-
Keď sa český kňaz zapojí do slovenskej volebnej kampane – Český kňaz Tomáš Halík neváhal pár dní pred prezidentskými voľbami pricestovať z Prahy na Slovensko a vyjadriť verejnú podporu kandidátke Zuzane Čaputovej. Fotka, na ktorej kňaz Halík dáva Zuzane Čaputovej krížik na čelo obletela celé Slovensko. Cieľom bolo získať vo voľbách pre Zuzanu Čaputovú hlasy aj kresťanských voličov. V rámci svojej podpory pre Zuzanu Čaputovú poskytol kňaz Halík rozhovor časopisu .týždeň. Následne bývalý redaktor .týždňa, dnes komentátor denníka Postoj, Jaroslav Daniška vo svojom článku upozornil na Halíkové fabulácie, ktoré mali počas rozhovoru navodiť u divákov dojem, že podpredsedníčka ľavicovo liberálnej politickej strany je kresťanskejšia ako kandidáti, ktorí sa zaklínajú kresťanstvom a neváhal ju prirovnať k Johanke z Arku. Kňaz Halík počas relácie dokonca stihol obhajovať aj registrované partnerstvá a adopcie detí takýmito pármi. Daniška ďalej píše, ako kňaz Halík, za aktívnej asistencie šéfredaktora Štefana Hríba, zašiel v glorifikovaní Čaputovej až tak ďaleko, že sme sa dozvedeli, že Čaputová vlastne ani nie je liberálka a ak náhodou aj je liberálna, tak spôsobom , akým bol liberálny pápež Ján Pavol II. !(to, že Čaputová, narozdiel od pápeža, aktívne podporuje potraty kňazovi Halíkovi nestálo asi ani za povšimnutie). Daniška na záver konštatuje, že namiesto toho, aby Halík vyvrátil tvrdenia biskupa Oroscha na adresu Čaputovej, tak Oroscha napodobnil, ale z opačnej strany: „Tomášovi Halíkovi sa podarilo okrem dezinterpretácií a konšpirácií povedať aj túto vetu: „V celej škále je aj náš priateľ, ktorého poznám z doby, keď sme pracovali v disente, úžasný človek, Fero Mikloško. Ale jeho čas sa predsa len pominul.“ Český kňaz tak poslal Františka Mikološka do minulosti. Neslušne. Arogantne. Povýšenecky. “ A nám ostatným Halík odporučil voliť „kresťanskú“ ľavicovú progresívnu liberálku Zuzanu Čaputovú.
-
Denník Sme – v deň konania prvého kola prezidentských volieb vyšla tlačená verzia denníka SME s titulnou stranou, na ktorej bol znázornený volebný hlasovací lístok pre voľby prezidenta SR. Hlasovací lístok vyzeral doslova ako originál, bol znázornený na papieri s vodotlačou štátneho znaku. Celé to však malo jeden háčik. Len štyria prezidentskí kandidáti, vrátane Čaputovej, mali na hlasovacom lístku uverejnenom denníkom Sme , uvedené svoje skutočné číslo, pod ktorým aj reálne kandidovali. Ostatní kandidáti na prezidenta, vrátane dvoch Čaputovej najväčších rivalov, mali na fiktívnom hlasovacom lístku iné číslo, než aké im bolo v skutočnosti vo voľbách oficiálne pridelené. Dotknutí kandidáti sa proti takýmto manipulatívnym praktikám zo strany denníka Sme okamžite ohradili s oprávneným tvrdeným, že denník Sme takýmto spôsobom mohol uviesť nemálo voličov do omylu, keďže vo voľbách sa krúžkuje práve číslo kandidáta.
Sú slušní a dobrí len tí, čo volia Čaputovú?
Predvolebná kampaň pred týmito prezidentskými voľbami mala niekoľko „zaujímavých“ momentov:
-
Keď Zuza volí Zuzu a uráža Kuffu: Jednou z hlavných tvári volebnej kampane Zuzany Čaputovej bola aj herečka Zuzana Fialová, ktorá na jej podporu natočila aj video. Zuzana Fialová sa v júni minulého roka takto verejne hanlivo vyjadrovala o kňazovi Marianovi Kuffovi : „… Normálne blázon. Kuffa. … Tak on vyslovne nie je dôstojný. Akože pardon. Keď má byť toto dôstojný.“
Zuzana Čaputová na jednej strane hovorí, že chce byť prezidentkou všetkých, aj kresťanov a vyzýva ku slušnosti, na strane druhej, ale jednou z hlavných tvárí jej kampane je človek, ktorý verejne primitívnym a doslova arogantným spôsobom uráža kvôli inému názoru druhého človeka, ktorý navyše celý svoj život zasvätil pomoci a službe ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti.
-
Mediálny lynč manželky Maroša Šefčoviča – Helena Šefčovičova sa stalo terčom kritiky zo strany médií po tom, ako mimikou tváre nesúhlasne reagovala na niektoré novinárske otázky adresované jej manželovi. Vrcholom výsmechu zo strany satirickej stránky ZOMRI bolo zobrazenie Heleny Šefčovičovej ako ježibaby s veľkým nosom. Pritom tí istí ľudia, ktorí sa na tomto zobrazení Šefčovičovej manželky ako ježibaby teraz dobre zabávali, sa pár dní dozadu rozhorčovali, keď Zuzanu Čaputovú isté médium znázornilo s veľkým nosom. Podľa najnovších informácií Helena Šefčovičová tento mediálny tlak zdravotne neustála a musela byť hospitalizovaná.
-
Keď chce študent gymnázia postrieľať všetkých, čo nevolia Čaputovú – krátko po 1. kolo prezidentských zverejnil študent súkromného bratislavského Bilinguálneho gymnázia C.S. Lewisa na facebooku, v skupine Volíme pronárodných kandidátov na prezidenta, takýto status, v ktorom píše: „Tak Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitami ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať! Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! …“ Toto však nebol prvý nenávistný status dotyčného mládenca voči inak zmýšľajúcim a inak hodnotovo orientovaným spoluobčanom. Pred časom napríklad napísal zase toto: „ Nič neviete, ste neúspešní … Žijete v dierach, obliekate sa ako opice a jete veci, ktoré my bohatí dávame prasatám, tak sa všetci radšej zabite, aby vaše hlúpe deti nemuseli robiť hanbu slušným a vzdelaným ľuďom.“
Na študentov facebookový status vyzývajúci k násiliu na určitej skupine ľudí reagoval aj riaditeľ gymnázia, ktoré študent navštevuje – Dušan Jaura, manžel Čaputovej straníckej kolegyne z Progresívneho Slovenka, spoločne s dotknutým študentom celú situáciu zľahčovali tým, že zo strany dotyčného študenta išlo len o satiru.
V Denníku N zase status vyzývajúci k násiliu označili len za zrkadlo, ktoré mladý muž nastavil radikálom.
Nenávistným statusom študenta, kde píše o strieľaní ľudí, sa už zaoberá aj polícia.
Priznám sa, čakala som aspoň nejakú reakciu zo strany Zuzany Čaputovej, ktorá by tento nenávistný a nebezpečný prejav, vyzývajúci k násiliu na skupine inak zmýšľajúcich občanov, odsúdila. Ostalo však trápne ticho. A bolo ticho aj na strane tzv. slušných ľudí, ktorí inak zvyknú na podobné situácie promtne reagovať.
Zuzana Čaputová počas celej svojej kampane hovorí, že zlu sa treba postaviť. Tak prečo sa mu napríklad v tomto konkrétnom prípade jasne a nahlas nepostavila? Prečo Čaputová jasne a nahlas neodsúdila, keď sa jej podporovateľ, formovaný prostredím, ktoré je blízke aj Čaputovej, vyhráža ľuďom s inými názormi zabitím?
Je slušné postaviť sa proti zlu len vtedy, keď je páchané na ľuďoch z nášho názorového tábora?
Je slušné byť ticho, keď niekto verejne vyzýva páchať zlo voči inak hodnotovo orientovaným ľuďom?
-
Mimochodom, Dušan Jaura, manžel podpredsedníčky Progresívneho Slovenka a riaditeľ vyššie spomínaného súkromného Bilinguálneho gymnázia sa pred nedávnom pochválil na facebooku, ako do ich školy zavítali tvorcovia stránky ZOMRI, aby debatovali so študentami. Keď som videla na fotkách administrátorov ZOMRI, ako sedia a debatujú so študentami a majú pritom na hlavách vrecia, aby zakryli vlastnú identitu … Príspevky na stránke ZOMRI veľakrát dupú po ľudskej dôstojnosti v mene srandy, satiry. Ale aký príklad dávajú študentom títo ľudia, ktorí s mechmi na hlavách pred študentmi obhajujú svoje „výtvory“, ktoré sú mnohokrát už za hranicou elementárnej slušnosti a úcty voči iným ľuďom? Odpoveď môžeme nájsť aj v nenávistných statusoch už spomínaného študenta. Poslanec NR SR, ktorého podľa niektorých liberálov netreba menovať, zverejnil informáciu, že jedným z autorov stránky ZOMRI je údajne Peter Valovič, redaktor denníka SME.
Stačí agresívna megakampaň za milión eur a máme prezidentku?
Odpoveď na túto otázku je jasná: Na Slovensku sa pomaly stáva tradíciou, že do významných politických funkcií sa dostanú tí ľudia, ktorí vo volebnej kampani disponujú dostatočným balíkom peňazí na to, aby si zabezpečili služby profesionálnych marketingových agentúr, ktoré z, pre verejnosť doposiaľ neznámych, ľudí „vyrobia“ počas pár mesiacov trvajúcej volebnej kampane politické megahviezdy (Andrejovi Kiskovi a Jánovi Lunterovi robila nie práve najlacnejšiu predvolebnú kampaň bratislavská agentúra Komplot, ktorá v týchto voľbách pracovala aj pre Roberta Mistríka.).
Dag Daniš vo svojom článku výstižne opísal nástrahy enormne drahej volebnej kampane Zuzany Čaputovej. Podľa Daniša, sa účet za Čaputovej kampaň môže vo finále vyšplhať až k sume jeden milión eur.
Čaputovej volebnú kampaň marketingovo zastrešuje izraelská konzultačná spoločnosť Shahiv Strategy and Campaingns, ktorá veľmi efektívne pracuje s citlivými dátami o užívateľoch sociálnych a komunikačných sietí.
Daniš o Čaputovej kampani píše: „Vo voľbách je nadštandardný rozpočet veľkou výhodou. Po voľbách sa však môže stať veľkou nevýhodou. Priveľmi nákladná pomoc zaväzuje.
Jednou z legitímnych otázok volieb by aj malo byť aj to, ako sa Čaputová po prípadnom zvolení odpúta od skupín v pozadí, ktoré ju tak intenzívne podporovali.“
V tejto súvislosti, ma neviem prečo, napadol smutný príbeh istého pána, ktorý zarábal peniaze na drahú volebnú kampaň svojej politickej strany vlastnou hlavou a po voľbách sa mu požiadavky jeho volebných sponzorov vymkli spod kontroly. Prezident samozrejme neprideľuje štátne zákazky, ale výrazným spôsobom môže ovplyvňovať smerovanie zahraničnej politiky i dianie na domácej politickej scéne (menovanie sudcov, ministrov, atď.).
Zuzanu Čaputovú nebudem voliť ani v druhom kole prezidentských volieb, lebo:
-
Zuzana Čaputová reprezentuje hodnoty ľavicového progresívneho liberalizmu, ktoré sú v príkrom protiklade k hodnotám, ktoré vo svojom živote vyznávam ja
- vadí mi akým spôsobom sa Zuzana Čaputová postavila k pochybnostiam okolo vykonávania svojej koncipientskej praxe
-
do významnej politickej funkcie by kandidát nemal byť zvolený vďaka enormne drahej agresívnej marketingovej kampani, za financovanie ktorej bude niekomu do konca života zaviazaný, ale prezidentský kandidát by hlasy voličov mal prioritne získať na základe toho, čo reálne dokázal vďaka svojim schopnostiam vo verejnom a politickom živote
-
po župných voľbách v roku 2017 som si povedala, že sa už ako volič nenechám oklamať bombastickou a drahou volebnou kampaňou, ktorá voličovi o kandidátovi a o ľudoch v jeho pozadí povie len to, že sa volebnému tímu hodí do kariet a privedie ich k víťazstvu vo voľbách. Dva týždne po župných voľbách, keď už všetkým bolo jasné, že syn Jána Luntera bude na Úrade BBSK disponovať právomocami ďaleko presahujúcimi jeho mandát krajského poslanca, mi istý dlhoročný banskobystrický komunálny politik, ktorý stál pri zrode kandidatúry Jána Luntera a verejne ho počas celej kampane podporoval, napísal plný rozčarovania aj toto: „Jano celú VUC- ku pustil Ondrejovi, doslova, a ten si na Úrad ide dávať – logicky – kamošov z firmy či zo školy. Toto je predsa len taký malý podvodík na voličoch, minimálne na tých z nás, ktorí volili Jana – pre Jana. … Ľudia (voliči) totiž neznesú slabochov a ani nitkoťahačov a už vôbec nie viditeľných popoťahovačov. Desím sa veľkej vlny sklamania, ktorá môže prísť po veľkých očakávaniach, keď to celé praskne.“ V tejto súvislosti len pripomeniem, že Lunterovci majú blízko práve k Progresívnemu Slovensku.
-
zvolenie ľavicovej progresívnej liberálky Zuzany Čaputovej za prezidentku SR povedie, podľa môjho názoru, k ešte väčšej polarizácii spoločnosti, kedy sa tá časť občanov, ktorá je inak hodnotovo a názorovo orientovaná bude cítiť nevypočutá a vytesnená na okraj spoločnosti, čo bude mať za následok nárast popularity tzv. antisystémových hnutí
A na záver budem opäť citovať Eduarda Chmelára, ktorý Čaputovej kampaň pomerne výstižne opisuje takto: „Celé toto divadlo o slušnosti a spravodlivosti je len obludný morálny gýč, samoúčelný prostriedok, ktorý sa odhodí hneď, ako tieto kruhy získajú moc. Čaputovej hra na slušnú bábiku, na ktorú všetci útočia je len marketingová taktika. Tí, ktorí ju vymysleli, veľmi dobre vedia, že pri jej veľkom náskoku by jej uškodilo, ak by sa k veciam vyjadrovala konkrétne a vstupovala do hodnotových zápasov.
Ak Čaputovej tábor nevie či nechce zastaviť útoky na svojich oponentov, uchyľuje sa len k účelovej hre, výsledkom ktorej bude nová ešte hlbšia polarizácia spoločnosti, v ktorej sa bude odmietanie kultu osobnosti Čaputovej ostrakizovať .“
