Prvé spojené voľby do orgánov samospráv sú za nami. Niekde viac a niekde menej sa potvrdilo to, čo som pred piatimi rokmi predpovedal – chaos a neprehľadná volebná kampaň, Tí, čo tento návrh presadzovali chceli zväčšiť volebnú účasť a tým zvýšiť legitimitu županov. Zrušením druhého kola ich volieb sa tento parameter javil ako kľúčový, avšak nikto vtedy nechcel počuť, že tento volebný dostih bude mať svoj Taxisov priekop. V Bratislave dostal volič tri obálky a šesť zoznamov kandidátov. To bola porcia, ktorú nepripravený volič bez ťaháku zvládal len s veľkým úsilím. U nás obálky dve a častokrát opakujúce sa mená. Bežný volič, ktorý vníma voľby týždeň pred ich konaním bol minimálne zaskočený, nehovoriac o tom, ako sa s tým dokázal vysporiadať takmer každý senior. O termíne ich konania naše politické špičky dlho špekulovali. Navrhli termín, ktorý vyhovoval hlavne vidieku a voličom, ktorí nikde necestujú, pretože niet kam a každá paráda niečo stojí. Termín, tak si myslím, bol nevhodný. Fakt, že sa bude striedať letný a zimný čas, to tiež predseda národného parlamentu asi netušil. Napriek uvedenému bola účasť slušná, takú som nečakal. Nuž a cena uponáhľaného krúžkovania, keď už za plentou stál ďalší volič, bola privysoká. Neplatných hlasov v krajine 200 tisíc, to určite svedčí o tom, že niekto niečo podcenil, resp. nevytvoril korektné podmienky. Môj názor, že samosprávne kraje sú v tak maličkej a chudobnej krajine luxusom, čo napokon verejne potvrdil aj primátor Trnavy Peter Bročka pred pár dňami, nemám dôvod meniť a tieto voľby tento fakt len dvakrát podčiarkli.
Žiadne prekvapenia sa nekonali. Moja predpoveď o víťazovi župných volieb sa potvrdila. Ondrej Lunter vyhral takým výsledkom, že ani po spočítaní hlasov ostatných kandidátov nebol ich počet vyšší, ako dosiahol zvolený župan. Volebné diskusie mu vôbec neublížili, aj keď z môjho pohľadu sa v nich vôbec necítil komfortne. Útočiaca a miestami zúrivá svorka kandidátov nepochopila, že brániaci sa kandidát síce pocitovo prehráva, avšak váhajúci volič sa pridá na jeho stranu. Nie sme zvyknutí podporovať tých, ktorí preháňajú kritiku a vlastne žiadnu inú agendu v ponuke nemajú. Takto nevyberane dobíjať pozíciu víťaza, nikdy nebolo úspešné. K týmto voľbám ešte jedna poznámka. Zloženie, poslanecká skúsenosť, odbornosť a politický obal zvolených poslancov je z môjho pohľadu predpokladom, že poslanci za náš okres budú pozitívnym prínosom pre fungovanie krajskej samosprávy.
A je načase ísť domov, takže poďme na to….Začiatkom júla oficiálne ohlásila svoju kandidatúru Diana Javorčíková. Pre viacerých známa aktivistka, ktorá od 2012 organizovala aktivity Banskobystrického okrášľovacieho spolku, neskôr od roku 2015 viedla dnes už legendárnu Bystrickú hodinku. (pozn. za tieto aktivity som ju navrhol na udelenie ocenenia Cena primátora za rok 2020, neúspešne) Táto energická, ambiciózna a neúnavná mladá žena sa rozhodla zviesť súboj s primátorom mesta Jánom Noskom. Pre mňa a myslím, že pre mnohých ďalších odvážne, smelé a hlavne neočakávané. Na balkóne Benického domu sa k jej podpore prihlásili strany SaS, PS, DS, Spolu, ODS a nestranícke politické zoskupenie, známe ako Banskobystrická alternatíva. Chvíľu sa medzi podporujúcimi stranami objavilo aj KDH, ktorého mestská reprezentácia sa neskôr rozhodla inak. Už koncom roka 2021 vznikla skupina ľudí, ktorej jednotlivci neboli medzi aktívnymi ľuďmi nášho mesta neznámymi nováčikmi. Chýbajúcu politickú skúsenosť, ktorú pravdepodobne nepovažovali za kľúčovú, chceli nahradiť aktivitou, usilovnosťou, odhodlaním, trpezlivosťou a zápalom. Výsledkom boli hodiny natočeného filmového materiálu, množstvo rozhovorov a stretnutí, kopec fotografií, inšpirácií z iných miest a krajín. Múdro obsadili sociálne siete, zriadili transparentný účet, vytvorili vizuál kampane a internetovú stránku kandidátky. Bolo cítiť kus rebelantstva, jemné opovrhovanie niektorými miestnymi tendenciami, odmietanie povrchnosti, lajdáctva a nevšímavosti, ale hlavne nevyváženosť v obnove mesta a jej infraštruktúry. Často sa opakovali tvrdenia, že múdro spravovať mesto, to nie je len vyliať asfalt a tony betónu do ciest a chodníkov. Celým obdobím sa niesla téza, že mesto nemá budúcnosť, víziu a komplexný rozvoj.
Ján Nosko, súčasný primátor, nezvyknutý na tento štýl kampane a naopak zvyknutý na pokojné a uhladené rokovania mestského parlamentu bol chvíľu v rozpakoch. Nevedel ako reagovať, hľadal svoju prirodzenú a usporiadanú pozíciu. Je takmer isté, že po prieskume, ktorý mal v rukách sa upokojil a prijal úlohu, že bude opakovane hovoriť len o tom, čo sa podarilo a čo sa podarí ak zostane on primátorom. Nepripúšťal zlyhanie nielen za ostatné štyri roky, ale aj za celé obdobie, keď bol prvým mužom mesta. Nebol nútený improvizovať a nič vymýšľať. Podpornú skupinu tiež nemusel vytvoriť, pretože Tím Nosko 2022 tvorili hlavne poslanci a zamestnanci mestského úradu. Bolo cítiť politickú rutinu, predvídavosť a konečnú stratégiu. Ponúkli Bystrici slušný nedráždivý vizuál a podrobný odpočet. Vyhol sa tomu, aby preceňoval svoj podiel na výsledkoch, nikdy nezabudol zdôrazniť, že bez poslancov by sa nič nemohlo podariť. Kandidát Ján Nosko ničím neprekvapil, ale popravde ani to robiť nemusel. Téza, ktorá vytŕčala z každej komunikácie opakovala voličom, že Ján Nosko a Tím Nosko 2022 chce pokračovať v tom, čo sa podarilo a pustiť sa do tém, ktoré považuje za kľúčové.
Ako dopadol súboj tradičného bystrického a novou vlnou vízií a sľubovaným komplexným rozvojom? Bystričania sa neuveriteľne akoby spojili a vyslovili podporu Jánovi Noskovi. Primátor mesta získal 66,17% z hlasujúcich Bystričanov, čo v preklade znamená, že volebný lístok s jeho menom vhodilo do urny 16 248 Bystričanov. Jeho hlavný súper, Diana Javorčíková získala 24,84% hlasov, čo je v absolútnych číslach 6 102 voličov. Ostatných kandidátov spomínať nebudem, sú nezaujímaví. Daniel Karas nám niekoľkokrát pripomenul, že je členom predsedníctva strany SMER-SD a veselý Tónko ku koncu kampane ponúkal a nie zadarmo, svoje 2% zostávajúcim kandidátom.
Popravde, nečakal som tak výrazný rozdiel. Čo rozhodlo? Skúsim môj pohľad, ktorý nemusí byť vyčerpávajúci, ale v niečom sa určite k pravde približuje. Ján Nosko rýchlo pochopil, že len pokojné a spolupracujúce zastupiteľstvo mu zaručí, že nebude rozptyľovať svoju pozornosť a míňať čas a energiu na spory medzi poslancami. Že nechce a nebude úporne presadzovať svoje návrhy a rátať pri tom každý hlas. V zásade si myslím, že Ján Nosko pokojnou a mierovou cestou zrušil opozíciu. Jasne, kde tu sa niekto prebral a skúsil oponovať, ale toto bolo skôr o symboloch ako o hľadaní pravdy a lepších riešení. Pokojnú prácu mu v pozadí zabezpečoval skúsený a rokmi poučený komunálny skaut, jeho viceprimátor Jakub Gajdošík. Ten vystriedal prednostu úradu a všetko začalo fungovať tak, ako považovala časť a to nielen poslancov za potrebné. Mať takto umravnené zastupiteľstvo, to v našom meste ešte nebolo. Nie, nie je to chyba, len si myslím, že pripravená a dopredu súhlasiaca väčšina skôr alebo neskôr ukolíše pozornosť primátora a jeho tím preladí do spokojnosti, ktorá nemusí byť vždy s pozitívnym výsledkom. Áno, je to tak, aj keď s tým mnohí nemusia súhlasiť. Napokon, to isté urobil Ján Lunter a pekne mu to 5 rokov vydržalo. Je to pohodlné, dá sa takto fungovať niekoľko rokov. Opozíciu v samospráve prevzala aktívna časť obyvateľstva, ktorá prinášala mnoho tém, žiadala vysvetlenia a iné riešenia. Raz to bolo silnejšie, inokedy menej, ale túto časť komunity bolo jednoducho cítiť. Opozícia sa zrodila, nie však v poslaneckých laviciach a postupne silnela. Tí, čo pokojne dvíhali ruky, tí, ktorí sa ani neunúvali chodiť na komisie a nemali chuť nič vysvetľovať, tak tým vznikol nečakaný súper, ktorého nechceli a nepotrebovali.
Kandidátovi Jánovi Noskovi určite pomohla aj atmosféra v spoločnosti, ktorá je rozkolísaná, ktorá hľadá aké-také istoty a neznáme a neoverené riešenia radšej vystrieda za istotu. Áno, volič môže mať, možno individuálne výhrady, ale tie pri zvažovaní razantne zahnal do kúta. Úpadok dôvery v inštitúcie a nechuť prijímať nové prístupy a riešenia, teda nových a neoverených ľudí, to rozhodlo. Máme svojho, aj keď nie dokonalého, ale je predvídateľný, pokojný a slušný. Nezabúdajme, že tieto cnosti predchádzajúci mocipáni Ivan Saktor a Peter Gogola veru nemali.
No a napokon, nie však posledným dôvodom bol fakt, že radnica brilantne zvládla kovidové šialenstvo. Bolo to obdobie, kedy nikto nič nevedel, kedy sme denne viseli na médiách, kedy každé vystúpenie premiéra prehlbovalo chaos a stres. Medzi ľuďmi prevládal strach, priznajme si to, veď to nie je hanba. A vtedy vzorovo zabrali, bez taktizovania, napriamo a vecne. Aj poďakovať sme zabudli a veru bolo za čo.
Ďalšou rozhodujúcou a podpornou udalosťou bola organizácia EYOF. Záväzok Slovenska sme prevzali od Košíc, ktoré cúvli a odovzdali štafetový kolík do neznáma. Ján Nosko ho zodvihol a sľúbil, že Banská Bystrica sa postará a hanbu neurobí. Podarilo sa a ak si myslíte niečo iné, tak sa mýlite. Sme chudobná krajina, ktorej športová infraštruktúra kríva na obe nohy. Sme maličké mesto, ktoré nabralo odvahu a dokázalo, že aj v takýchto podmienkach to ide. Bol to vzácny krok, ktorý oceníme možno až po mnohých rokoch.
Som si vedomý, že je ešte mnoho iných dôvodov, prečo získal Ján Nosko mandát viesť naše mesto ďalšie štyri roky. Každý dôvod má svoju váhu, každý inak zafunguje u mladého, staršieho, slobodného, mladých rodičov, športovcov, vodičov, milovníkov kultúry…Dokopy to dáva zmysel a zaručuje víťazstvo.
Teraz poďme k Diane…
V doterajšom texte nájde pozorný čitateľ aj to, čo predstavovala Diana so svojimi priateľmi. Od počiatku reprezentovali tú časť Bystričanov, ktorej nestačí to, čo ponúka Ján Nosko a na jeho strane stojaci poslanci. Chceli a chcú viac, majú dojem, že radnica nestojí na ich strane, že favorizuje neucelené riešenia. Predložili desiatky príkladov, kde zlyhala radnica, kde nenašli odpovede a argumenty. Vo výsledku to bol kolotoč tém a problémov. Chýbajúci finálny editor akoby neexistoval, zo sociálnych sietí sa rútili témy, denne sa striedali a ich nositelia tiež. Bola to množina, ktorú nedokázali uchopiť a doručiť organizovane k voličovi. Som presvedčený, že skonsolidovať a vytriediť témy a usporiadať ich zmysluplne tak, aby boli zrozumiteľné a aby sa tam občan našiel, tak to mne chýbalo najviac.
A čo podpora? Písal som v texte, že miestne KDH váhalo, nevedeli sa zaradiť a napokon nepodporili nikoho. Divné, ale tak to niekedy chodí. Aj v prostredí BBA dlho trvalo, kým sa ako tak vyjadrili. Táto politická nepolitická iniciatíva v minulosti viazala veľkú časť voličov, ale vždy bola rezervovaná v tom, koho a či vôbec podporiť. Ďalšou skupinou boli kandidáti, ktorý reprezentovali politické strany. To bol zárodok chaosu a nejednotnosti. Kto a či vôbec chce za primátorku Dianu Javorčíkovú? Po programovom chaose nastal aj personálny. Vznikol Diana tím, reprezentovaný 9 kandidátmi na poslancov. Hneď na to ďalší tím s názvom Bystrica má na viac a napokon tretí, ktorý reprezentoval 10 kandidátov zoskupenia BBA. Určite niečo neobvyklé a prekvapujúce. Často spomínali, aj to považujem za nie šťastné rozhodnutie, inšpiráciu v kampani Matúša Valla. Jeho Team Vallo bol od počiatku jednotný a výsledky dokazujú, že aj jednotnosť a stabilita sú jednou z podmienok úspechu. Team Vallo rozprášil akúkoľvek opozíciu, čo prekvapilo aj ich samých. Táto zložitá štruktúra podporovateľov nedokázala využiť svoj personálny, programový a politický potenciál a čo bolo výsledkom? Zvolených celkovo 7 poslancov, za BBA 4, za Diana tím 3. Nedokážem to pochopiť, zbytočné a nepochopiteľné. Dôvody hľadám práve v tom, že chýbala politická skúsenosť, ktorá by bola podkladom k vybrúseniu stratégie a taktiky. Ak sa pozrieme na Tím Nosko 2022, tak tam postupovali plne pragmaticky a premyslene. Kto sa dostal pod ochranne krídla Ján Noska, ten akoby mal spolovice vyhraté. Jednotná stratégia, prezentácie programu, vzorne organizované brigády, fotografie s Noskom a Gajdošíkom, úsmevy a prísľuby. Jednoduché, čo poviete? A výsledok? Z 30 kandidátov bolo úspešných 19, čo je hviezdny výsledok, aj pre mňa nečakaný.
Mohlo by sa zdať, že všetko je ako má byť. Primátor s takto mohutnou podporou by sa ani veľmi nemusel zaoberať tým, čo mu niektorí vyčítali. Vstúpi do svojej kancelárie a bude jednoducho pokračovať. Poslanci skonsolidovaní, dokonca aj Igor Kašper pochopil, že stáť mimo sa neoplatí. Možno sa pridá aj Martin Turčan, ktorý, tak si myslím, koncentruje svoju pozornosť na BBSK. Uvidíme. Pohodlná väčšina sa podarila, radosť majú všetci, aj Peter Pellegríni. Pravda je taká, či si to chceme alebo nechceme pripustiť, politickým víťazom v našom meste je strana HLAS-SD.
Sám som zvedavý, čo bude ďalej. Krajinu aj naše mesto nečaká ľahké obdobie. Je to trochu ako za čias korony…nevieme, netušíme, čakáme. Aj strach z budúcnosti nie je ojedinelý. Chcem veriť a vedú ma k tomu indície, že nuda tu nebude.
