Po troch častiach nášho seriálu máme už základnú predstavu o mestskom rozpočte a tak sa môžeme posunúť ďalej. Doteraz sme hovorili o tzv. bežnom rozpočte, to je tých 16 programových oblastí, o ktorých som písala v predchádzajúcich častiach (služby občanom, komunikácie, doprava, osvetlenie, školy, kultúra, šport…) Sú to bežné veci, ktoré mesto musí alebo chce financovať. Ale aj pri bežných veciach sa dajú priority nastaviť rôznym spôsobom. Napríklad tak, ako sme si to ukázali minule na príklade športu a kultúry. Okrem bežného rozpočtu máme aj kapitálový rozpočet. Už názov napovedá, že sa jedná o tú časť rozpočtu, prostredníctvom ktorého mesto realizuje väčšie investície a rozvoj mesta, nielen bežnú prevádzku. K tretej časti rozpočtu, nazvanej finančné operácie, sa dostaneme neskôr.
V prvom rade je dôležité povedať, že rozpočet mesta ako celok musí byť zo zákona tvorený ako vyrovnaný, prípadne prebytkový. To znamená, že celkové výdavky nesmú byť vyššie ako celkové príjmy. To samozrejme bystrický rozpočet spĺňa.
Pozrime sa teda na jednotlivé časti rozpočtu: bežný rozpočet na rok 2022, o ktorom som písala v predchádzajúcich častiach, je vyrovnaný a tvorí ho 73 618 861 eur – na strane príjmov aj výdajov.
Kapitálový rozpočet má tiež svoje príjmy a výdavky. Príjmy kapitálového rozpočtu na rok 2022 sú naplánované na 8 031 764 eur. Sú to príjmy z predaja majetku, účelové prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo Európskych fondov. Výdavky kapitálového rozpočtu sú na rok 2022 naplánované na 21 444 340 eur. Kapitálový rozpočet je teda naplánovaný ako schodkový – výška schodku je 13 412 576 eur. Oblasti, do ktorých chce mesto najviac investovať sú: miestne komunikácie vo výške 10 731 731 eur, vzdelávanie vo výške 2 460 856 eur a bývanie vo výške 2 230 850 eur.
Keď musí byť celkový rozpočet vyrovnaný, logická otázka je, čím bude tento nemalý výdavok pokrytý? Na to slúži spomínaná tretia časť rozpočtu, nazvaná rozpočet finančných operácií. Má tiež svoju výdajovú stránku, ktorú tvorí 1 961 450 eur a slúži hlavne na splácanie minulých záväzkov mesta. Príjmovú časť finančných operácii tvoria fondy minulých rokov, rezervný fond a prijaté úvery – inak povedané, to, čo sme si našetrili a to, čo si požičiame. A to spolu na rok 2022 tvorí 15 374 026 eur. Týmito operáciami dosiahneme, že je celkový rozpočet vyrovnaný.
To, že si mesto požičiava, berie úvery, nie je principiálne zlé. V tej súvislosti sú však dôležité iné skutočnosti: koľko si požičiava, aký je trend zadlžovania a na aký účel požičané peniaze používa?
Je pravda, že mesto si nemôže požičiavať, koľko sa mu zachce. Sú stanovené zákonné limity, ktoré mesto zatiaľ dodržiava. Dlh mesta nesmie prekročiť 60% z bežných príjmov mesta z predchádzajúceho roka. Na druhej strane sa nedá si nevšimnúť trend zadlžovania. Kým výška prijatých úverov v rokoch 2015 až 2020, teda spolu za 6 rokov, bola na úrovni 8 mil. eur, v roku 2021 bolo schválených viac ako 9 mil. eur úverov, pričom návrh na rok 2022 počíta s viac ako 12 mil. eur. To zvýši zadlženosť mesta v roku 2024 oproti roku 2021 trojnásobne.
A na aký účel sa teda tie požičané peniaze použijú? Mesto má na najbližšie roky ambiciózne plány. Na decembrovom zastupiteľstve sa bude okrem rozpočtu na rok 2022 schvaľovať aj úverová politika mesta. Súčasťou predkladaného materiálu je zoznam takmer 50 projektov na najbližšie roky, z toho viac ako 30 sa má začať realizovať vo volebnom roku 2022. Celková hodnota projektov je takmer 60 mil. eur.
Tu a teraz nie je priestor na diskusiu o zmysluplnosti, potrebách a efektivite, známa hodnota za peniaze, jednotlivých projektov. Otázka skôr znie, kedy, kde a ako by mala takáto diskusia prebiehať? V zatvorených kanceláriách mestského úradu? V pléne 31 poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí sú rok pred voľbami pod tlakom opätovnej zvoliteľnosti? Alebo v poctivej otvorenej debate s občanmi? Pretože nejde o bežné výdavky na kúrenie a svietenie, sú to dlhodobé investície, ktoré ovplyvnia životy väčšiny obyvateľov mesta na dlhú dobu. Pretože je a bude to aj ich dlh.
Jeden príklad z materiálu – úverová politika mesta, ktorý to ilustruje:
- Výstavba mládežníckeho futbalového štadióna Radvaň (mimochodom po Štiavničkách a Hamšíkovi, tretí nový futbalový štadión v BB za pár rokov) 1 259 638 eur
- Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica 57 700 eur
Bystrica má na viac.
