Basketbalistky BK ŠK UMB Banská Bystrica sa v aktuálnej sezóne ženskej extraligy môžu spoľahnúť na body Anny Kaliuzhnej. Pivotku sovičiek momentálne trápi vojna na jej rodnej Ukrajine, no napriek tomu hrá ďalej a pomáha bystrickému univerzitnému tímu svojimi výbornými výkonmi.
Anna Kaliuzhna si v aktuálnej sezóne basketbalovej Niké Extraligy žien pripísala 243 bodov (v priemere 12,79 bodu na zápas), čo 19-ročnú rodáčku z ukrajinského Dnipra radí v tabuľke najviac bodujúcich hráčok v rámci celej súťaže na 10. miesto. Ukrajinka so slovenským občianstvom je tak oporou basketbalistiek UMB, ktoré vstúpili do play-off z posledného 8. miesta a ich cieľom je záchrana v najvyššej súťaži. Keďže Annina rodná Ukrajina sa momentálne bráni ruskej agresii, požiadali sme talentovanú basketbalistku o rozhovor, v ktorom priblížila okrem iného aj to, ako túto neľahkú situáciu zvláda.
Aká bola tvoja prvá reakcia vo štvrtok 24. februára ráno, keď si sa dozvedela, že Ruská federácia napadla Ukrajinu?
Bola som dosť v šoku. Ukrajina to vôbec nečakala. Ukrajina a Rusko sú dva národy, ktoré medzi sebou vychádzali ako bratia. Vojna pokračovala od roku 2014, ale prebiehala iba v určitých mestách a nie po celej Ukrajine. Rusku toho bolo asi málo, preto chce teraz ovládnuť celú Ukrajinu. O napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou som sa dozvedela, keď mi ráno zavolala mama. Keďže je basketbalová trénerka, bola v ten deň na sústredení v Kyjeve a povedala mi, aká situácia nastala, a aké to je stresujúce, počuť streľbu aj výbuchy bômb. Veľmi som sa zľakla, aj teraz sa bojím o svoju rodinu a blízkych, ktorí tam zostali.
Ako zvláda situáciu tvoja rodina?
Veľa ľudí ide preč z Ukrajiny, ale moji rodičia sa rozhodli zostať doma, lebo veria v prezidenta Zelenského aj svoj ľud, ktorý teraz drží spolu a bojuje do konca, aby bol v našej krajine pokoj. Tam, kde bývajú moji rodičia, zatiaľ nie je také peklo, ale emocionálny stav je veľmi ťažký. Moji rodičia sú dosť nervózni kvôli tejto situácii a ľuďom, ktorí nasadzujú svoj život za to, aby oslobodili Ukrajinu. Rodina sa podieľa na pomoci ostatným ľuďom, ktorí to momentálne potrebujú. Snažila som sa ich prehovoriť, aby prišli za mnou, ale je veľa dôvodov, aby to zatiaľ nerobili. Veľa ľudí z môjho okolia vyjadrilo ochotu pomôcť s tým, aby moja rodina mohla prísť na Slovensko a mala kde bývať. Som im za to veľmi vďačná. Všetci Ukrajinci veria, že Ukrajina vojnu vyhrá a všade zavládne pokoj. A potom, v správny čas, bude rodina môcť prísť za mnou.
Dokážeš sa v tejto situácii plnohodnotne sústrediť na basketbal?
Je to pre mňa veľmi ťažké. Myslím na Ukrajinu a bojovnosť nášho národa. Snažím sa pred každým zápasom sústrediť na dobrý výkon. Mám pri sebe ľudí, ktorí ma veľmi podporujú a som im za to veľmi vďačná.
Sú ti oporou aj trénerky a spoluhráčky z BK ŠK UMB Banská Bystrica?
Baby z družstva aj trénerky mi ukazujú svoju veľkú podporu, rovnako aj hráčky a tréneri z iných klubov. Snažia sa mi pomôcť odpútať moje myšlienky iným smerom, aby mi nebolo horšie. Na zápas proti Šamorínu prišlo veľa ľudí, ktorí vyjadrili podporu Ukrajine. Som Bystričanom vďačná za podporu.
Ako vnímaš reakcie Slovákov a Bystričanov na situáciu na Ukrajine?
Slovenská republika a Slováci protestujú proti vojne v Ukrajine. Ľudia zo Slovenska poskytujú veľkú pomoc tým, ktorí stratili svoje domovy a prišli na Slovensko. Naše baby z klubu sa tiež zapojili a vyjadrili im svoju podporu v tom, čo potrebovali. Viem, že Bystričania vyjadrili solidaritu s ľuďmi na Ukrajine na Námestí SNP.
Čo bolo dôvodom tvojho príchodu na Slovensko?
Ako 14-ročná som musela odísť z Ukrajiny preč na Slovensko, keďže moje mesto Dnipro sa nachádza od toho, čo sa dialo od roku 2014, veľmi blízko. V Košiciach som dokončila strednú školu, päť rokov som tam bývala a hrávala za Young Angels Košice, potom som sa rozhodla ísť študovať na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Hrám basketbal od narodenia a tu hrám už ako slovenský občan. Slovensko sa stalo mojím druhým domovom. Na výber som mala aj iné krajiny, kam som sa mohla presťahovať, ale Slovensko je najbližšie, čo bolo pre mňa v mladom veku najdôležitejšie.
Ako sa ti žije v Banskej Bystrici?
Banská Bystrica je malé mesto v porovnaní s mojím rodným mestom Dniprom, ktoré má 1-milión obyvateľov. Páči sa mi tu, je to veľmi pekné mesto a sú tu zlatí ľudia. Veľa času trávim spolu s babami z družstva, je to veľmi dobrý kolektív. Spoluhráčky sú vždy ochotné prísť na pomoc, keď ju niekto potrebuje. Snažíme sa podporovať sa navzájom.
Tímu UMB sa v aktuálnej sezóne príliš výsledkovo nedarí, aj keď ty zažívaš z hľadiska individuálnych štatistík vydarenú sezónu. Ako hodnotíš jej doterajší priebeh z pohľadu tímových aj tvojich osobných výkonov?
Treba chápať aj ten rozdiel, že my sme univerzitné družstvo, ktoré hrá pre seba a je zložené zo študentiek a hráčok, ktoré majú prácu a vo voľnom čase si užívajú milovaný šport. Univerzita nemá finančnú podporu, aby si mohla dovoliť hráčky zo zahraničia, ktoré sú líderkami v ostatných družstvách. V každom zápase sa snažíme ukázať dobrý výkon, ktorý by nás vedel niekde posunúť, ale nie vždy je to podľa našich predstáv. V tejto sezóne sme urobili veľa práce na zlepšení tímového výkonu. Ja sa snažím hrať kolektívne, aby družstvo hralo tímovo, a aby sme si všetky užívali každú minútu na palubovke. Verím tomu, že v ďalších sezónach bude tento tím hrať o vyššie priečky.
Tím BK ŠK UMB zakončil nadstavbovú časť ženskej extraligy domácim súbojom so Šamorínom, ktorý bol pre Annu prvým od 24. februára. „Pre mňa osobne bol tento zápas ťažký po psychickej stránke kvôli situácii na Ukrajine, ale bojovala som a verím, že ma to nezlomí ani v ďalších dôležitých zápasoch. Mám veľkú podporu od dievčat, čo mi veľmi pomáha ísť ďalej. Mám v okolí veľa ľudí, ktorí stoja pri mne, a to si vážim,“ povedala po súboji so Šamorínom Anna Kaliuzhna.
