Banskobystrická rodáčka Nikola Dudášová patrí k najlepším slovenským basketbalistkám. 26-ročná rozohrávačka má za sebou turbulentnú sezónu, na konci ktorej sa predstavila na Majstrovstvách Európy žien.
Sezónu 2020/21 začala v poľskom Vroclave. Vo februári sa rozhodla zmeniť pôsobisko, keď sa upísala maďarskému PEAC-Pécs. Pár dní po príchode do nového klubu ale dostala koronavírus.
Z neho sa stihla včas zotaviť a dohrať sezónu. Na jej konci cestovala so slovenskou reprezentáciou do Valencie, kde po zraneniach niekoľkých dievčat patrila k hlavným oporám družstva trénera Juraja Suju.
Po šampionáte si Nikola naplánovala trojtýždňový oddych. Pred pár dňami sa vrátila z dovolenky z Malorky domov do Banskej Bystrice, kde sa bude do polovice augusta pripravovať na nový ročník. Ten strávi opäť v maďarskom Pécsi.
My sme ju po návrate z dovolenky vyspovedali. Porozprávali sme sa o jej náročnej sezóne, o Majstrovstvách Európy či o pôsobení v zahraničí. Nikola si zaspomínala aj na svoje prvé basketbalové kroky, ktoré robila práve v meste pod Urpínom.
Vráťme sa k Majstrovstvám Európy žien. Ako spätne hodnotíš vaše vystúpenie v základnej skupine? (Pozn. Slovenky po jednej výhre a dvoch prehrách skončili na poslednom mieste v skupine a nepostúpili do play-off.)
Hlavne bolo pre nás úspech, že sme sa dostali na Majstrovstvá Európy a určite sme tam nešli preto, že tam ideme odohrať len tri zápasy. Skomplikovali nám to zranenia, dôležité dievčatá nám vypadli.
Keď slovenskej reprezentácii vypadne pár dievčat, tak je to cítiť, ale nechceli sme sa na to vyhovárať a išli sme tam podať čo najlepší výkon. Nespravili sme si hanbu ale ani sme tým jedným víťazstvom nejaký veľký úspech nezaznamenali.
Mali ste na viac ako posledné miesto v skupine?
Osobne si myslím, že sme mohli dosiahnuť viac, len sme vyhrali nesprávny zápas (smiech). Ak by sme porazili Švédky, tak by sme postúpili zo skupiny a potom by to už bolo v play-off vyrovnané.
Po zranení kapitánky Bálintovej si patrila k oporám nášho tímu. Ako si spokojná so svojimi výkonmi?
Z jednej strany mi to bolo ľúto, lebo sme boli výborná partia a všetko sme si museli vybojovať v zápasoch. Chcela som aby sme tam išli v plnej sile. Ja som sa s tým popasovala slušne, mala som viac zodpovednosti, nemala som na výber. Dievčatá aj tréner sa na mňa spoliehali a ja rada prijímam takéto výzvy.
Čo tebe osobne dalo pôsobenie na tomto šampionáte?
V tej chvíli som robila maximum. Určite moje výkony mohli byť lepšie a musela som sa prispôsobiť novej úlohe.
Najnáročnejšia sezóna v kariére, našu ligu stále sledujem
Poďme k tvojej ligovej sezóne. Počas nej si z poľského Slezy Vroclav prestúpila do maďarského PEAC-Pécs. Prečo prišlo k tejto zmene a ako hodnotíš pôsobenie v Maďarsku?
Bola to veľmi ťažká, dlhá a v tejto covidovej situácii sťažená sezóna. Toto bolo také moje vážnejšie zahraničné angažmán. Bola to moja najlepšia sezóna. Veľa som získala, hrala ťažké zápasy a hodnotím ju pozitívne.
Po českom Brne ide o tvoje tretie zahraničné pôsobisko. Za sebou máš tak pôsobenie už v celej vyšehradskej štvorke. Skús porovnať slovenskú, českú, poľskú a maďarskú ligu.
Maďarská aj poľská liga patria k najlepším v Európe. Bolo to cítiť či už proti hráčkam v zápasoch alebo aj na tréningoch so spoluhráčkami. To je hlavný rozdiel medzi slovenskou a ostatnými ligami. V Poľsku a Maďarsku je oveľa viac vyrovnaných zápasov aj tímov.
Si rodáčka z Banskej Bystrice. Práve tu si začínala s basketbalom. Spomínaš si na svoje začiatky?
Pamätám si, že k basketbalu som sa dostala, keď som mala 8 rokov. Na telesnej výchove ma veľmi bavili loptové športy. Bola som aktívne dievča a rodičia ma chceli dať na nejaký šport.
Spýtali sa mojej triednej učiteľky, aký šport by pre mňa zvolila a tá im odporučila loptové športy. Rodičia ma preto dali na basketbal. Hneď ma to chytilo. Obľúbila som si to a nepamätám sa, kedy sa mi nechcelo ísť na tréning.
Keď si mala 16 rokov, prestúpila si do jedného z našich najlepších basketbalových klubov – Piešťanských čajok. Tu si zažila prvé úspechy.
Keď som prišla, hrala som ešte kadetskú súťaž. Postupne som okúsila ženský basketbal. Bola to veľká zmena a ukázalo mi to veľký basketbal a že to nie je len hra ale aj taktické a tréningové hľadisko.
V tejto sezóne slovenskej basketbalovej extraligy žien pôsobili v lige premiérovo dve mužstvá z Banskej Bystrice – ŠKP 08 a UMB. Sleduješ ich výkony?
Slovenskú ligu sledujem, výsledky si vždy pozriem. Určite je to pre banskobystrický basketbal dobre. Hlavne v prvom tíme aj v mládeži odvádzajú tréneri dobrú robotu a vychovávajú hráčky pre lepšie kluby. Za normálnych okolností by som fandila pumám, ale u sovičiek pôsobili moje dve dobré kamarátky, takže teraz som držala palce im.
Potrebovala som vypnúť
Pred pár dňami si sa vrátila z dovolenky. Ako si trávila voľno?
Po sezóne som cítila, že som si potrebovala veľmi oddýchnuť a nabrať novú energiu. To som po Európe konzultovala s kondičným trénerom. Ten mi nakázal tri týždne bez aktívneho športu. Vložila som tam dovolenku a veľa času som trávila s rodinou. Tri týždne prešli a už teraz začínam pomaly s prípravou. Mám približne mesiac do začiatku prípravy v klube.
Ako prebieha tvoja príprava?
Začínam kondičné, silové tréningy a zapájam aj veľa basketbalu. Mám všetko individuálne. Všetko som konzultovala s kondičným trénerom, ktorý mi robí tréning v posilňovni a ktorý mi robí aj vytrvalosť a rýchlosť plus aj nejaké basketbalové tréningy.
Už v auguste sa musíš hlásiť v Maďarsku. Akú sezónu očakávaš?
S Pécsom by sme mali hrať Eurocup, Európsku súťaž, čo by bolo veľmi skvelé. Aj maďarská liga je veľmi silná a vyzerá, že poskladáme silný tím a verím, že budem prínosom.
Aké sú tvoje ciele?
Nikdy som nemala konkrétne ciele, kde by som chcela hrať. Veľmi by som si chcela vyskúšať Euroligu a zahrať si v nejakom Euroligovom družstve. Pracujem na tom, basketbal ma veľmi baví. Tie časti sezóny, kde sa môžem sama zlepšovať, chcem využiť a uvidíme, kde ma to dostane.
Kto je Nikola Dudášová?
Narodila sa v Banskej Bystrici, kde začínala s basketbalom. V roku 2012 odišla do Piešťan, kde pôsobila šesť sezón. S Čajkami získala tri strieborné a dve bronzové medaile a zaradila sa k najlepším hráčkam družstva.
Pred sezónou 2018/19 odišla do Brna, kde vydržala jeden rok. Následne sa vrátila na Slovensko, konkrétne do Ružomberka, s ktorým získala majstrovský titul aj slovenský pohár. V tomto ročníku začínala najprv v poľskom Vroclave a následne odišla do maďarskej najvyššej súťaže do klubu PEAC-Pécs.
Od juniorských kategórií patrí pravidelne aj do výberu slovenskej reprezentácie. Na tohtoročných Majstrovstvách Európy žien vo všetkých troch zápasoch nastúpila v základnej pätke, získala 32 bodov a patrila k líderkám tímu.
