Tento utorok (20.6.2017) budú poslanci mestského zastupiteľstva hlasovať o čerpaní úveru v hodnote 3.84 milióna eur. Peniaze budú použité na odkúpenie novej autobusovej stanice. Tesne pred hlasovaním sa po meste rozšírili anonymné letáky, ktoré v mene Bystričanov vyzývajú poslancov, aby túto pôžičku schválili. Týmto blogom chcem vyjadriť to, že anonym nepíše v mene všetkých Bystričanov, určite nie za mňa.
Za čo sa platí 3.2 miliónov eur?
Z diskusie (ako aj z anonymných letákov) vyplýva, že mesto končene vyriešilo problém so strašidlom, a na to si pomôže úverom za 3.84 milióna eur. Tu sa trocha neprávom zlievajú dva rôzne problémy:
- Odstránenie “strašidla” vedľa autobusovej stanici
- Nahradenie starej stanice novou, modernejšou
Pokiaľ si pamätám, tak Bystričanov trápil najmä prvý problém (odstránenie strašidla), po rekonštrukcii starej stanice až tak verejnosť nevolala. Problém so strašidlom sa dal vyriešiť aj zadarmo – tak, že ho zbúra majiteľ pozemku a na ňom si postaví obchodné centrum. Pokiaľ tomu správne rozumiem, peniaze pôjdu najmä na vyriešenie druhého problému – výstavbu novej stanice (resp. jej odkúpenie).
Len si predstavme, čo všetko by sa dalo v meste opraviť a vyriešiť, keby sme mali k dispozícii 3.2 milióna eur. Naozaj sme potrebovali nahradiť starú stanicu za novú? Nestačilo len zbúrať to strašidlo vedľa stanice? Podľa mňa, stará stanica plnila svoj účel. Možno nebola moderná a nespĺňala kritériá 21. storočia. Ale záleží na tom? Nestačilo len zrekonštruovať sociálne priestory (WC a čakáreň)?
V najnovšom vydaní Radničných novín sa píše, že Banská Bystrica sa stáva mestom s označením “Smart City”. Jedným z jeho predpokladov je to, že mesto bude svoje kroky konzultovať s Univerzitou Mateja Bela. Chcel by som sa spýtať, či investíciu do novej stanice tiež mesto stihlo konzultovať s Ekonomickou fakultou UMB. Ja som síce ekonómiu priamo neštudoval, ale stihli sme sa učiť o pojme “Náklady obetovanej príležitosti”. Ide o to, že keď dám peniaze na vyriešenie jedného problému, nebudem mať peniaze na riešenie iných problémov. Nie je to teda žiadna veda, a človek na to príde aj sedliackym rozumom.
Je pravda, že mesto bude mať po prevode majetku príjem z príjazdu autobusov. Ale pre získanie takéhoto príjmu stačilo odkúpiť existujúcu stanicu, resp. pozemok pod ňou. Nebolo treba ju rekonštruovať. Navyše, stanicu budú využívať aj prímestské spoje dotované mestom, teda časť z tohto príjmu bude aj tak “z mestského vrecka”.
Anonymný leták varuje, že poslanci neodhlasovaním pôžičky spôsobia, že ľudia budú musieť využívať provizórnu stanicu na Mičinskej ceste. Za tento problém ale môžu poslanci, ktorí hlasovali za zbúranie existujúceho nádražia. Takto sú dnes poslanci postavení pred hotovú vec: stará stanica je zbúraná, a ak chcete novú, zaplaťte 3.2 milióna eur. Súkromný investor trocha riskuje, keď má v rukách len zmluvu, z ktorej sa dá odstúpiť. Poslanci nie sú viazaní hlasovať za pôžičku a za odkúpenie jeho súkromnej autobusovej stanice. Verím, že investor má urobené nejaké gentlmenské dohody so zástupcami mesta, a na tom nevidím nič nelegitímne. Ale tvrdiť, že poslanci sú nútení hlasovať ZA čerpanie úveru, najmä ak tí poslanci nehlasovali ZA ani na začiatku projektu, sú prisilné slová.
Tento blog ponúka viac otázok ako odpovedí. Prosím o kohokoľvek, kto má viac informácií, aby pomohol na ne odpovedať. Cieľom tohto blogu nie je urobiť rozsudok, že výstavba novej stanice sa neoplatí. Je len reakciou na nátlak anonymých listov, že poslanci MUSIA hlasovať za úver a následnú kúpu novej stanice. Tu sú spomínané otázky:
- Bola ohrozená statika starej autobusovej stanice, bola nevyhovujúca aj z bezpečného hladiska? Alebo sa pre novú stanicu rozhodlo najmä kvôli zlepšeniu služieb?
- Úver sa má splatiť z príjazdov autobusov. Aká časť tohto príjmu budú tvoriť dotované spoje (dotované mestom, mestským podnikom, alebo vyšším územným celkom)?
- Koľko by stálo odkúpenie pozemku pod bývalou stanicou, čo by umožnilo mať príjem z príjazdu autobusov aj bez rekonštrukcie?
Ďakujem za prípadné odpovede.