BBonline.sk (Filip Roháček) | Prvotne publikované 17.11.2016 | 14.11.2017

Pád socialistického režimu znamenal v Bystrici zmeny názvov desiatok ulíc

Po roku 1989 sa v spoločnosti rozbehlo množstvo nielen politických, ale aj praktických zmien. Pomerne zásadnou boli aj úpravy pomenovaní ulíc. Pozreli sme sa na to, ako prebiehali v Banskej Bystrici.

socha lenina banska bystricaNámestie Vladimíra Iľjiča Lenina, Trieda Vladimíra Iľjiča Lenina, Park Vladimíra Iľjiča Lenina a samozrejme na spomenutom námestí aj legendárna socha Vladimíra Iľjiča Lenina. Aj takto vyzerala pred udalosťami Novembra 1989 Banská Bystrica.

Samozrejme, nešlo o žiaden unikát. Každá predchádzajúca zmena režimov na našom území sa niesla aj v duchu úpravy miestnych pomenovaní. Typickým príkladom je napríklad dnešná Skuteckého ulica v centre Banskej Bystrice. Tá bola v minulosti ulicou Ferencza Deáka, Hitlera i Stalina, neskôr Obrancov mieru a napokon nášho známeho rodáka. Logicky, svojho chronológiu má aj vývoj názvu banskobystrického hlavného námestia. Pred Námestím SNP bolo námestím Bela IV., Masaryka či Andreja Hlinku.

Nateraz snáď posledná veľká zmena politického zriadenia, ktorá nastala po roku 1989, priniesla postupne od začiatku deväťdesiatych rokov zmenu názvov desiatok ulíc v meste.

Najviac zmien čakalo na obyvateľov výkvetu socialistickej výstavby – sídliska Rudlová-Sásová. Keďže celá štvrť na severe mesta vznikala práve za socializmu, názvy všetkých nových ulíc boli poplatné dobe. Až postupne na začiatku deväťdesiatych rokov si tamojší obyvatelia prepisovali svoje bydliská podľa slovenských vrchov a pohorí. Zmizla tak ulica MPČĽ (Májového povstania českého ľudu) či Trieda Klementa Gottwalda.

socha radost

Minulú dobu dodnes dokumentujú aj sochy na objednávku režimu. Takou je aj „Radosť“ pôvodne „Odkaz SNP nášmu radostnému dnešku“, prezývaná tiež Litvajka podľa političky Eleny Litvajovej.

Takúto zmenu nemuseli absolvovať napríklad v ďalšom zo socialistických sídlisk v Podlaviciach, kde boli ulice pomenované od počiatku podľa stromov či vo veľkej časti Radvane, kde mali ulice rovnako univerzálnejšie názvy.

Zmena názvov ulíc mala ale v rozličných častiach mesta odlišnú koncepciu. Vo viacerých lokalitách sa zmeny vykonávali jednotlivo a rozhodovali o nich aj miestni. Nie všetci pritom súhlasili s navrhovanými zmenami názvov ich ulíc. Niektoré názvy navyše zostali z vôle miestnych zachované, ako Sokolovská v Radvani. Napríklad dnešná Slnečná ulica na Fončorde, ktorá za socializmu niesla názov Trieda V. I. Lenina, sa mala volať podľa Jozefa Cígera Hronského. S návrhom miestni nesúhlasili a voľba padla na spomínanú Slnečnú.

Touto problematikou sa zaoberali v publikácii Sociálny kontext onymie, vydanej Univerzitou Mateja Bela v roku 2006, Jaromír Krško, Mária Imrichová a Pavol Odaloš. „Možno povedať, že pri zmenách po 17. 11. 1989 sa vo všeobecnosti objavila častá nechuť veľkej časti obyvateľov pomenúvať ulice po osobách. V jednom prípade nebol akceptovaný návrh obyvateľov, pretože prišiel až po realizácii zmeny. Ul. Dr. Ehrenwalda bola zmenená na Stoličkovú ulicu. Obyvatelia žiadali Ul. pri evanjelickom kostole,“ konštatujú autori v spomenutej publikácii.

V časti Graniar, kde po revolúcii navrhovali kompetentní podľa koncepcie označení podľa kvetín nazvať bývalú ulicu MDŽ ako Konvalinkovú, sa napríklad rovnako nestretol s pozitívnou odozvou miestnych. Ulica sa tak dnes volá Na Graniar. Ulice, ktoré zmenili od roku 1990 svoj názov, nájdete v priloženej mapke.

November ’89 v B. Bystrici: Ako ho sledovala ŠtB?