Na juniorských majstrovstvách sveta v chorvátskom Záhrebe sa Zoltánovi Lévaiovi podarilo zapísať do historických análov slovenského zápasenia, pretože ešte nikdy nevybojoval slovenský borec v grécko –rímskej klasike medailu.
Zoltánovi sa podarilo napodobniť svojho staršieho brata Istvána, ktorý na tohtoročných ME vo fínskom Vantase taktiež získal cenný kov s bronzovým leskom. Dynastia Lévaiovcov zastrešená banskobystrickou Duklou slovenské zápasenie obohacuje tým najlepším spôsobom, že tréner Karol Lengyel po Zoltánovom bronze prehlásil: „Našim cieľom je olympijské zlato v roku 2020.“ István si zaslúžil výstižné pomenovanie pitbul, keďže spôsobom zápasenia pripomína toto strážne plemeno, Zoltán si zasa nesmiernou bojovnosťou predátora vyslúžil prívlastok tiger.
K Zoltánovej ceste za bronzom, na ktorej vybojoval tri víťazstvá a utrpel jednu porážku, sa vyjadril tréner Karol Lengyel: „Najskôr si jasne 9:1 poradil s Umidom Durdyjevom z Turkménska, vo štvrťfinále zvíťazil o jediný bod 5:4 nad Rezom Chedrim z Iránu, kadetským majstrom sveta. Asi zo seba vyžmýkal úplne všetko, pretože v semifinále nestačil na Ukrajinca Oleksija Žabského po technickej prevahe, jednoducho, psychicky odišiel, predchádzajúce víťazstvo s Iráncom nestrávil. V zápase o bronz s Bulharom Nedjalkom Petrovom bojoval aj s nepriazňou rozhodcov, no pomerom 8:5 zvládol tlak perfektne.“
Po senzačnom víťazstve nad Iráncom Chedrim neskrýval pocit radosti: „Iránec bol fyzicky veľmi silný a ja som sa ho snažil uháňať a unaviť. Zvíťazil som srdcom, väčšou túžbou po víťazstve. Škoda prehry s Ukrajincom, zápasy šli veľmi rýchlo za sebou, nevedel som sa skoncentrovať. Ak by som mal znova s ním zápasiť a mal už nadobudnutú skúsenosť, tak nepochybujem, že by som bol úspešný. No a súboj o bronz s Bulharom Petrovom bol aj o tom, že po dvoch napomínaniach som sa pozbieral a dotiahol súboj do víťazného konca.“
Okrem Zoltána a Istvána patrí do zápasníckej dynastie Lévaiovcov aj ich brat Attila. Všetkých troch bratov porovnal tréner Karol Lengyel. „Zoltán je úplne iný, najmladší, aj najmilší, no má svoje mínusy. Silný kolektív mu pomáha, prispôsobí sa, aj keď na rozdiel od brata Istvána spočiatku trénerovi dosť odporoval. Čaká na nás veľa práce, hlavne zlomiť hrebienok, pretože tento bronz má ďaleko od olympijského zlata, kam mierime. Zoltán sa prejavuje ako bojovník v pravom slova zmysle, zo súrodencov najväčší, zatiaľ technicky menej vyspelý. Predsa len, starší bratia spolu trénovali, chyby si vzájomne strážili. Pracujeme na nich, pomáha nám aj Zoltánovo srdce, asi najväčšie. Obdarilo ho aj dlhé vláčne svalstvo, je iný typ ako jeho bratia István a Attila, všetci traja však majú pred sebou veľkú perspektívu.“
