O budúcnosti využitia civilnej časti Letiska Sliač sa začalo viac hovoriť po tom, čo vyšlo najavo, že Ministerstvo obrany už vlani vypovedalo štátnej spoločnosti prevádzkujúcej letisko zmluvu. Dlho nebolo jasné, či sa po plánovanej rekonštrukcii v nasledujúcich dvoch rokoch, budú môcť dopravné lety na letisko vrátiť.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter sa v stredu na rokovaní v Bratislave stretol s oboma ministrami kľúčových rezortov, ktorí budú rozhodovať o budúcnosti civilného letiska na Sliači.
Zástupcovia BBSK rokovali s ministrom dopravy Andrejom Doležalom a spoločného jednania sa zúčastnil aj minister obrany Jaroslav Naď.
„Celú tému letiska Sliač sme rozoberali pomerne detailne. Musíme si povedať, že rozhodnutie zrušiť civilné letisko a nakúpiť stíhačky s určitými parametrami padlo ešte za minulej vlády. Osobne som veľmi rád, že nás prijali obaja páni ministri a prejavili rovnaký názor ako my – že civilné letisko má na Sliači svoje miesto a náš kraj ho potrebuje kvôli preprave nákladov, cestujúcich aj rozvíjaniu ekonomiky,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Z rokovaní vyplynulo, že pre ďalšiu budúcnosť civilných letov na Sliači budú rozhodujúce výsledky technickej a bezpečnostnej analýzy v gescii ministerstva obrany, ktorá povie, či a za akých podmienok môže popri vojenskom letisku fungovať aj civilné.
„V momente, keď dajú tieto analýzy civilnému letisku zelenú, vznikne odborná skupina, ktorá sa bude zaoberať prevádzkovým modelom letiska po rekonštrukcii. Je záujmom oboch ministrov, aby toto letisko bolo regionálne a aj s regionálnymi partnermi ako je vyšší územný celok budú hľadať riešenie, ako ho ekonomicky zabezpečiť a spojazdniť,“ doplnil vicežupan Ondrej Lunter.
Kraj má vlastný plán
Zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja na stretnutí prezentovali návrh akčného plánu, na základe ktorého by bolo možné letisko na Sliači dostať do zelených čísiel.
V hre by tak mohla byť spolupráca s letiskami v Piešťanoch a v Žiline a vznik pravidelných nízkokapacitných liniek, ktoré by cestujúcim slúžili ako prípoje k letom z veľkých medzinárodných letísk v okolitých štátoch či Nemecku.
