V apríli minulého roka sa slávnostným poklepaním základného kameňa začala výstavba trojkilometrového úseku rýchlostnej cesty R1.
Ide o tzv. prvú etapu celkového riešenia, ktorá má odstrániť problémy s dopravou smerom na východ od Banskej Bystrice približne po úroveň Biotiky. Práce sa uskutočňujú aj kvôli havarijnému stavu mosta pred Slovenskou Ľupčou. Od začiatku výstavby uplynulo už takmer pol druha roka a naša redakcia bola zvedavá, ako práce napredujú.
“Na stavbe sa aktuálne upravuje podložie a buduje sa násyp cestného telesa budúcej preložky cesty I. triedy. Taktiež sa realizujú mostné objekty na budúcej rýchlostnej ceste aj na preložke cesty I. triedy. Čo sa týka inžinierskych sietí, aktuálne už sú zrealizované preložky káblov pre železnice, pre telekomunikačných operátorov a preložky vodovodov. Aktuálne sa rieši preložka plynového potrubia,” odpovedal ešte začiatkom septembra pre BBonline.sk komunikačný odbor Národnej diaľničnej spoločnosti.
“Najbližšie mesiace sa práce sústredia na výstavbu nového mosta ponad Hron, na samotné budovanie preložky cesty I. triedy a na preložky elektrických vedení. Takisto sa bude pokračovať s prácami na rozpracovaných objektoch. O termíne ukončenia výstavby budeme včas informovať,” dodal komunikačný odbor diaľničiarov.
Prípravu druhej etapy štát pozastavil
Štát má v pláne vybudovať aj ďalší úsek cesty R1 smerom na východ od Biotiky. Táto druhá etapa bude mať viac ako štyri kilometre a v rámci nej dôjde aj k preložke súčasnej cesty I/66. Aj o tomto úseku sme sa rozprávali so zástupcami príslušných orgánov. Na tému nás upozornil aktivista Pavol Puskeiler (v roku 2022 kandidoval do mestského zastupiteľstva ako nezávislý za Banskobystrickú alternatívu). “Z ministerstva dopravy mi odpísali, že štát už má vykúpených 60 percent pozemkov, ale ďalší výkup pozastavili,” dodáva banskobystrický aktivista.
Na ďalšie podrobnosti sme sa opýtali priamo ministerstva. “V súčasnosti je majetkovoprávne usporiadanie stavby druhej etapy v trvalom zábere zrealizované na 60 %, v dočasnom zábere na 92 %. Hovoríme pritom o percentuálnom počte vlastníkov pozemkov. V priemere je teda usporiadaných takmer 80 % vlastníkov. V ďalšom výkupe už v tomto roku pokračovať nebudeme. V súčasnosti nepracujeme ani na žiadnych iných prípravách druhej etapy R1. Najbližšie investície do projektu máme naplánované až na rok 2027,” ozrejmuje pre BBonline.sk ďalší postup odbor komunikácie na Ministerstve dopravy.
Rezort dopravy v minulosti vypracoval tzv. Harmonogram pre plánovanie a výstavbu cestnej infraštruktúry. Ten obsahuje zoznam všetkých investícií na Slovensku, ktoré budú financované zo strany štátu.
“Dlhé roky podliehali plánovanie a výstavba cestnej infraštruktúry politickým rozhodnutiam a rôznym tlakom. Náš nový dokument sa riadi faktami a reálnymi možnosťami štátneho rozpočtu. Je to nesmierne dôležitý dokument, ktorý principiálne mení náš prístup k budovaniu ciest a diaľnic. Presné dáta o dopravnej intenzite či strategických zámeroch v konkrétnych regiónoch jasne ukázali poradie priorít celej cestnej siete na Slovensku,” vysvetľuje prínos spomenutého zoznamu samotné ministerstvo na svojom webe.
Zo zoznamu vyplýva, že do výstavby II. etapy predĺženia R1 štát plánuje investovať ešte vyše 100 miliónov eur, pričom prvé výdavky použije práve v roku 2027.
“Pri každoročnej aktualizácii harmonogramu sa vychádza z reálne dostupných zdrojov na cestnú infraštruktúru, a preto sa poradie či termíny môžu meniť,” upozorňuje Odbor komunikácie na ministerstve.
Ministerstvo spochybnilo analýzy bývalej vlády, vlastné nepripravilo
Predchádzajúce vedenie ministerstva v roku 2023 iniciovalo vypracovanie štúdie, ktorá sa zaoberala celým severo-južným prepojením stredného Slovenska, teda nielen situáciou pri Banskej Bystrici.
“Uvažovalo sa pritom nad dvoma variantami – cestou R1 cez Hiadeľské sedlo a R3 cez Turčiansku dolinu. Z vypracovanej štúdie vzišiel návrh vyradiť diaľnicu R1 z rozšírenej siete TEN-T. Náš útvar sa s týmto návrhom stotožnil,” ozrejmuje vtedajšie procesy Útvar hodnoty za peniaze vo vyjadrení pre BBonline.sk.
“Zároveň sme odporúčali sústrediť pozornosť na dopravné problémy v regiónoch stredného a severného Slovenska, napríklad Banskej Bystrice, Zvolena a Martina, ako aj miest bez obchvatov ako Krupina alebo juhovýchodná časť Ružomberka,” dodávajú odborníci z ÚHP. Pre situáciu medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou odporučil v roku 2023 Útvar hodnoty za peniaze uskutočniť variant, ktorý zodpovedá prvej etape, ktorá sa práve realizuje.
V októbri 2023 došlo k výmene vlády, pričom nový minister dopravy zmenil rozhodnutie o celom severo-južnom prepojení. „Stretol som sa s výpočtom, ktorý ukazuje, že predpoklady, ktoré boli v roku 2023 použité pri hodnotení, neboli úplne štandardné. Metodika výpočtu výhodnosti sa dokáže veľmi líšiť. Záverov tejto štúdie sa určite držať nebudeme. My sme za riešenie cesty do Ružomberka cez Hiadeľ,” povedal vtedy minister Jozef Ráž pre denník Pravda.
Naša redakcia kontaktovala ministra dopravy s otázkou, aké chyby jestvujúcich štúdií mal vo svojom vyhlásení na mysli. Z ministerstva sme ale dostali zamietavú odpoveď s tým, že konkrétne údaje nám môže poskytnúť Útvar hodnoty za peniaze. Ten ale akúsi korekciu analýz vyvrátil. “Od vydania spomenutej štúdie v roku 2023 sme sa téme nevenovali a novšie dáta nemáme k dispozícii,” tvrdia odborníci z ÚHP. So zisteniami sme opätovne kontaktovali aj ministerstvo dopravy, to už ale na naše otázky viac nereagovalo.
