Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční už najbližší štvrtok 6. júla o 16-tej hodine v reprezentatívnych priestoroch Thurzovho domu na Námestí SNP.
V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu a tiež preto, že sa odev z nej vyrobený nemusel tak často prať na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna. Tieto vlastnosti ju priam predurčovali, aby sa stala neodmysliteľnou výbavou domácností našich predkov či už v podobe súčastí ženského kroja, ale aj posteľných obliečok či závesov.
Najväčší rozmach zažíva modrotlač v 19. storočí, kedy ju nachádzame takmer v každej domácnosti. Dnes je skôr vyhľadávaným dizajnérskym kúskom, za ktorý sú ľudia ochotní priplatiť si viac.
„Keď sa v Banskej Bystrici povie modrotlač, starým Bystričanom sa v mysli vybaví rod Beniačovcov,” vysvetľuje historik Filip Glocko spojenie rodiny Beniačovcov s mestom pod Urpínom. Tradícia modrotlače sa tak ako aj pri iných remeslách v rodine dedila z otca na syna.
Zakladateľom modrotlačiarenskej dynastie v meste bol Jozef Beniač. Ako 24-ročný vyučený farbiar bol v roku 1837 slávnostne prijatý do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. Počas svojho života sa angažoval v cechovej organizácii, až sa napokon stal jej cechmajstrom, pričom stál aj pri zrode Spolku banskobystrických farbiarov.
Jozef Beniač odovzdal remeslo a fabriku svojmu synovi Karolovi, ktorý sa výrazne zaslúžil o jej modernizáciu. Počas jeho vedenia boli výrobky z modrotlače predstavené na viacerých svetových výstavách a dokonca boli ocenené aj na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896, či v Londýne v roku 1905.
Karol Beniač ml. pokračoval v stopách svojho otca a deda a v snahe udržať krok s produktivitou, ale najmä s nízkymi cenami továrenskej výroby, fabriku modernizoval a do výroby zaradil aj mechanický stroj známy tiež ako perrotin.
Prerod z rodinnej firmy na jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne prerušil až proces znárodňovania, keď v roku 1948 do vlastníckych vzťahov vstúpil štát a znárodnená továreň sa stala súčasťou Bavlnárskych závodov V.I. Lenina v Ružomberku. V 70-tych rokoch minulého storočia osud fabriky definitívne spečatilo rozhodnutie štátu o demolácii dielne spolu s ostatnými objektmi.
O ceste modrotlače od formy k látke, a potom až k šatke, sukni či perine, o osudoch členov jednej z najvýznamnejších modrotlačiarenských rodín zo stredného Slovenska ale aj o súčasných nasledovníkoch odkazu našich dedov, porozpráva autor výstavy a historik v jednej osobe – Filip Glocko na komentovaných prehliadkach výstavy – vo štvrtok 20.7., 17.8. a 7.9. 2017 vždy o 16-tej hodine. Výstavu Za Farbou indiga si môžu pozrieť návštevníci Stredoslovenského múzea až do štvrtka 5. októbra.
