Banskou Bystricou v skorých ranných hodinách otriasla séria výbuchov. Vrch sopečného pôvodu, Urpín, začal krátko po 07.00 h chŕliť lávu. Žeravá tekutina z nižších vrstiev zeme však dôležité oblasti krajského mesta ušetrila a svoju silu ukázala len na vedľajších oblastiach. Najvýraznejšie katastrofa postihla sídlisko s ambíciami na zisk štatútu obce, neďaleký Zvolen.

foto: news.nationalgeographic.com

V Banskobystrickom kraji vyčíňala sopka. Nejde však o Poľanu, ale o blízke pohorie sopečného pôvodu. Slovensko šokoval Urpín – vrch, pod ktorým sa rozprestiera klenot stredného Slovenska, srdce našej krajiny, Banská Bystrica. Jeho explózia v skorých ranných hodinách prebudila aj tých najväčších spachtošov. Žeravá zmes magmy vystrekujúca z krátera Urpína a láva raziaca si cestu čoraz bližšie ohrozovala občanov aj po dvoch hodinách od prvého výbuchu. Bezpečnými boli jedine staré, no pevné budovy obchodov v centre mesta, ktoré sa stali útočiskom množstva Banskobystričanov. Z toho profitovali práve ich majitelia, ktorí vďaka nevídanej návštevnosti svojich predajní dosiahli rekordný zisk, čo rozhýbalo svet peňazí a definitívne sa tým zažehnala ekonomická kríza nie len Slovenska, ale aj Európy. Láva však aj napriek rekordnému počtu predaných kusov odevov známej čínskej značky „Abibas“ pokračovala a obavy občanov sa stupňovali. V diaľke bola badateľná silueta muža a Banskobystričania verili, že ide o ich superman, ktorý všetkých zachráni. Bol to však len zúfalý Peter G. s kumpánom, hľadajúci virtuálneho psa Dokyho. Viera občanov však nakoniec neostala bez odozvy. Roztavené kusy železa a skaly zastavilo koryto Hrona, ktoré sa zmenilo na žeravú rieku valiacu sa mimo raja na zemi.

Jednu z prvých fotografií nám zaslal čitateľ Bonifác (foto: travel.webshots.com)

Podľa odborníkov by láva voľne pokračovala po toku rieky až kým by sa z nej nestala pevná hmota. To by však nemohlo byť koryto pri Zvolene zahltené množstvom odpadkov, kusmi starého nábytku a množstvom použitých častí hokejovej výstroje. To vytvorilo zátku, ktorá túto žeravú rieku zastavila. Hladina sa začala dramaticky zvyšovať a mesto sa postupne strácalo. Pri pohľade na niekdajšiu najväčšiu mestskú časť Bystrice nejednému človeku vyhŕkli slzy. Či smútku alebo šťastia, nič to nepomohlo – zasiahnutá oblasť sa zmenila na 1100 °C horúce jazero, ktoré si zázračne držalo svoju konzistenciu.

Všetko zlé je však na niečo dobré a aj v tejto katastrofe možno vidieť pozitívum. Tento prírodný úkaz do Zvolena po rokoch opäť prilákal viac ako len dvoch nemeckých turistov a objavilo sa tu množstvo návštevníkov z Ázijského kontinentu, ktorých fotoalbumy dnešnej tragédie v celkovom objeme presahujúcom 12,6 mld. snímkov obleteli za necelých 24 hodín celý svet.

…a bolo to tak, a nebyť Dňa bláznov, za veľmi zvláštnych okolností by niečo z toho možno mohla byť aj pravda.