Ak by ste ho stretli a mali odhadnúť, akej pohybovej aktivite sa venuje, asi by ste neuhádli. Patrí k skupine úspešných reprezentantov našej krajiny venujúcich sa športu, ktorému sa nedostáva toľko pozornosti ako futbalu či hokeju. Sympatický mladý muž, ktorému počas rozhovoru nechýbal úsmev na tvári, sa pred pár týždňami po tretíkrát stal majstrom sveta. Predstavujeme Vladimíra Moravčíka.

Definujte thajský box…

V prvom rade, jedná sa o najstarší kontaktný šport, aký kedy vznikol. Na rozdiel od iných kontaktných športov, ako je box alebo kickbox, je typický všelijakými rituálmi, ktoré sa robia pred zápasom.

Zdroj foto: banskabystrica.sk

Kedy ste začali a ako ste sa k nemu dostali?

Začal som dosť neskoro, mal som vtedy 22 rokov. Bolo to krátko po vojne, na ktorej som to mal ako kurz sebaobrany a dosť ma to zaujalo. Následne som sa k tomu pomaličky začal čoraz viac dostávať, chytilo ma to a drží ma to vlastne až doteraz. Dalo by sa povedať, že ma k tomu dotiahol kamarát, ktorý ho trénoval.

V čom sa odlišuje od klasického boxu?

Vyslovene tým, že sa používajú údery všetkými končatinami. Čiže sú to nohy, kopy kolenami, plus údery lakťami.

Venovali ste sa aj iným športom?

Ako každý chalan, aj ja som odmalička skúšal všelijaké športy. Pri každom som však zotrval zhruba dva týždne. Dlhší čas som vydržal akurát tak pri futbale, ktorý som hrával približne päť rokov. Prestal som až po vojne, nakoľko už nebolo toľko času a začal som sa venovať thajskému boxu.

Čo ste si od thajského boxu na začiatku sľubovali a koho ste mali ako vzor?

Keď som s týmto športom začínal, nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Myslím si, že momentálne je už tento šport na tom o niečo lepšie, je trochu známejší, ale keď som začínal, bolo to na bode mrazu a nikto o ňom nič nevedel. Aj teraz o ňom vedia len ľudia, ktorí sa zaujímajú a sledujú ho. Takže som v podstate nemal veľké plány do budúcnosti. Ani som nepomyslel na to, že niekedy budem majstrom sveta.(úsmev) Nemal som v podstate ani žiadnu osobnosť, ktorej som sa chcel podobať a byť rovnakým. Len som chodil, trénoval viac menej pre seba, no a postupne ma to začalo viac a viac baviť. Neskôr som chcel vyskúšať aj zápas, a potom sa to celé rozbehlo.

Takže dobré podmienky pre rozvoj asi neboli, ani nie sú…

Presne tak, dobrými sa určite nazvať nedajú a dovolím si tvrdiť, že také nie sú na Slovensku nikde. Jedná sa totiž o šport, ktorý ešte stále veľa ľudí odsudzuje. Myslia si, že sa tam bijeme a robia to väčšinou také skupiny, ktorými ľudia dosť opovrhujú alebo ich pričleňujú k iným, čo je veľký omyl. Venujú sa mu mladí chalani a niektorí ľudia by mali byť radi, že sa vôbec robia nejaký šport. Ani teraz tie podmienky nie sú také, aby zodpovedali výsledkom, ktoré dosahujeme. Veľa chalanov robí našej krajine dobré meno. Či už sme to my, z Banskej Bystrice, alebo aj iné kluby, ktoré chodia do zahraničia a úspešne reprezentujú Slovensko.

Prejavujú deti a mladí v Banskej Bystrici záujem o tento šport?

Myslím, že áno. Pred pol rokom sa začali robiť nábory detí vo veku od 9 do 13 rokov. Stretávajú sa v Megagyme, chodí ich tam asi pätnásť, čo je fajn počet. Tréningy mávajú pred nami, takže keď prídem skôr, mám možnosť vidieť ich a môžem povedať, že sa to vcelku rozbehlo. Celé je to zamerané hlavne na pohybovú prípravu a vôbec nie je to o tom, že by ich tam učili ako sa majú biť, aby boli následne v škole konfliktnými. Najmä u mladých ľudí to začína byť celkom populárnym športom.

Zdroj foto: kickboxing.cz

Kde sa dajú nájsť informácie o tréningoch aj samotnom klube?

V spomínanom Megagyme sú na dverách sú vyvesené rozvrhy hodín, počas ktorých sú tréningy začiatočníkov, pokročilých aj zápasníkov. Taktiež sa to dá nájsť na internete. Na stránke www.thaiboxing.sk každý nájde nielen rozpisy tréningov, ale aj všetky dôležité informácie o našom klube. Každý, koho thajský box zaujme nás môže prísť navštíviť, dvere sú otvorené pre všetkých.

Aký klub Vás zastrešuje?

Pôsobím v klube banskobystrický Firegym, čo je na Slovensku jeden z najstarších a zároveň aj najúspešnejších klubov.

Na jednu z vecí, ktoré sa nezabúda, je určite prvý zápas. Súhlasíte?

Určite, aj ja si naň veľmi dobre pamätám. Ten môj bol teda dosť kuriózny. (úsmev) Uskutočnil sa hneď po dvoch týždňoch tréningu, pretože vypadol chalan, čo mal zápasiť a tréner povedal, že sa nedá nič robiť, musím ísť ja. Prišlo mi to vtedy trochu smiešne, že mám ísť zápasiť po takom krátkom čase trénovania, ale čo sa dalo robiť, išiel som. Ten zápas mám aj nahratý a doteraz sa smejem na tom, čo som tam stváral. (smiech) Nakoniec som síce vyhral, ale bolo pri tom kopec srandy.

Čo pokladáte za svoj doteraz najväčší úspech?

Pre mňa sú nim všetky zápasy, ktoré mám víťazné. Samozrejme, že si veľmi cením všetky tituly, ktoré som za svoju krátku kariéru doteraz nazbieral, ale pre mňa je úspechom aj to, keď niekde idem, reprezentujem Slovensko a vyhrám. Pritom sa nemusí vždy jednať len o titulový zápas.

Skalp ktorého súpera si najviac ceníte?

Keď sa človek dostane do profi ringu, skoro všetci súperi sú vyrovnaní. Hlavne tí z ázijských krajín. Nemôžem však povedať, koho skalp si najviac cením, nakoľko nemám šancu zapamätať si ich mená. (smiech) Porazil som však už nejaké desiatky zvučných mien, ktorí sa pohybujú vo svete tohto športu.

Aké pocity ste prežívali, keď ste sa prvýkrát stali majstrom sveta?

Bolo to fakt nádherné, ťažko opísateľné. Titul majstra sveta som získal v Hongkongu v asociácii WMC, ktorá je vo svete dosť zvučná. Cítil som zadosťučinenie za všetko, čo som do thajského boxu vložil. Tento šport je strašná drina a ťažko niekomu, čo do toho nevidí, vysvetľovať, čo všetko je za tým a čo presne to obnáša. Jedná sa o nespočetné hodiny tréningu, drilu a veľmi tvrdej prípravy. V tom momente som však vedel, že toto všetko stálo za to.

Čo pre Vás thajský box znamená?

Je to pre mňa robota a zároveň aj hobby, relax, vlastne všetko. Viem sa pri tom odreagovať aj uvoľniť.

Kto je pre Vás najväčšou podporou?

Povedal by som, že priateľka a brat. Mama určite nie, tá ma od toho odhovára odvtedy, čo som s tým začal. Robí  to ešte aj teraz a  dlho asi aj bude, lebo sa s týmto športom zatiaľ nechystám skoncovať. (úsmev) Nikdy v živote nebola na mojom zápase, ani si ho nepozrie na DVD- čku, lebo vraj nechce vidieť, ako sa tam mlátim.

Chodíte na turnaje, veľa cestujete, spoznávate nové krajiny. Ktorá Vás najviac nadchla?

To je pravda, dosť toho precestujem. Výraznejšie ma nadchla Ázia, často chodím do Thajska. Či už trénovať, alebo aj zápasiť. Veľmi nádherným mestom je aj Hongkong, ale posledne som bol v Rusku, priamo v Moskve, ktorou som bol doslova uchvátený. Na prvé miesto by som dal metropolu Ruska, pretože sa jedná o nádherné mesto. Také niečo som ešte nikdy nezažil a veľmi rád by som sa tam vrátil.

Zdroj foto: Facebook

Ako každý, aj vy máte svoje sny. Prezradíte nám ich?

Čo sa týka súkromného života, mať zdravú rodinu a žiť obstojne, nie som v  týchto veciach extra náročný. No a v športovom, hlavne nech som zdravý, aby som ešte trochu mohol zápasiť. Nemám totiž v úmysle nejako to siliť. Keď budem vidieť a cítiť, že už stačí, skončím.

Tento šport však človeka asi uživiť nedokáže…

Určite nie, nejedná sa o šport, s ktorým človek zarobí nejaké peniaze. Thajský box u nás musí robiť chalan, ktorý ho má zo srdca rád a nemôže čakať, že prostredníctvom neho zarobí “ťažké“ peniaze. Čo sa mňa týka, v Banskej Bystrici mám obchod s doplnkami pre thajský box,  ako sú rukavice, chrániče a oblečenie, popri tom robím trénera a samozrejme, venujem sa športu.

Skúste našich čitateľov motivovať k tomu, aby prišli  na Váš zápas…

Ak chcú vidieť dobré zápasy, nech sa určite prídu pozrieť. Ono to nie je len o bitke, veľa chalanov sa to snaží robiť tak, aby to bola šou. Nefunguje to tak,  že tam prídeme, pobijeme sa a odchod. Takže, ak chcete vidieť poriadnu bitku, príďte. Ak ju nepredvediem ja, tak určite môj súper.