BBonline.sk (Peter Slabej), foto: archív V. Moravčíka | 14.12.2017

Vladimír Moravčík: Ak si rodičia myslia, že z ich detí vyrastú bitkári, tak sú na omyle

Vladimír Moravčík je najúspešnejší slovenský zápasník v thajskom boxe, ktorý nedávno oslávil 36. narodeniny. A keďže kariéra žiadneho športovca netrvá večne, tak sa rozhodol tento rok vstúpiť do viacerých projektov vďaka, ktorým bude dostávať thajský box do povedomia Slovákov.

Vladimír Moravčík – stal sa prezidentom novovzniknutej Slovenskej Muay Thay asociácie, bude vyučovať thajský box na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici a otvoril športový komplex Šport zóna v Sásovej. Popri všetkých povinnostiach bude samozrejme ešte aj zápasiť a o tom, kedy ho čaká najbližší zápas a aké má očakávania do budúcnosti sme sa porozprávali s ním, jeho manažérom, manažérom Dracula gymu a hlavným kontrolórom SMTA Vladom Piperekom.

V auguste na Slovensku vznikla Slovenská Muay Thai asociácia (SMTA), ktorej ste sa stali prezidentom. Znamená to, že SMTA sa stala jediným národným športovým zväzom pre Muay Thai na Slovensku uznaná aj Slovenským olympijským výborom. Ako dlho trvalo kým asociácia vznikla, čo to znamená pre Muay Thai na Slovensku?

Vladimír Moravčík: Projekt sme mali v hlavách už dosť dlhú dobu. Možno 4-5 rokov sme chceli založiť asociáciu, ktorá by sa starala o našu amatérsku a profesionálnu scénu na Slovensku, kde sme mali pocit, že to dosť stagnuje napríklad oproti Čechom, takže to bola taká prvotná myšlienka. Štatút národného športového zväzu sme dostali v septembri tohto roku od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu po približne jeden a pol ročnej príprave na splnenie podmienok k tomuto statusu. Som veľmi šťastný, že sa nám v takej krátkej dobe podarilo vytvoriť národný športový zväz, pretože som tomu až tak neveril. Teraz nám zostáva strašne veľa roboty pri práci s amatérskou ligou, vďaka ktorej chceme vytvoriť slovenskú reprezentáciu a dostať sa na podujatia ako Majstrovstvá sveta, či európy, ktoré patria pod IFMA (Medzinárodná amatérska Muay Thai federácia) a hlavným cieľom pre nás je dostať sa na olympiádu, čo je pre náš šport veľmi dôležité. Ak sa nám to podarí, bol by to obrovský boom vo svete thajského boxu.

Slovenská Muay Thai asociácia bola tak isto prijatá v auguste na ročnom valnom zhromaždení v Thajsku za riadneho člena International federation of Muaythai amateur – IFMA. Aký význam má tento krok pre SMTA?

Vladimír Moravčík: Prináša nám to možnosť aktívnej spolupráce na rozvoji tohto športu a samozrejme aj účasti našich športovcov na turnajoch ako sú Majstrovstvá sveta, Majstrovstvá európy, či Svetový pohár. Ja to vidím hlavne v tom, že tí chalani sa tam hlavne „vyzápasia“ a naberú veľa skúseností. Stali sme sa riadnym členom najväčšieho svetového riadiaceho orgánu v thajskom boxe, a keď sa podarí niektorému zápasníkovi získať zlato, striebro alebo bronz dostanú od štátu aj finančné ohodnotenie, čo je super, pretože keď idete boxovať na amatérskej scéne, tak vám nikde nikto nič nedá a naopak ešte vy si musíte zaplatiť štartovné, aby ste mohli zápasiť. Takže tu je to už úplne niečo iné a ja to vidím hlavne v tých vyspelých krajinách ako sú Rusi, Turci kde oni posielajú sto členné výpravy zápasníkov a je mi to jasné, že keď štyridsiati z nich donesú medailu tak sa ten šport v krajine rozvíja úplne inak ako u nás. Viem, že sa s takýmito krajinami nemôžeme porovnávať, ale aj na Slovensku máme chalanov, ktorí majú na to aby zápasili proti najlepším a verím, že to, že sme sa dostali do IFMA bude pre nich motivácia.

Slovensko teda po niekoľkých rokoch môže vyslať svojich zápasníkov na medzinárodné šampionáty pod hlavičkou IFMA. Je momentálne šanca, že by niekto z našich súčasných zápasníkov mohol na týchto podujatiach získať medailu?

Vladimír Moravčík: Ja si myslím, že určite je. Thajský box existuje na Slovensku vyše 20 rokov, takže nebude problém vybrať chalanov, ktorí majú na to, aby dosahovali úspechy na týchto podujatiach. Záleží na nich, či budú mať záujem reprezentovať. Určite sa nájdu v každom klube či už v Bratislave, Žiline alebo tu v Banskej Bystrici jeden dvaja zápasníci, ktorí majú na to, aby sa presadili na týchto šampionátoch.

Je pre vás motivácia pozrieť sa na Olympijské hry?

Vladimír Moravčík: Určite by to bola pre mňa výzva aj keď som v tomto obore 15-16 rokov, ale začínal som dosť neskoro a teraz už mám 36 rokov. A ak bude olympiáda o 8 rokov, tak neviem či je šanca, aby som v takom veku priniesol ešte medailu. Teraz majú špičkoví zápasníci okolo 20 rokov, takže ten vek už človek neoklame aj keď sa hovorí, že čím starší tým skúsenejší ale na tej rýchlosti to už je cítiť. Určite by som sa šiel rád pozrieť na olympiádu napríklad ako tréner. Pre mňa je hlavne sen, aby sa tento šport vôbec dostal na takéto podujatie.

So vznikom SMTA vznikla zároveň aj Slovenská amatérska liga v thajskom boxe. Čo od nej očakávate?

Vladimír Piperek: Áno toto je prvý ročník. Máme už za sebou prvé dve kolá to nasledujúce bude 16. decembra v Žiline. Chceme stavať na amatérskej lige, aby tí chlapci mohli zbierať skúsenosti a mohli sa následne presadiť na profesionálnej scéne.

Vladimír Moravčík: Do roka sa odohrá približne 8 kôl, medzi zápasníkmi bude vedený rebríček a najlepší štyria budú na záver boxovať o amatérskeho majstra Slovenska. V lige sa nenachádzajú len Slováci, ale pripojili sa už aj Česi, Maďari, Srbi a Slovinci, takže víťaz bude skôr taký medzinárodný majster Slovenska čo si myslím, že pre mladých zápasníkov je postačujúci motivátor. Chceme zároveň, aby z tohto projektu vznikla slovenská reprezentácia, ktorá bude chodiť na všetky významné podujatia.

Aká je momentálne podpora štátu pre vašu asociáciu?

Vladimír Piperek:  Ako národný športový zväz sme tento rok mali možnosť podať žiadosť o dotácie, čo sme aj termínovo na poslednú chvíľu stihli. Sme zväz, ktorý je len na začiatku svojej cesty a budujeme štruktúru tohto športu na Slovensku. Thajský box ešte stále nie je olympijský šport, takže sa na nás nevzťahujú priame dotácie. Nemáme registrovaných toľko športovcov ako futbal, hokej alebo lyžovanie, a tým pádom na nejaké veľké dotácie nemáme zatiaľ nárok. Ale je na nás ako rozbehneme koncept amatérskej ligy a ostatných projektov, kde budeme vychovávať mládež a následne na to môžeme žiadať o dotácie, aby sme mohli zlepšiť ich tréningovú činnosť.

Na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici pribudne od budúceho školského roka výučba thajského boxu. Koho je to zásluha?

Vladimír Piperek: Ono to bolo také vzájomné. Športové gymnázium malo záujem rozšíriť portfólio športov, my sme s tým samozrejme nemali problém a dohodli sme sa. Bude ponuka 4 až 8 ročného štúdia. Tréningový  proces bude prebiehať dvojfázovými tréningami aj počas vyučovania pod dohľadom trénerov Vlada Moravčíka a Jožka Poliaka, ktorý je reprezentačný tréner karate. Po skončení štúdia získa úspešný absolvent trénerskú licenciu druhého kvalifikačného stupňa, takže sa môže uplatniť hneď v praxi napríklad aj u nás v Dracula gyme. Je to historicky prvý takýto projekt thajského boxu na Slovensku, pretože thajský box nemal nikdy športovú školu, športovú triedu a nevychovával športovcov takýmto štýlom.

Ozývali sa hlasy, že od malička sa budú vychovávať z detí bitkári a podobne. Aký máte na to názor?

Vladimír Moravčík: Stretávam sa s názormi ľudí a rodičov, ktorí tento šport stále veľmi nemusia, nechcú deti prihlasovať na tento šport a myslia si, že deti sa ku nám chodia biť. Ale je to pravý opak! Naozaj by som odporučil všetkým rodičom a ľuďom čo si myslia o tomto športe také negatíva, aby sa prišli raz pozrieť na tréning a porozprávať sa s tými športovcami čo to robia a zistia, že je to šport ako každý iný. My zakladáme hlavne na bezpečnosti tých detí, ktoré u nás trénujú, takže všetci musia mať kvalitnú výstroj, aby od nás neodchádzali s monoklami a s vybitými zubami a hlavne tie detské tréningy sú zamerané na takú všeobecnú prípravu. No a zápasy detí pripomínajú skôr súboj dvoch snehuliakov, pretože sú obalené výstrojom od hlavy až po päty.

Vladimír Piperek: Chceli by sme thajský box ukázať ako šport bez zbytočných predsudkov, ktorý je vhodný pre všetky vekové kategórie, kde sa mládež naučí disciplíne, rešpektu a pokore. Je to šport, pri ktorom vzniká oveľa menej zranení ako napríklad pri futbale alebo hokeji. Sú to kontrolované tréningy, rozvoj pohybových činností a je to naozaj šport ako každý iný.

Prednedávnom ste si splnili sen otvorením multifunkčného tréningového centra Šport zóna v Sásovej. Ako doposiaľ plní toto centrum tvoje očakávania, čo v ňom plánujete do budúcnosti?

Vladimír Moravčík: Sme len na začiatku, takže zatiaľ je ťažko niečo hodnotiť. S fungovaním Šport zóny som zatiaľ spokojný nakoľko vidím záujem o športy, ktoré sa u nás dajú robiť, pretože u nás nájdu športovci okrem thajského boxu aj klasický box, je tu funkčná zóna, športovo – výživové centrum Red Edge, masérsky salón a tak ďalej. A keď sa pozriem na thajský box, ktorému sa venujem ja tak mám radosť hlavne z detí, ktorých tu pribúda stále viac a viac. Do budúcna je mojím cieľom mať z jedného z mojich zverencov profesionála, na to je však ešte čas, keďže sme otvorení veľmi krátko.

Vladimír Piperek: Šport zóna je športový komplex, čiže zastrešuje viacero športov. Nemôže byť braná ako nejaká „boxerňa“. Trénuje sa u nás karate, všeobecná pohybová príprava pre deti, crossfit, funkčná príprava, Wing Tsun, chodia sa ku nám pripravovať mladí hokejisti z HC 05, futbalisti z JUPIE Podlavice od Mareka Hamšíka, pribudli nám balansné cvičenia pre mamičky s deťmi od 3 mesiacov do 3 rokov, čo je super správa, pretože tým pádom máme pokryté všetky vekové kategórie okrem dôchodcovského veku. Chceli by sme toho ešte viac sme však otvorení len niečo vyše pol roka, takže na tento čas sme spokojní, ale naša ambícia je dostať sa niekde úplne inde.

Váš najbližší zápas mal byť už 16. decembra. Proti vám sa mal postaviť francúzsky šampión Yohan Lidon. Čo sa stalo, že sa zápas nakoniec presúva až na marec?

Vladimír Moravčík: Áno ten zápas mal byť vo francúzskom Lyone proti Lidonovi, proti ktorému som už dva krát zápasil a oba zápasy som vyhral, takže zjavne to nevie stráviť a vyzval ma na zápas znovu. V podstate už druhý alebo tretí rok ma vyzýva, ale dvakrát som bol zranený a nevedeli sme sa dohodnúť na termíne až doteraz. Mali sme bojovať o svetový titul WMC, čo je najprestížnejšia asociácia v thajskom boxe. Jeden takýto titul už mám, ale v inej váhovej kategórii, takže to bola pre mňa výzva a preto som zápas prijal. Lidon sa, ale pred pár týždňami zranil a z francúzskej strany prišla požiadavka, aby sa zápas presunul na marec. Súhlasil som s tým a zápas teda bude až v marci.

Dokedy ešte plánujete profesionálne boxovať?

Vladimír Moravčík: Ťažko povedať. Ono už aj tá rehabilitácia u mňa trvá dlhšie, ako to bolo niekedy, čo je samozrejmé. Keď som mal 20 rokov, tak som bol po dvoch týždňoch fit a teraz moja rehabilitácia trvá v podstate mesiace. Takže treba len dúfať, že sa nezraním a dokážem nastúpiť do všetkých zápasov, ktoré budú v ponuke, a že budem stále vo forme. Beriem to tak, že vrchol mojej kariéry je už za mnou, ale na žiadny zápas v budúcnosti sa nevykašlem a určite nenastúpim na zápas len kvôli peniazom ako to robí veľa chalanov okolo štyridsiatky.

Fotogaléria