Veľmi príjemná mladá žena a talentovaná herečka a speváčka Veronika Lackovičová hrá v obľúbenom seriáli Dunaj, k vašim službám postavu židovského dievčaťa. Seriál však nie je jediné miesto, kde už ukázala svoj všestranný talent.
Veronika Lackovičová pochádza z Martina, ale prednedávnom sme sa stretli v Banskej Bystrici, kde sa narodila a kde sa jej podarilo úspešne ukončiť štúdium na Akadémii umení štátnou skúškou a promóciami. Porozprávali sme sa o tom, či bola typicky umelecky založeným dieťaťom, ktoré začalo „zuškou“, prečo si vybrala štúdium v Banskej Bystrici, aké divadelné projekty má za sebou, ale aj o tom, ako sa cítila, keď vstúpila medzi herecké hviezdy a čomu by sa najradšej venovala v najbližšej budúcnosti.
Umelecky nadaná už od malička
Máte talent snáď na všetko. Venujete sa umeniu už od detstva? Navštevovali ste Základnú umeleckú školu ako takmer všetky tanca, spevu a herectva chtivé detičky?
Áno, som typické „zuškárske“ dieťa. Navštevovala som základnú umeleckú školu v Martine. Na prvom stretnutí som zaspievala pieseň Jedna druhej riekla a dostala som „príkazom“ (Smiech), že musím spievať ďalej. Tak som odvtedy spievala a spievala. Neskôr som začala hrať aj na klavír a tancovať. Prešla som tiež do hudobno-dramatického krúžku, ale to ma až tak nebavilo. No hudba a spev ma viedli ďalej a priviedli až k muzikálu.
K hudbe máte veľmi blízko. Kedy ste napísali svoj prvý text?
Mala som asi 12 rokov, keď som začala písať básne, ktoré som odkladala do zásuviek. Sú tam odložené až doteraz. (Úsmev) Moja prvá autorská pieseň vznikla v prvom ročníku na Vysokej škole múzických umení. A v autorskej tvorbe pokračujem aj v súčasnosti.
Hráte v divadle, v seriáli, ale hudbe by ste sa asi chceli venovať ešte viac. Je to tak?
Hrám v divadle, v seriáli, ale robím aj dabing, mám angažmány v muzikáloch, koncertujem… Času je teda pomenej, no hneď ako to bude možné, chcem sa spevu venovať oveľa viac. Mať svoju kapelu a pokračovať v autorskej tvorbe.
Z Bratislavy do Banskej Bystrice
Pre štúdium ste si vybrali najskôr školu v Bratislave. Neskôr ste sa presunuli do Banskej Bystrice. Prečo?
Na Vysokú školu múzickým umení som sa dostala po trojdňových prijímacích talentových skúškach a zotrvala som tam tri roky. Po ukončení bakalárskeho ročníka som si však uvedomila, že potrebujem zmenu. Musela som odísť. Už mi to tam nevyhovovalo. Plynule som prešla do ďalšieho ročníka na Akadémiu umení, ktorú som tento týždeň úspešne ukončila magisterským štúdiom.
Čo vás na Akadémii umení príjemne prekvapilo?
Celkovo to bola príjemná zmena. Od príjemného kolektívu až po príjemných pedagógov. Zažila som skvelé vedenie, úplne nové možnosti. Mohla som byť omylná, tvoriť, hrať, spievať, čo mi pred tým umožnené nebolo. Určite mi dva roky v Bystrici dali viac než tri roky v Bratislave.
Divadlo a divadelné projekty
V poslednom období vás sledujeme v seriáli Dunaj, k vašim službám. Vaša profesijná kariéra je však naplnená predovšetkým divadelnou tvorbou. Aké projekty máte za sebou?
Autorský projekt Hrubé čiary, ktorý nám režíroval režisér zo zvolenského divadla. Bol to kolektívny ročníkový projekt, v ktorom sme rozoberali témy komunizmu a vojny a to, ako žili naši rodičia. Podarilo sa nám vytvoriť skutočne krásne dielo. A v piatom ročníku robia študenti monodrámu. Môj výber tak padol na Čerešne pre Carmen. Scenár k tejto monodráme napísal môj priateľ, ktorého mi priniesla do cesty Akadémia umení. V predstavení sme rozobrali tie najtemnejšie a najsvetlejšie okamihy života Hany Hegerovej. A myslím, že sa to fakt podarilo. Máme naozaj veľmi dobré ohlasy. No a spomenúť môžem ešte aj ďalšie divadelné projekty, medzi ktoré patrí účinkovanie v Slovenskom národnom divadle v predstavení Divadelný román, účinkovanie v Novomestskom divadle Bratislava a rôzne iné.
Doma ste však aj v muzikáloch. V ktorých?
Divadelné inscenácie a muzikály patria medzi moje najobľúbenejšie. Už v prvom ročníku na výške som dostala úlohu v muzikáli Jána Ďurovčíka Voda a krv nad vodou, ktorý sa hrá až dodnes. Ďalej som účinkovala v muzikáli School of Rock, kde som stvárnila hlavnú postavu riaditeľky školy. Hral sa však len krátko, čo je veľká škoda, lebo je to výborný muzikál. Po týchto muzikáloch som hrala ešte v Čajočkách. Aj tento muzikál, na motívy piesní Petra Nagya, je stále aktívny na Novej scéne.
Inklinujete najviac k predstaveniam, kde je herectvo spojené s hudbou?
Predstavenia, ktoré sú spojené s hudbou a hudobnými prvkami ma jednoznačne bavia. Celkovo mi aj divadlo ako také dáva omnoho viac ako seriál. Posúva ma dopredu výraznejšie než televízna tvorba. Preto mi aj teraz často divadlo chýba, keď toľko natáčam. Na divadle je krásne, že si na javisku môžem dovoliť oveľa viac gest a mimiky, ktoré charakter postavy vystihujú. Môžem sa pohybovať ako chcem. Herectvo pred kamerou je minimalistické.
Obľúbený seriál Dunaj, k vašim službám
Akým spôsobom ste sa do seriálu Dunaj, k vašim službám dostali?
Už v prvom ročníku na vysokej škole som bola oslovená produkčnými z televízie, aby som sa zaregistrovala. Nič som v tomto smere ďalej neriešila a nemám ani žiadneho agenta. Tak neviem, či to bolo vďaka môjmu účinkovaniu v divadle alebo pre niečo iné, ale zavolali mi a pozvali ma na casting. Bola som práve po náročnom dni, kedy sme odohrali koncert. Rozmýšľala som teda, či ísť. Ale rozhodla som sa, že predsa len pôjdem… a klaplo to. Do dvoch týždňov sa mi ozvali, že ma berú. (Úsmev) V seriáli som doteraz a som za to vďačná. Každá skúsenosť je istou cestou.
Dunaj, k vašim službám je dobovým seriálom. Ako sa hrá mladej žene v historickom seriáli?
Veľmi dobre. Vždy som si v dobovom seriáli zahrať chcela. Myslím si, že odkedy sa seriál vysiela, sa aj tematika, ktorá je jeho súčasťou, viac preberá. A to je skvelé najmä pre mladých ľudí. Napríklad ja som sa historickým udalostiam začala venovať až pri predstavení Hrubé čiary. Je dobré, pripomínať si históriu a nezabúdať na ňu.
Ako ste sa stotožnili s kostýmami, ktoré si v seriáli obliekate?
Kostýmy majú svoj vlastný štýl. Ako Ester som mala na výber kostýmov menej. Ako Gerda ich je o niečo viac. Akceptujem rozhodnutie výberu kostýmov, ktoré sa v tejto dobe nosili, a tiež chápem, že nemôžem mať šaty ako Jana Majeská, ktorá je ženou bohatého nacistu. Čo mi trochu robí problém, je účes. Keď sa pred klapkou jedným očkom skontrolujem, občas sa až zľaknem. (Smiech) Pridáva mi to pár rokov navyše.
S kým ste sa na pľaci stretli a aká je pri natáčaní atmosféra?
Najprv som točila s Jakubom Jablonským, ktorého som poznala zo školy. Potom s Peťou Dubajovou a s Janou Pilzovou, ktorá hrá pani Máriu. S ňou som si veľmi sadla. Aj v šatni sme mali dlhé rozhovory a debaty. Neskôr som začala točiť s Jankom Koleníkom a s Janou Majeskou, ktorú som si obľúbila. Je to výborná herečka. Ale celkovo je pri nakrúcaní perfektná a uvoľnená atmosféra a krásne medziľudské vzťahy. Vždy sa na natáčanie veľmi teším.
Ako sa nováčik cítil v zabehnutom seriáli a pri veľkých hereckých hviezdach?
Naskočiť do zabehnutého seriálu, ktorý sa natáčal už rok, bolo pre mňa náročné. Najmä preto, že som introvert a je pre mňa ťažké fungovať s kolektívom, v ktorom sa už všetci dlho poznajú. Bola som takým „votrelcom“. Ale mám pocit, že som to napokon celkom dobre zvládla. Čo sa týka hereckej stránky, to som nabehla hneď na plné obrátky. Keď sa do niečoho púšťam, vždy idem na sto percent.
Ako vám postava Ester sadla?
Keď som dostala prvé informácie o mojej postave, o Ester, vedela som iba charakter postavy. Netušila som, kde a kam sa bude vyvíjať jej dejová linka. Nemala som ani len potuchy o tom, že budem mať zálusk na zadaného muža, a že sa budem starať u Klausovcov o jeden a polročného Johana. Ale inak máme s Ester veľa spoločného. Je odvážna a ide si za svojím cieľom.
Je náročné hrať s malým dieťaťom?
Ako povedala Zdena Studenková, najťažšie je hrať so zvieratami a s malými deťmi. Mala pravdu. Nemôžete sa sústrediť iba na svoj herecký výstup a výkon. Musíte sa sústrediť aj na dieťa. Takže v tomto je to určite dosť náročné.
Budúcnosť je zatiaľ nejasná
Máte všetko pred sebou, úspešne ste ukončili školu a môžete si vybrať akou cestou pôjdete. Aké sú vaše plány do budúcna?
Určite chcem pokračovať aj v televíznej tvorbe, aj v divadle. Zatiaľ mi vyhovuje, byť umelcom na voľnej nohe a venovať sa aj hudbe, svojej vlastnej tvorbe a koncertovať. Ako som už spomínala, práve hudbe by som rada vyhradila troška viac času. V súčasnosti som dostala tiež pozvánku na kamerové skúšky do dvoch novopripravovaných seriálových projektov. Takže… Nech už príde čokoľvek, budem sa tešiť na všetky nové výzvy a príležitosti.
