Mesto si objednalo spracovanie klimatickej stratégie, ktorá bola vydodaná 30. apríla pod názvom Akčný plán mitigácie a adaptácie na zmenu klímy mesta Banská Bystrica (APMA) vyhotovenej v rámci projektu „Reakcia na zmenu klímy v mesta Banská Bystrica“. Mesto vyvíja aj ďalšie činnosti a aktivity v tejto oblasti a za dosiahnuté výsledky obdržalo aj celoštátne ocenenie ENVIROMESTO.
Za zhruba 40 rokov nekvalitnej a nedôslednej údržby verejnej zelene sa Mesto paradoxne dostalo do situácie, že sa zásadne zvýšil podiel vzrastlej zelene, ale aj biodiverzity. Teraz stojí pred dilemou, či povoľovať výruby stromov na sídliskách, ktoré si zasadili samotní obyvatelia a nik sa o ne nestaral a dnes im zatieňujú byty a znižujú hygienický štandard bývania, alebo nepovoľovať, ak nie sú v zdravotne zlom stave, alebo neohrozujú majetok obyvateľov. Tie stromy za 40 rokov zanedbávania starostlivosti sa dostali do stavu, kedy majú najvyšší pozitívny klimatický účinok – majú vysokú absorbčnú schopnosť kysličníka uhličitého a tvoria veľký tieň znižujúci prehrievanie povrchu a teda i ovzdušia.
Ešte zložitejší problém má Mesto s dlho zanedbávanými nevyužívanými plochami súkromných vlastníkov, určených pre rozvoj mesta. Tu sa za tie roky pasivity spontánne rozbujnela zeleň a vďaka bezzásahového režimu, aj biodiverzita. Rozvinul sa tu nikým neriadený prirodzený prírodný vývoj s bohatou flórou a aj faunou. Problém nespočíva len v tom, že výstavbou dôjde k zničeniu tejto rozmanitej biodiverzity a zníženiu účinku negatívnych vplyvov zmeny klímy, ale aj v tom, že Mesto nemá žiadne dostatočné rezervné plochy pre nahradenie tisícov výrubov stromov. A ak by sa aj našli, tak tie nové výsadby ani zďaleka nebudú mať taký priaznivý klimatický účinok ako vzrastlé stromy a ani nenahradia vysokú biodiverzitu.
Tento problém sa dotýka mnohých plôch, ktoré sú v územnom pláne navrhnuté pre novú výstavbu. Jedná sa napr. o plochy na Belvedéri, na Hutnej ulici, alebo na Námestí Ľ. Štúra, pozdĺž Udurnej, či v bývalom ZAaRESe a pod.
Naše enviromesto teda sa teda dostalo do veľmi zložitej situácie. Má uprednostniť environmentálny prístup a nepovoľovať výruby vzrastlých zdravých stromov a likvidáciu prirodzene vzniknutých plôch s vysokou biodiverzitou, alebo uprednostniť zámery súkromných investorov na realizáciu bytovej výstavby likvidáciou spontánne vzniknutých plôch s vysokou biodiverzitou?
Ako sa má Mesto rozhodnúť? Aké má Mesto nástroje pre objektívne rozhodovanie? Je súčasne platný územný plán mesta v súlade s novými trendmi a výzvami v oblasti klímy, mobility a energetiky? Má mesto nejaký plán ako túto situáciu riešiť?
Určite by sme sa mali vzdať už rozvoja mesta formou budovania satelitov, ktoré zvyšujú dopravnú náročnosť a neumožňujú nahradenie individuálnej automobilovej dopravy verejnou resp. nemotorovou dopravou. Tento koncept rozvoja mesta je v priamom rozpore s novými výzvami v oblasti udržateľnej mobility, úspor energie a hlavne znižovania uhlíkovej stopy. Žiaľ je podporovaný jestvujúcim platným územným plánom a dokonca aj spracovatelia strategických dokumentov v oblasti udržateľnej mobility a klímy dostali podmienku dodržania tohto zlého územného plánu.
Má Mesto teda nejaké východisko z tejto situácie? Podľa mňa je tu jedno možné riešenie. Zmeniť extenzívny rozvoj mesta na intenzívny. To znamená ale, spracovať napr. novú stratégiu rozvoja bývania, ktorá sa sústredí na zahusťovanie výstavby. A kde zahusťovať ? – určite nie na sídliskách a voľných zelených plochách, ale v tzv. mestotvorných koridoroch. A ktoré sú to ?- no sú to práve tie koridory, ktoré prepájajú centrum mesta s jeho obytnými zónami – sú to sekundárne mestotvorné priestory, ktoré sformujú naše mesto v skutočný mestský organizmus a nahradia súčasnú „koncepciu“ založenú na budovaní zhlukov roztrúsených parciel bytovej výstavby.
