Nahradí ich posielanie elektronická podoba a upadnú do zabudnutia? Historické pohľadnice nevynímajúc aj veľkonočné sa právom pýšia prívlastkom svedkov minulosti a zároveň aj ľudských osudov.
Existovali už za čias našich dávnych predkov. Neraz „precestovali“ rôzne kúty sveta. Škoda, že nevedia rozprávať. Isto by sme sa dozvedeli zaujímavosti, ktoré ostanú ukryté pod rúškom tajomstva. Každá z nich má svoj vlastný príbeh a kedysi bola najčastejším prostriedkom medziľudskej komunikácie.
Jedny z najväčších sviatkov, medzi ktoré nepochybne patria aj tie veľkonočné sa blížia míľovými krokmi. Väčšina z nás uprednostňuje v dnešnej uponáhľanej dobe moderný spôsob komunikácie v podobe posielania elektronických veľkonočných pohľadníc, mailov či smsiek. No zostali aj takí, ktorí sa dodnes držia tradícií a svojim najbližším posielajú klasické papierové pohľadnice poštou.
Pohľadnice patria medzi dostupné pramene stavu a pomerov svojej doby. Nie je tomu inak ani dnes. Z dostupných historických zdrojov sa dozvedáme, že tradícia posielania pohľadníc sa spája už so starovekou Čínou. Číňania si vymieňali správy pri príležitosti osláv Nového roka. V tejto súvislosti určite netreba zabudnúť na starých Egypťanov, ktorí svoje pozdravy posielali na papyrusových zvitkoch. V Európe sa už od 15.st. vymieňali ručne vyrábané pozdravy a nazývali ich často „karty“.
Kde sa vzali veľkonočné pozdravy?
Veľkonočné pozdravy, prostredníctvom, ktorých si ľudia navzájom prajú veselé veľkonočné sviatky, ale aj šibačku či oblievačku sa prostredníctvom poštových inštitúcií posielajú už neuveriteľných 140 rokov. Zaujímavé je, že sa začali ako komunikácia medzi ľuďmi tohto druhu posielať o 20 rokov neskôr ako vianočné pozdravy.
Nadviazalo sa na starodávny zvyk ďakovania za dary Zeleného štvrtka, ktoré si medzi sebou vymieňali príbuzní, priatelia či známi a pripájali k nim ozdobné pozdravy.
Z historických zdrojov sa dozvedáme, že veľkonočné sviatky sa oslavovali podobne ako tie vianočné. Ozdobovali sa stromčeky, ako živé priamo rastúce v záhrade, alebo priamo pred domom. Namiesto báboviek sa piekol veľkonočný baránok. Ľudia sa na Zelený štvrtok navzájom obdarovávali . Bolo zaužívané, že sa bozkávali pod zelenými vetvičkami brezy.
Ale kde sa vlastne veľkonočné pohľadnice vzali? Túto informáciu sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme, kto bol autorom prvej veľkonočnej pohľadnice, ako vyzerala, odkiaľ a komu s akým odkazom bola poslaná. Staručké veľkonočné pohľadnice sú známe z Ruska. Písal sa vtedy rok 1875.
Kto drží prvenstvo
Prvú veľkonočnú pohľadnicu v bývalom Rakúsku – Uhorsku namaľoval s najväčšou pravdepodobnosťou Čech. Mala skutočne veľkolepý námet. Bol na nej cisár Franz Josef kŕmiaci sliepky a králiky, krásky v krojoch mu ponúkali veľkonočné vajíčka.
Historici i zanietení zberatelia sa rozchádzajú v názoroch, kto začal s hromadným tlačením veľkonočných pohľadníc. Sporné je, či to bolo v Rusku, alebo v Nemecku. Nemci tlačili pre Rusov na zákazku veľké množstvo pohľadníc v ruskom jazyku. Rovnako to platilo pre celú Európu a vždy v jazyku objednávateľa. Prvé veľkonočné pohľadnice vo väčšom množstve vydalo v roku 1886 Rusko. Nakladateľstvo, ktoré bolo pod patronátom cárovnej vydalo neuveriteľných 7 tisíc druhov umeleckých pohľadníc. V súčasnosti patria medzi zberateľsky najžiadanejšie na svete. Odborníci zo sveta histórie však nemajú stále jasno, či prvý nebol Američan Louis Prang. V skutočnosti nebol pravým Američanom. Nemec narodený vo Vroclave bol slávnym tlačiarom, ktorý musel emigrovať do Ameriky. V Amerike sa stal „kráľom“ farebnej tlače a ako prvý začal v obrovských nákladoch vydávať farebné pohľadnice, ktorými zaplavil Severnú aj Južnú Ameriku. Odtiaľ sa rozšírili do celého sveta.
Farebná paleta motívov
Pôvodný motív veľkonočných pohľadníc bol náboženský. Bolo na ňom vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovstúpenie. Bol to pozdrav na papieri s obrázkom Ježiša. Veľkonočný pozdrav je starodávny kresťanský zvyk starobylých východných a pravoslávnych cirkví. Odtiaľ sa ten zvyk rozšíril medzi rímskych katolíkov a protestantov.
Katolícky orientované krajiny spočiatku uprednostňovali na pohľadniciach obrázky z rôznymi udalosťami z Nového zákona. Patrili sem napr. Posledná večera, modlitba v Getsemanskej záhrade, Ježiš ako pastier so svojimi ovečkami, alebo samotné Zmŕtvychvstanie. Ďalšie námety veľkonočných pohľadníc sa orientovali podľa jednotlivých lokalít, v ktorých boli vydávané. Nemecko preferovalo najmä námety so zajacmi. Vo Francúzsku dominovali zdobené zvony a zvončeky. V Rusku to boli predovšetkým ligotavé vajíčka. V Taliansku sa okrem spomínaných motívov začali na pohľadniciach objavovať elegantne vyzerajúce dámy. Pre Portugalsko boli typické netradičné vzory veľrýb a morských panien.
Neskôr sa na veľkonočné pohľadnice dostali rôzne druhy zvierat, jarné kvety, anjeli, deti, motýle. V bývalom Sovietskom zväze, či Albánsku sa na nich prezentovali pionieri. Od samotného vzniku pohľadníc sa motívy výrazne nemenili. Základné symboly Veľkej noci spojenej s príchodom jari boli a aj naďalej zostávajú v prvom rade kraslice, zelená tráva so zajacmi, kuriatkami, jahniatkami či jarnými kvetmi. Tiež vyparádené dievčatá, niekedy aj v tradičných krojoch upevňujúcich slovenskú ľudovú kultúru.
V súčasnej modernej dobe dochádza k úpadku posielania klasických papierových pohľadníc a uprednostňujú sa ich elektronické podoby. Či budúcnosť prinesie úplný zánik posielania týchto pohľadníc a s ním spojené využívanie poštových služieb ukáže čas.
