Quantcast

Veľká noc sa blížia a cez tieto sviatky si väčšina z nás dopraje dobroty, ktoré ale vždy nemusia pozitívne vplývať na organizmus. Ako sa teda stravovať cez veľkonočné sviatky a neublížiť si? Riziko hrozí hlavne vtedy ak veľkonočné jedlá nepripravíme podľa správnych technologických postupov a na ich prípravu nepoužijeme správne volené potraviny. Čo nám najviac hrozí, sú rozličné alimentárne nákazy (alimenta- stravovať sa), ktorým tiež hovoríme črevné nákazy, keďže patologický proces po konzumácii nejakej kontaminovanej potraviny prebieha práve v čreve. Výsledkom takéhoto procesu je buď zvracanie, hnačka, teplota, alebo iné príznaky, ktoré môžu vzniknúť po požití jedla, kontaminovaného niektorými mikroorganizmami.

Typickou potravinou práve na Veľkú noc, kde nemôžeme nikdy povedať že nie je  primárne nakazená je vajce. Ak nie sú všetky potraviny, ktoré z nich pripravujeme dostatočne tepelne upravené, sú rizikové.  „Keďže to nikdy nemôžeme stopercentne vedieť, pri príprave jedla z vajec vždy berme do úvahy, že vo vajci môžu byť prítomné mikroorganizmy. Musíme ho spracovať tak, aby sme sa vyhli riziku nákazy. Chcem upozorniť, že  aj keď domáce vajcia sa všeobecne považujú za zdravé, hlavne preto, že nepochádzajú z veľkochovov, neznamená to, že naozaj nie sú bez mikroorganizmov. Problémom je, že aj v domácich chovoch  sa môžu vyskytovať hlodavce, ktoré udržujú v prírode tieto nákazy a sliepky sa aj v takýchto chovoch môžu nakaziť. To zisťujeme v ostatných rokoch, keď analyzujeme epidémie, z ktorých väčšina je z malých domácich slávností, kde sa pripravila majonéza z domácich vajec“, konštatuje vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová.  Dodáva, že aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spracovala desať „zlatých pravidiel“ k ochrane pred črevnými nákazami.

Ako postupovať, ak sa predsa len prejavia nejaké príznaky alimentárnej nákazy? Pri príznakoch ochorenia, ako sú hnačky, či zvracanie je potrebné ihneď si nasadiť diétu, organizmus dostatočne zavodňovať neosladeným čajom a keď tieto príznaky neprestanú, je potrebné navštíviť lekára. Ten urobí vyšetrenie zo stolice, ktoré určí o aký mikroorganizmus sa jednalo a odporučí liečbu, prípadne sa len pokračuje v diéte. Väčšina týchto chorôb sa totiž nelieči antibiotikami. Ľudský organizmus je vybavený takými možnosťami, že vytesní mikroorganizmus, ktorý spôsobil ochorenie tým, že v našej črevnej flóre sú zas iné mikroorganizmy, ktoré sú tam prítomné práve pre dobré trávenie a boj s takýmito mikroorganizmami.

Podľa MUDr. Avdičovej je potrebné v tento predveľkonočný čas zdôrazniť aj napríklad  manipuláciu so surovým mäsom. Ak ho krájame na doske, nemali by sme ju už potom použiť pri porcovaní hotového, tepelne spracovaného mäsa. „Na doske mohli ostať nejaké mikroorganizmy a my si môžeme už hotové mäso kontaminovať. To považujem za elementárnu zásadu v domácnosti i verejnom stravovaní. Ďalším problémom je skladovanie uvarených potravín – nechať ich vychladnúť a potom uložiť do chladničky a pred opätovnou konzumáciou ich opätovne zohriať pri teplote minimálne 70 stupňov  Celzia“ upozorňuje na ďalšie riziká MUDr. Avdičová.

Napriek snahe odborníkov v určitých časových intervaloch opakovať informácie o prípadných rizikách, je v SR výskyt alimentárnych nákaz pomerne vysoký. „Napríklad salmonelóza sa vyskytuje v SR v tisícoch. Vlani sme zaznamenali 5500 ochorení a to je len špička  ľadovca, pretože k lekárovi ide len ten, kto má veľmi ťažký priebeh- malé deti a starší ľudia. Dospelí sa obyčajne vyliečia doma. Podobne je to aj v prípade ďalšej nákazy – kampylobakteriózy. Prenáša sa kontaminovaným hydinovým mäsom, a tiež sa ročne vyskytuje v tisícoch prípadov. Preto je v tomto prípade namieste porekadlo- opakovanie- matka múdrosti“, uzatvára MUDr. Avdičová.