Quantcast

Basketbalový tréner Tibor Vasiľko, horolezec Martin Gáblik, herec Divadla J. G Tajovského vo Zvolene Štefan Šafárik, paraolympionik Rastislav Revúcky, pediater Dušan Rybár Železiarne Podbrezová, folklórny súbor Hriňovčan. To sú tohtoroční laureáti Ceny predsedu BBSK, ktoré odovzdali v piatok večer vo zvolenskom Divadle J. G. Tajovského.

Cenu predsedu BBSK prevzali z rúk Vladimíra Maňku nasledovní laureáti:

Mgr. Tibor Vasiľko

Celý svoj profesionálny život  zasvätil výchove talentovanej športovej mládeže. Narodil sa v roku 1943 v maďarskej obci Nyáregyháza. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor matematika – deskriptívna geometria, následne v rokoch 1976 až 1979 absolvoval štúdium trénerov I. triedy na Fakulte telesnej výchovy a športu.  Aktívny život  Tibora Vasiľka je spojený najmä s basketbalom, ale pôsobil aj ako stredoškolský a vysokoškolský učiteľ matematiky a telesnej výchovy. Basketbal hrával aktívne 18 rokov v Banskej Bystrici, Bratislave, Žiari nad Hronom a Handlovej. Od roku 1962 (viac ako 50 rokov) pôsobí prakticky bez prestávky ako basketbalový tréner. Ženský basketbalový tím Slávia Banská Bystrica pod jeho vedením postúpil do Federálnej ligy žien a v sezóne 1989- 1990 sa stal historicky prvým majstrom Slovenska. Reprezentačné družstvo žien získalo pod jeho vedením striebro na Majstrovstvách Európy v roku 1997 v Budapešti.  Spod trénerských rúk Tibora Vasiľka vyrástlo niekoľko generácií skvelých basketbalistov a basketbalistiek, ale pochváliť sa môže i tým, že stál pri zrode prvej internátnej športovej školy v ČSSR  a je autorom basketbalového projektu na základných školách v Banskej Bystrici. Desiatky rokov je členom celoštátneho výkonného basketbalového výboru, členom ústredných metodických basketbalových orgánov a predsedom združenia basketbalových trénerov Slovenska. Tibor Vasiľko je aj autorom publikácie o histórii basketbalu v rokoch 1923- 2003 v Banskej Bystrici. Získal aj viacero ocenení. Viacnásobne bol vyhodnotený ako najlepší tréner svojej kategórie a získal od Slovenského olympijského výboru aj ocenenie Fair- play za celoživotný prínos pre šport.

Ing. Martin Gablík – za prezentáciu BBSK v zahraničí

S výškovým horolezectvom začal Martin Gablík  až v zrelom veku, napriek tomu už stihol vystúpiť na tri osemtisícovky. Tvrdí, že lezie preto,  že má hory rád a že ho to až vášnivo baví. Rodák z Handlovej, narodený v roku 1953,  vyštudovaný stavebný inžinier, sa začal venovať horolezectvu až po džudistickej kariére a odrastení svojich troch detí. Od roku 1996 bol členom ôsmich výprav na osemtisícovky. Zatiaľ vystúpil na tri: v roku 2002 na Makalu (8463 m) ako druhý Slovák po Milanovi Kriššákovi a ako prvý bez kyslíka. V roku 2007 na Nanga Parbat (8125 m) a v októbri 2011 na CHO OYU (8201 m) – vo veku 58 rokov a 47 dní ako najstarší slovenský horolezec. Zúčastnil sa aj expedícií na Mt. Everest – v roku 1996- dosiahnutá výška 8030m, Kančendžongu v roku 1997- dosiahnutá výška 8300m, Broad Peak – v roku 1998 – dosiahnutá výška 7700 m v roku 2005 – dosiahnutá výška 7900 m a Annapurnu – v roku 2004 – dosiahnutá výška 7000 m. Na Broad Peaku dvakrát zachraňoval aj životy svojich spolulezcov: v roku 1998 Petra Šperku a pred šiestimi rokmi Poliaka Artura Hajzera. Za pomoc vážne zranenému poľskému horolezcovi dostal v roku 2005 trofej Európskeho hnutia fair play UNESCO a Cenu Radovana Kaufmana (SOV) medzičasom premenovanú na Cenu Jána Popluhára. V roku 2011 počas výstupu na vrchol CHO OYU pri extrémne nízkych teplotách mu vážne omrzli prsty na nohách a aj cez toto zranenie pri návrate z vrcholu  pomáhal pri zostupe ťažko chorému Tomášovi Rigocimu z Bratislavy. O osobnosti Martina Gablíka  viac prezrádzajú jeho slová: “Kto lezie pre štatistiku, nepatrí do hôr. Ľudský život je najvyššia hodnota.“

Štefan Šafárik

Štefan Šafárik nastúpil do Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene v roku 1967 a dnes patrí k jeho stabilným pilierom. Vytvoril množstvo krásnych postáv z našej i svetovej dramatiky – v hrách Shakespeara, Goldoniho, Čechova, Gorkého, Molièra, ale i Stodolu, Soloviča, Tajovského či súčasníkov Hubača, Feldeka, Balleka, Procházku. Jeho neopakovateľná mimika, gesto, pohyb vždy dotvárajú premyslenú intelektuálnu analýzu postavy. Veľkou jeho prednosťou je muzikalita. Vďaka nej i príjemne zafarbenému hlasu vytvoril viacero pôsobivých muzikálových postáv v takých tituloch ako je Hello Dolly, My fair lady, Čardášová princezná, Fidlikant na streche (ako hosť v Štátnej opere v Banskej Bystrici), zvolenskí diváci ho mohli vidieť v koncerte svetoznámych melódií MUSIC TIME. Štefan Šafárik patrí k oporám zvolenskej činohry a jeho zrelé, múdre herectvo patrí k jeho významným hodnotám. Komediálny talent a humor využíva pri interpretovaní širokého spektra postavičiek v rozličných komédiách. Diváci Divadla Jozefa Gregora Tajovského mu prejavili svoju priazeň a v roku 2012 mu po siedmykrát udelili Cenu MOTÝĽ pre najpopulárnejšieho herca DJGT. Jeho celoživotné majstrovstvo ocenil v roku 2009 Literárny fond CENOU Literárneho fondu za celoživotné dielo. Na margo ocenenia povedal: “Niekto svoju správnu cestu nájde skôr, niekto neskôr a niekto ju možno nenájde vôbec. Ja som tú správnu cestu zrejme našiel: je to divadlo a Zvolen.“

Rastislav Revúcky

Už pätnásť slovenských zdravotne postihnutých športovcov z éry štátnej samostatnosti sa môže pochváliť titulom paralympijského víťaza. Z toho dva najcennejšie kovy vybojoval Rastislav Revúcky v súťaži družstiev, prvy v roku 2008 na olympiáde v Pekingu a druhý tento rok na olympiáde v Londýne. Rastislav Revúcky sa narodil v roku 1978 v Rožňave. Na povolanie mechanik elektoronik sa pripravoval na SOU strojárskom v Rožňave, v súčasnosti je v invalidnom dôchodku. Od decembra 2009 žije v Žarnovici a v tomto meste ho  trénuje v Športovom klube Žarnovica Ľuboš Dobrotka.  Jeho bohatá paralympijská kariéra je dôkazom jeho nezlomnosti, dôkazom toho, ako dokázal zabojovať so svojim telesným hedicapom. Do svojich sedemnástich rokov vyrastal ako zdravý chlapec, stačil tragický moment- skok do vody a  skončil na invalidnom vozíku. Nevzdal sa, pričom  mu pomocnú ruku podal okrem jeho najbližších, aj ďalší z našich známych paralympionikov Ján Riapoš. Stretli sa na liečení v Kováčovej a Ján Riapoš ho priviedol k  stolnému tenisu. Na medzinárodnej úrovni začal Rastislav Revúcky svoju športovú kariéru v roku 1999.  Okrem spomínaných dvoch zlatých paralympijských medailí, získal striebornú medailu už na paralympiáde v Aténach v roku 2004. V súťaži družstiev získal zlato aj na Majstrovstvách sveta v Kóreii v roku 2010 a pochváliť v tejto kategórii sa môže aj štyrmi titulmi majstra Európy.

Mudr.Dušan Rybár

Pediater Dušan Rybár sa každý deň stretáva s totálnou biedou, jeho pacientmi sú viac ako 30 rokov deti z rómskych osád. Od ukončenia lekárskej fakulty v Bratislave pôsobí v okresoch Rimavská Sobota a Revúca. Rodák z Bratislavy sa už od roku 1979 stará o deti v obvode Rimavská Seč a od roku 2010 aj o deti v Lenartovciach. V oblasti, kde je väčšina rodín rómskych, kde je nepriaznivé sociálne prostredie a vysoká nezamestnanosť, sa mu preventívnou činnosťou, zavedením očkovania, prácou s rodinami, zavedením pravidelných návštev v školských a predškolských zariadeniach , umiestňovaním detí do predškolských zariadení v piatom roku veku, potláčaním absénterstva a záškoláctva žiakov, organizovaním kurzov zdravého spôsobu výživy a hygieny, spoluprácou s gynekológmi pri odhaľovaní zneužívania maloletých a ďalšími aktivitami podarilo znížiť dojčenskú úmrtnosť rómskych detí, minimalizovať prípady detskej tuberkulózy, dosiahnuť a udržať vysokú zaočkovanosť, minimalizovať hospitalizácie detí v nemocnici. Hoci je už v dôchodkovom veku, odpočinok ho zatiaľ neláka. „Kým budem vládať, chcem tým deťom pomôcť.“ A pomáha aj iným spôsobom.  Ako člen Výkonného výboru Slovenského výboru pre Unicef zásobuje rómske rodiny v hmotnej núdzi odevami, obuvou, ale aj hračkami a knihami od Unicef a iných sponzorov a darcov.

Železiarne Podbrezová a.s.

Železiarne Podbrezová a.s. sa radia k najstarším hutníckym spoločnostiam v strednej Európe. S výstavbou závodu sa začalo v roku 1840 a vyrába sa v ňom už od roku 1851. Prvými výrobkami boli koľajnice, plech a tyčové železo, s výrobou oceľových rúr sa v podniku začalo v roku 1930 po vybudovaní mannesmannovej valcovne rúr. Spoločnosť sa neustále rozširovala a zvyšovala úroveň technologického zariadenia, ktoré zodpovedá súčasným celosvetovým požiadavkám a zaradila sa medzi významných európskych výrobcov oceľových bezšvíkových rúr valcovaných za tepla, oceľových bezšvíkových rúr ťahaných za studena, presných zváraných rúr, rúrových polotovarov, zváraných rúr veľkých priemerov a tvaroviek. Príbeh značky Železiarne Podbrezová Group sa začal odvíjať po získaní rozhodujúceho podielu v českej spoločnosti ŽĎAS, a.s. Žďár nad Sázavou. V tom momente skupina vstúpila i na pole metalurgie a ťažkého strojárstva. Stala sa dodávateľom technologických celkov pre metalurgiu, strojárstvo, automobilový i potravinársky priemysel. Tiež dodávateľom lisovacích strojov, deliacich liniek, baliacich strojov, odliatkov a výkovkov. Vážnosť tohto strategického rozhodnutia bola neskôr potvrdená akvizíciou spoločností TS Plzeň, a.s. Plzeň. Ďalšími výrobnými prevádzkami sú spoločnosti Transformaciones Metalurgicas, S.A.U. výrobca presných oceľových rúr, spoločnosť Žiaromat a.s. Kalinovo výrobca žiaruvzdorných materiálov a spoločnosti KBZ s.r.o. a ŽP EKO QELET a.s., ktorých náplňou je zber a spracovanie oceľového šrotu. Dnes patrí skupina medzi globálnych hráčov s výrobnými závodmi v Slovenskej, Českej republike a Španielsku, ktorá realizuje predaj v 50 krajinách sveta a to cez vlastnú predajnú a marketingovú sieť. S konsolidovaným obratom vo výške takmer 500 miliónov EUR patrí skupina spoločností Železiarne Podbrezová Group medzi 15 najväčších podnikateľských subjektov na Slovensku. Spoločnosť zamestnáva spolu takmer 7 000 ľudí na Slovensku, v Českej republike, Španielsku, Taliansku a Poľsku. Železiarne nie sú len najdôležitejším zamestnávateľom a garantom sociálnych istôt na Horehroní, značnú pozornosť ich vedenie venuje aj rozvoju vzdelávania a záchrane kultúrnych hodnôt. Železiarne sú zriaďovateľom dvoch škôl, Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej a Súkromného gymnázia Železiarni Podbrezová. Už desať rokov je v majetku železiarní stredoveký Hrad Ľupča a za toto obdobie sa ho podarilo, za aktívnej účasti odborníkov, z veľkej časti – takmer z troch štvrtín obnoviť. Dnes už vďaka tomu slúži širokej verejnosti, ale aj na reprezentačné účely.

FS Hriňovčan

V kraji pod Poľanou žili a dodnes žijú ľudia – nositelia ľudových tradícií. Ich pričinením sa ľudové tance, vrchárske piesne a zvyky, typické pre tento región zachovali dodnes. Už 40 rokov medzi nich patrí aj Folklórny súbor Hriňovčan, ktorý v roku 1972 založila hŕstka nadšených mladých ľudí. Súbor je charakteristický svojským hriňovským prejavom a vysokou umeleckou úrovňou v interpretácii muziky, tanca, spevu. Od iných súborov ho odlišuje aj špecifický ľudový odev. Za 40 rokov existencie sa Hriňovčan zúčastnil na mnohých domácich ale aj zahraničných festivaloch – v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku, Taliansku, Slovinsku, Česku, Nemecku, Srbsku… Súbor viackrát účinkoval  aj na domácich medzinárodných festivaloch v Detve, vo Východnej, v Terchovej, v Hrušove, v Čičmanoch, v Púchove, Skalici, či v Kokave nad Rimavicou. Medzi najväčšie úspechy súboru patrí umiestnenie na celoslovenskej súťaži choreografii v Bratislave s tancom Hutiansky, v roku 1984 ohodnotenie súboru umeleckej kategórie „B“, natáčanie v Slovenskej televízii pre rôzne hudobné programy. Spolu s Ľudovou hudbou Hrončekovci, ktorá doprevádzala súbor do roku 2002, vytvorili osobitý interpretačný štýl, ktorý vychádza z hráčskych techník starých vrchárskych muzikantov z okolia Hriňovej. Autentický hudobný materiál spracovali do samostatných hudobných blokov, ktoré pod názvami: Klikané, Čechánkárske nôty, Blažkove vrcharske z kríža, Jakubove nôty… sa stali neodmysliteľnou súčasťou a  základom ľudovej hudby súboru v súčasnosti. Po tragickej havárii autobusu a úmrtí piatich jeho členov v roku 2007 pri návrate z Poľany sa mohol  súbor rozpadnúť. Zmobilizoval však svoje sily, stále tvorí a reprezentuje náš kraj doma i v zahraničí.