Quantcast

Múzeum SNP pietna sieňAj 68 rokov po skončení druhej svetovej vojny niektoré skutočnosti zostávajú nevypovedané a verejnost iba okrajovo pozná faktografiu vojnového utrpenia. Iste medzi tieto skutočnosti patrí aj holocaust Rómov.

Ani dnes nepoznáme všetky skutočnosti a z pohladu historiografie je ešte mnoho aspektov, ktoré by si vyžadovali seriózny vedecký výskum. Čo je však ešte vážnejšie, je vnímanie perzekúcií Rómov počas vojny a zhodnotenie udalostí z pohľadu ľudskoprávneho. V povojnovom období aj zo strany rómskej komunity bola snaha čo najskôr zabudnúť na udalosti Druhej svetovej vojny a zbaviť sa bremena kolektívnej pamäte. Čas ukázal, že to nie je možné. Spoločenské zmeny po roku 1989 priniesli zmenu aj v tejto oblasti a doplnkové výskumy spomienkových rozprávaní dali téme ľudskejší rozmer. Postupne sa rozvinula spoločcenská diskusia, pomenúvajúca etnický rozmer utrpenia Rómov pocas vojny. Napriek stovkám, ba tisíckam mrtvych, ešte stále má  rómsky holocaust prívlastok neznámy.

Občianske združenie IN MINORITA, Múzeum Slovenského národného povstania a Ústav etnológie SAV pripravili na 2. augusta 2013 o 10.00 h v priestoroch Pietnej siene Múzea SNP v Banskej Bystrici pietny akt pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Pietny akt je súčasťou projektu Ma bisteren!, ktorého cieľom je pripomínať príkoria páchané na Rómoch počas druhej svetovej vojny.

Každoročne sa začiatkom augusta na mieste bývalého „cigánskeho“ tábora v Osvienčime konajú pietne spomienkové stretnutia. Od začiatku 90-tych rokov, predovšetkým z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií, si 2. august pripomíname ako Pamätný deň rómskeho holocaustu. V ostatných rokoch sa rómsky holocaust pripomína aj na Slovensku. V roku 2005 bol v Banskej Bystrici – v Pietnej sieni Múzea SNP odhalený prvý zo série pamätníkov Ma bisteren! Má upozorniť na to, že Rómovia na území Slovenska boli počas druhej svetovej vojny vystavení rasovomotivovanému násiliu a boli perzekvovaní na etnickom princípe.