Dnes (utorok 12. júla 2011) o 15:00 Stredoslovenská galéria sprístupní až dve výstavy v Bethlenovom dome na Dolnej 8 v Banskej Bystrici. Výstavy potrvajú do 28. augusta 2011.

Karol Ľudovít Libay – Egypt. Obrázky z ciest po Oriente

Jedná sa o súbor litografických listov vedút z cestopisného albumu Aegypten. Reisebilder aus dem Orient. (Egypt. Obrázky z ciest po Oriente) vydaného v roku 1857. Album bol vytvorený podľa pôvodných kresbových záznamov Karola Ľudovíta Libaya (1814-1888), banskobystrického rodáka, ktorý sa v sprievode mecénagrófa Josepha Breunnera a orientalistu Alfreda von Kremera zúčastnil študijnej výpravy po trase Nílskeho údolia, začínajúc od Alexandrie a smerujúc ku kataraktom v oblasti Núbie. Výstava ponúka návštevníkovi k nahliadnutiu 15 obrazových listov albumu v rozmanitejšom zastúpení z kompletného radu zaznamenaných krajinných lokalít a pohľadových motívov a námetov. Vystavené grafické listy zachytávajú scenérie zákutí nílskych brehov, pohľady na monumenty dávnej civilizácie ako aj dobové mestské interiéry a charakter života miestneho obyvateľstva feláhov. Libayovo dielo, v ktorom programovo rozvíjal tvorbu krajinárskej kresby a veduty, zodpovedá dobovým umeleckým snahám v duchu idealizujúceho realizmu viedenského biedermeieru.

Práce vedutistov sa posudzovali a cenili nielen ako kresliarske diela, ale aj na úrovni významných topografických dokumentov tej doby, ktoré sa po ďalšom spracovaní grafickým prevedením vo forme albumov, či knižných vydaní mohli šíriť ďalej tiež pre vzdelávacie účely. Najvhodnejšiu grafickú techniku tu poskytoval novší objav litografie. V tejto technike bol prevedený aj predstavovaný album, pod ktorý sa medzi grafických rytcov zapísal tiež známy rakúsky vedutista Rudolf Alt.

Predstavené ukážky Libayovej tvorby reprezentujú v zbierke Stredoslovenskej galérie vedutovú tvorbu na vysokej kvalitatívnej úrovni umenia rakúskej monarchie okolo polovice 19. storočia. Zaradenie k významnejším prácam svojho druhu potvrdzuje aj jeho uznanie radom ocenení, medzi inými aj Humboldtovou cenou.

Gejza Angyal – Viktor Hermély. Grafická tvorba

Stredoslovenská galéria (SSG) v rámci koncepcie prezentácie svojej obsiahlej zbierky grafického umenia predstavuje tvorbu dvoch významných autorov Gejzu Angyala a Viktora Hermélyho, ktorý pôsobili v oblasti stredoslovenských banských miest a osobito prispeli k počiatkom rozvíjania voľnej grafiky na Slovensku v období 2. dekády 20. storočia.

Výberom zastúpených prác sleduje výstava dve ťažiskové polohy grafickej tvorby umelcov, ktorí vychádzali zo spoločných formálnych a obsahových zámerov. Výtvarné školenia obidvaja generačne príbuzní autori absolvovali v umeleckom prostredí Budapešti s doplnením vplyvných dobových poučení zo študijných pobytov v mníchovskom vedúcom kultúrnom centre. Zatiaľ čo sa však Gejza Angyal oboznámil s technikou grafiky už počas svojich štúdií (u prof. Viktora Olgyaia) a následným záujmom o kremnické staré tlače a viedenský grafický kabinet, pre Hermélyho zostával zásadnejším podnetom zrejme kontakt s ranou tvorbou Angyala a grafické techniky si pravdepodobne osvojil ako samouk. Na Hermélyho museli výraznejšie zapôsobiť Angyalove rozmernejšie práce grafických sérií leptov, ktorými sa mladý umelec predstavil na svojej prvej súbornej výstave v Banskej Bystrici v roku 1918.

Obidvaja autori tematicky reagovali na podnety a charakter lokálneho prostredia, pričom rozvíjali dva žánrové okruhy: figurálnu tvorbu so sociálnym podtextom a tvorbu mestskej veduty. Vo figurálnej tvorbe Angyal orientoval svoju koncepciu na pracovnú tematiku miestneho priemyslu, zvlášť baníkov. Hermély čerpal námety z miestnych komunít prostého ľudu a chudoby. Predstavovaný okruh Angyalovej série vedút zobrazuje pohľady na zákutia starého mestského jadra Kremnice a Banskej Bystrice, žánrovo oživené figurálnou stafážou. Práce Hermélyho zastupujú prevažne vedutové motívy a námety zo študijných ciest po Dalmácii, ktoré podnikol vo vrcholnom tvorivom období, približne spadajúcom do 20. a 30.-tych rokov 20. storočia. Z formálneho hľadiska je vysledovateľný podobný charakter výtvarného prejavu oboch autorov pri narábaní s hĺbkotlačovými technikami so záujmom o svetelnú réžiu ostrých kontrastov nasadzovaných hustým šrafovaním.