Na mieste bývalej neologickej synagógy v Banskej Bystrici pribudol nový Pamätník obetí holokaustu a rasového násilia. Pamätník vznikol na mieste, kde viac ako sto rokov stála synagóga, kedysi významný symbol miestnej židovskej komunity.
V roku 1942 žilo v Banskej bystrici 1327 židovských obyvateľov. Väčšina z nich bola počas vojny zavraždená v koncentračných táboroch, alebo popravená v neďalekej Kremničke nacistickými jednotkami a Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Po vojne sa do Banskej Bystrice vrátilo približne 130 preživších. Kvôli pretrvávajúcej nenávisti časti obyvateľstva a nepriateľskému tlaku komunistického režimu väčšina z nich nakoniec emigrovala. Dnes tvorí židovskú komunitu okolo 60 členov.
Medzi členmi komunity sa v posledných rokoch začala čoraz viac objavovať myšlienka, pripomenúť si synagógu vybudovaním pamätného miesta. Približne pred ôsmimi rokmi sa začala idea postupne realizovať, až vyústila do užšieho výberu návrhov možného pamätníka. Medzitým sa ustálil názor, že pamätník by mal mať širší zmysel a preto bolo prijaté rozhodnutie, že okrem pamiatky na zbúranú synagógu bude symbolizovať aj pripomienku holokaustu a v širšom zmysle aj rasového násilia.
Po spracovaní projektu a vydaní stavebného povolenia prišlo niekoľkoročné obdobie hľadania spôsobu financovania a hľadania potenciálneho dodávateľa stavebných prác. Po dlhších rokovaniach s Mestom Banská Bystrica a Banskobystrickým samosprávnym krajom prišlo v roku 2025 k dohode o finančnej podpore projektu.
Pamätník obetí holokaustu a rasového násilia napokon odhalili v utorok 26. mája na ulici Janka Kráľa. ,,Naša snaha vyústila v roku 2025 do začatia stavebných prác, ktoré boli ukončené na jar 2026. Pamätníkom to samozrejme nekončí. Pre verejnosť plánujeme organizovať spomienkové podujatia, ale aj ukázať niečo z našich sviatkov,“ hovorí predseda Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici Jaromír Wolt.
Súčasťou pamätníka je aj zachovaný fragment stĺpa zo zbúranej synagógy
Autorom projektu Pamätníka obetí holokaustu a rasového násilia v Banskej Bystrici je Ing. Arch. Igor Faško. Pamätník je vytvorený z pohľadového betónu s prvkami ušľachtilej corténovej ocele, ktorá svojou imitáciou hrdze symbolicky podporuje aj niektoré detaily. Pomedzi dva vysoké pylóny rozdielnej výšky sa nástupnou rampou vchádza do pietneho priestoru.
V priestore za pylónmi sa nachádza pietny text. V strede pôdorysu je vytvorené sedenie a v mieste, kde sa bola kedysi umiestnená Tóra sa nachádza svietnik Menora. Pri výkopových prácach bol okrem základov zničenej synagógy nájdený aj fragment liatinového stĺpa s hlavicou, ktorý v synagóge podopieral hornú galériu, v ktorej sedávali ženy. Tento je zakomponovaný do pamätníka.
Židovskú históriu Banskej Bystrice dnes pripomína len niekoľko miest
Židovská komunita patrila od druhej polovice 19. storočia k významnej súčasti spoločenského aj kultúrneho života Banskej Bystrice. Prvé žiadosti o usadenie sa v meste sa objavili v roku 1862, dovtedy mali Židia vstup do mesta zakázaný. Postupne vznikla židovská náboženská obec, škola, cintorín aj synagóga. V roku 1919 mala Banská Bystrica viac ako 10-tisíc obyvateľov, pričom približne sedem percent tvorili Židia.
Situácia sa dramaticky zmenila po vzniku Slovenského štátu. Židovské obyvateľstvo začalo čeliť prenasledovaniu, prišlo o majetky, živnosti aj pracovné miesta. Počas arizácie prechádzali podniky a nehnuteľnosti do rúk režimu blízkych správcov a mnohé menšie prevádzky zanikli. V čase deportácií boli židovské rodiny už úplne zbavené majetku.
Kultúru, náboženstvo a spoločenskú hodnotu židovskej komunity dnes už pripomína iba niekoľko miest. Okrem pristavenia sa pri Pamätníku obetí holokaustu a rasového násilia môžu obyvatelia a návštevníci Banskej Bystrice vojsť do unikátnej rodinnej vily maliara židovského pôvodu Dominika Skuteckého. Neorenesančná vila v benátskom štýle bola postavená podľa maliarových návrhov. Počas vojny bola rodina Skuteckých z vily vysťahovaná a jej priestory zabralo nemecké gestapo. V tomto čase bola vila zničená a veľká časť umeleckých diel roztratená. V roku 1994 prešla rekonštrukciou a dnes je v nej zriadená stála expozícia umelcových diel. Dominik Skutecký je pochovaný na židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste.
Druhým miestom je Záhrada Chavivy Reik, ktorá pripomína život hrdinskej Banskobystričanky. Vyrastala v Radvani, ale v roku 1938 emigrovala do Palestíny. V roku 1944 sa vrátila a zapojila sa do Slovenského národného povstania. Bola zajatá, mučená a popravená v Kremničke.
Pamiatku na obete nacistov, ktorými boli Židia, Rómovia, odbojári, či politickí protivníci, pripomínajú v uliciach Banskej Bystrice kamene Stolperstein, ktoré sú vsadené do chodníka pred domom zavraždeného. Okoloidúcim pripomínajú zločiny a miestnu históriu a nenásilne dotvárajú verejný priestor. Na kameni s malou mosadznou tabuľkou je uvedené meno obete, dátum narodenia a jej osud.
