Hokejisti banskobystrickej Univerzity Mateja Bela zdvihli v piatok 5. apríla nad hlavy pohár pre majstra Európskej univerzitnej hokejovej ligy. Pri tejto príležitosti sme sa v spolupráci s BB FM rádiom porozprávali s hlavným trénerom Lukášom Opáthom. A reč nebola len o majstrovskej sezóne.

Pán tréner, ako dlho ste oslavovali?

Oslavy boli päťdňové. Začalo to tým piatkom, už v šatni, to bolo naozaj šialenstvo. Skončilo to niekedy v utorok, kedy niektorí hráči ešte dokončovali oslavy. My ako realizačný tím sme to potiahli nejaké tri dni, do nedele, kedy sa to uzavrelo pri mojom dome s celým tímom. Oslavy boli úžasné.

Finálovú sériu ste vyhrali 3:1 na zápasy, takže asi kľúčové bolo, že sa vám podarilo získať ten jeden bod v Trenčíne.

Samozrejme, bol to cieľ. Chceli sme zobrať hneď ten prvý, ktorý sa nám práveže nepodaril. Našťastie, druhý zápas sme zvládli, ale tie prvé dva zápasy sme nehrali úplne dobre, alebo tak, ako by sme chceli. Áno, vyšlo to úplne super, zisk titulu, oslava doma. Tým, že posledný titul sme získali pred piatimi rokmi a to mužstvo bolo obmenené, tak aj oslavy tomu nasvedčovali.

Práve Gladiators Trenčín vás pred rokom vo finále porazili. Je už medzi vami vybudovaná rivalita?

Určite áno. Tá rivalita bola najskôr s Prahou, teraz je to s Trenčínom. Myslím si, že ako tímy fungujeme úplne odlišne, pretože si myslím, že tá liga má ešte omnoho väčší potenciál, ale áno, tá rivalita je veľká.

Tretí zápas série ste vyhrali jednoznačne 6:1, ale ten posledný, štvrtý, ktorý ste vyhrali 4:3, bol trošku iný. Zdalo sa mi, že niektoré súboje boli už za hranou, že súper hral niekedy až zákerne.

Áno, je to tak, ale je to hokej, kontaktný šport. Ten tretí zápas ukazoval jasne našu dominanciu, ale aj preto, že ho pískali vynikajúci extraligoví rozhodcovia. Je to subjektívny názor trénera, ale v tom štvrtom zápase rozhodcovia zbytočne odpískali niektoré vylúčenia, viac-menej naštartovali súpera a vrátili ho do zápasu. Ale na druhej strane, som rád, pretože ten záver bol emočný a napínavý. Séria dopadla pre nás dobre a myslím si, že si to aj fanúšikovia užili.

Tento titul je pre vás tretí. Predtým ste vyhrali v rokoch 2018 a 2019. Chutí tento titul rovnako ako prvé dva?

Musím povedať, že áno, chutí rovnako. Dva roky tu bol covid, ktorý nám to stopol, predchádzajúci titul sme vyhrali päť rokov dozadu, takže ja som mal naozaj pocit, ako keby to bol prvý titul. Každý titul je krásny, to vám povie naozaj každý, kto nejaký získa. Ja som tam mal pár svojich motivačných faktorov, prečo som to chcel vyhrať. Mám pocit, že tento titul je niečím špecifický.

Čím?

Veľmi som chcel, aby Riško Novodomec ako ďalší, tretí kapitán zdvihol trofej. Už z minulého finále som mal naozaj zmiešané pocity a bol som sklamaný, že sme to finále nedotiahli do úspešného konca, ale bolo tam veľa faktorov, prečo nie, neboli sme ešte tak pripravení. Mal som aj môj osobný motivačný faktor. Prvé dva tituly tu bol môj ocino, vždy za mojím chrbtom na tribúne. Tento rok som ho tam už nemal a chcel som vyhrať ten titul, keď tu už nie je. Potreboval som to možno sám aj dokázať, že dal mi všetko, naučil ma všetko a veril som, že vyhráme ten titul, aj keď tu už ocino nie je.

Celá tá sezóna bola aká?

Veľmi zaujímavá, lebo ten úvod sme nemali dobrý, ale vieme, prečo to tak je. My máme v kádri 27 hráčov, s Marekom Janíkom a Milanom Kyseľom máme za tých desať rokov už skúsenosti a vedeli sme, čo potrebujeme. Do decembra sme to mužstvo dávali dokopy a v tréningovom procese sme pracovali na každej jednej oblasti. Po novom roku sa to ukázalo, viac-menej sme neprehrali ani jeden zápas a v play-off iba jeden.

Aké podmienky majú mužstvá v Európskej univerzitnej hokejovej lige, napríklad aj to vaše, v porovnaní s prvou ligou alebo extraligou?

My už tie podmienky máme naozaj na veľmi vysokej úrovni, na úrovni niekde medzi prvou ligou a extraligou. Sami môžu ľudia vidieť, aké máme zázemie. Tento rok ideme zase rozširovať šatňu, ideme tam dať chlapcom infrasaunu či vírivku. Bavíme sa už o takých veciach, že možno ani niektoré extraligové mužstvá to nemajú, to si uvedomujú aj naši hráči. Pokiaľ ide o ostatné slovenské tímy v našej lige, tam je veľký rozdiel, lebo bohužiaľ, za desať rokov stále ešte počúvame výhovorky. Ja si ale myslím, že keď každý dá do toho maximum, tak všade sa tie podmienky môžu podobať. Zahraničné tímy hrajú ešte aj svoje súťaže vo svojom štáte, takže sú to zabehnuté mužstvá. To sú veci, s ktorými bojujeme. Osobne si myslím, že by sme mali ísť cestou, akou sa vydali Česi, ktorí majú svoju vlastnú divíziu s deviatimi klubmi. Týmto smerom by sa to malo uberať, aby liga napredovala, lebo je to skvelý projekt. Nie je to len o hokeji, je to aj o tom štúdiu a ten univerzitný tím môže mať svoje miesto v meste, môže byť akceptovaný a rešpektovaný v komunite. Nekonkurujete extraligovému alebo prvoligovému mužstvu, lebo máte vlastnú komunitu fanúšikov, študentov. Verím, že sa to bude len a len posúvať.

Dokážu sa hráči z univerzitnej súťaže prepracovať aj do poloprofesionálneho alebo profesionálneho hokeja?

Mali sme takých hráčov, aj máme. Jakub Tatár išiel do prvej ligy, do Žiaru nad Hronom. Adamčík hral prvú ligu, Rybár, Matúš Kamzík. Nebojím sa povedať, že náš gólman Andrej Julínek má na prvú ligu. Osobne si myslím, že David Šoltés by po univerzitnom hokeji mohol vyskúšať extraligu. Ja verím, že za pár rokov sa nám podarí dosiahnuť to, že niektorí hráči pôjdu aj do extraligy, do prvej ligy určite. Nie všetci však chcú ísť do profi hokeja, ale skôr cestou svojho biznisu, ktorý vyštudovali.

Ako hovoríte, niektorí nemajú cieľ naštartovať kariéru, ale plynule, s radosťou a z lásky k hokeju, ju po tom mládežníckom hokeji dohrať na univerzite a ešte si užiť posledné roky na ľade.

Presne tak, veď je to normálne aj v zahraničí. V Amerike ide z univerzitných súťaží veľa hráčov do NHL, ale je to 34 percent a ostatní hrajú ešte niekde inde, alebo skončia. Ukončia si to na tej univerzite, lebo ich to baví, zažijú tam päť-šesť rokov krásne chvíle, a potom idú do svojho biznisu.

Aká bude budúcnosť UMB Hockey Teamu? Idete mať majstrovskú opicu, alebo už teraz pozeráte na to, ako sa pripraviť na novú sezónu čo najlepšie?

My už sme po oslavách rozbehli isté veci. Pohár putuje po partneroch. Tridsiateho mája máme veľký galavečer, ktorý usporadúvame pre rodičov, hráčov aj partnerov, ktorým chceme poďakovať. Je to veľký galavečer, kde budeme mať okolo tristo ľudí, takže toto musíme pripravovať. Samozrejme, ešte musia chalani dokončiť bakalárske a diplomové práce. O chvíľu nás čakajú štátnice, takže na tom pracujeme, pretože veľa chalanov je podo mnou na špecializácii na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia, takže tej práce je dosť. Ako som spomenul, chceme rozšíriť zázemie, čiže to nás čaká celé leto. Od augusta sa vrátime na ľad, budeme sa pripravovať na september, na novú sezónu. Uvidíme ešte, ako liga, lebo sa rozbehli rokovania s Miroslavom Šatanom, prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Ako je to s tvorbou kádra? Tí, ktorí končia na univerzite, s nimi už nemôžete počítať? A v prípade prvákov robíte výber?

My už máme ten počet taký, že v prípade prvákov si vyberáme, nie všetci prejdú, pretože väčšina našich hráčov si prešla extraligovou juniorkou, čiže tá kvalita niekde je. Chalanom, ktorí dokončia školu, pravidlo dovoľuje ešte po úspešnom ukončení štúdia rok odohrať. Niektorí idú na doktorandské štúdium. My toto nenechávame na náhodu. Veľa chalanov nám prichádza práve na Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia, čiže mám k tomu blízko, keďže som tam vyučujúci. Niektorí nám aj volajú, že sa chcú prísť pozrieť, čiže ťaháme ich sem aj s rodičmi a presviedčame ich, aby prišli. S tými končiacimi, keď nám to dáva zmysel, sa snažíme, aby išli na malý alebo veľký doktorát, ako Matúš Kamzík alebo Riško Novodomec. Je to iné a o to krajšie, že tu nenakupujete hráčov, čiže je to naozaj o tom procese. Vyhráte nejaké tituly, a potom, keď sa vám to obmení, je to na vašej práci, ako to naštartujete opäť nanovo. Je to úplne iné ako v profesionálnom športe, aj preto nás to veľmi baví.

Idete obhájiť titul?

My si vždy dávame cieľ, že áno. Mne by nedávalo logiku, keby poviem, že nie. Samozrejme, niekedy máte zdravý rozum a vidíte, či sa tomu môžete priblížiť. Ale máme najvyššie ciele, po športovej aj marketingovej stránke, čiže určite by sme si to s chalanmi radi zopakovali.


Kompletný záznam rozhovoru si môžete vypočuť v archíve BB FM rádia.