Quantcast

Tráviť leto v okolí Banskej Bystrice môže byť zaujímavé, ale nie je to poriadna exotika a kde-kto vás naoko tromfne svojimi fotkami a zážitkami zo zahraničia.

Kozie chrbty, Veľký Gápeľ

No ale aj to, čo je doma, sa počíta a nezaostáva za ostatným. Keby to tak nebolo, tak by zahraničný turista na Slovensko ani nepáchol. Dnes aj BBonline.sk trochu vystrčí nos z blízkeho okolia a strčí ho na najvyšší bod Banskobystrického kraja. Hrebeň Nízkych Tatier a predovšetkým ich západnú polovicu (Ďumbierske Tatry) síce z Banskej Bystrice vidieť, ale dovidieť na Bystricu z ich najvyššieho vrchu je umenie. Ďumbier čaká (2 043 m. n. m.).

Východiskovým bodom túry je Trangoška. Autom je potrebné ísť smerom na Brezno, v Podbrezovej odbočiť na Bystrú a ďalej na Tále. Zaparkovať môžete pri Trangoške alebo vyššie pri hoteli Srdiečko (obe neplatené, nestrážené). No do konca augusta je Ďumbier z juhu prístupnejší aj vďaka večernému letnému autobusovému spojeniu zo Srdiečka (horský hotel) do Brezna. Ráno môžete byť na Trangoške o 08:37 a posledný autobus ide naspäť o 18:17 (z konečnej – Srdiečko – o 18:15).

Trangoška – Ďumbier a späť
Ďumbier je z juhu po tejto trase najdostupnejší práve kvôli najmenšej náročnosti na výstup a zostup. Celkovo trinásť kilometrové putovanie je stredne náročné najmä kvôli prevýšeniu. Zelená turistická značka vedie najskôr Trangošskou dolinou cez príjemný les. Lokalita, kde dochádza k ponorom a výnorom bystrín, sa nazýva Lavinište. Konkrétny krasový prameň, ktorý vodu striedavo pohlcuje a vydáva, má odborný názov estavela. Napríklad estavela Bystrá, ktorá sa tu nachádza, je zaujímavá tým, že v lete je krasovým prameňom na povrchu, ale v zime vysychá a je aktívna ako ponor. Asi štyridsať minút pešej chôdze vás privedie nad hranicu lesa. Neprehliadnuteľná chatka napravo od chodníka je vstupom do unikátnej Jaskyne mŕtvych netopierov. Na exkurziu sa treba vopred telefonicky objednať a požičajú vám aj potrebný výstroj (prilbu, úväz a overal). Okrem exkurzného chodníka sú v ponuke aj náročnejšie tzv. speleo treking trasy. No vstup k chatke je povolený len pre návštevníkov jaskyne. Zelená turistická značka ďalej vedie k aktívnemu ponoru Halašova jama. Povyše nej je síce už len hŕba kameňov, ale práve ona je torzom pomníka lyžiara Halaša, ktorý tu prišiel o život v snehovej lavíne. Stúpanie je v nasledujúcej hodine postupne prudšie a vedie na masív Kozích chrbtov, za ktorými odhalíte vhodný objekt na prestávku – Chatu Milana Rastislava Štefánika. Na východ od nej sa nachádza pamätník hrdinom Slovenského národného povstania, ktorí tu padli, a ďalej sa týči Králička. Konečne sa však odhalí aj niečo zo severnej strany hrebeňa Nízkych Tatier (NT). V prípade nepriaznivého počasia je však atraktívnym cieľom aj samotná chata.

Ďumbier

Trasa ďalej na Ďumbier už vedie po červenej a jej absolvovanie trvá zhruba hodinu a pol. Chodník je tu vyskladaný z miestnych kameňov a traverzuje južné úpätie Ďumbiera cez Rázcestie na Krúpovo sedlo až do Krúpovho sedla. V okolí rázcestia možno pozorovať svište vrchovské tatranské, ale aj orla skalného. V okolí Ďumbiera sa tiež zvyknú pohybovať kamzíky vrchovské tatranské (zhruba pred štyridsiatimi rokmi v Národnom parku Nízke Tatry umelo vypustili 30 jedincov z Tatranského národného parku a obnovili tak populáciu kamzíka v NT). Od Krúpovho sedla sa vyššie položeným chodníkom v podstate vraciate, ale vystupujete až na vrchol Ďumbiera. Žiaľ, za túto časovo náročnejšiu obchádzku sú zodpovední nedisciplinovaní turisti. Trasa pôvodne viedla od Chaty M. R. Štefánika priamo na vrchol Ďumbiera. Niektorí turisti si však napriek zákazu skracovali cestu a namiesto po vyznačených serpentínach chodili jednoducho priamo, čo zapríčinilo eróziu svahu, ktorý sa aj po sanácii len postupne spamätáva. Na tejto pôvodnej trase je však ponechané zimné tyčové znamenie, takže trasa je automaticky otvorená, ak je viac ako 15 cm snehu a letný traverz je vtedy automaticky uzavretý.

V prípade priaznivého počasia sa Ďumbier dokáže odvďačiť svojím kruhovým výhľadom. Ako na otvorenej dlani sa rozprestiera celý hrebeň Nízkych Tatier – najvýchodnejší vrch Kráľova hoľa a najzápadnejšie je dobre rozoznateľná napríklad Veľká Chochuľa. Na severe zas každého zláka výhľad na Tatry. Nesklame však ani pohľad na južné Veporské vrchy.

Poznámka: fotografie sú z večerného zostupu z polovice mája 2011.

Prehľad všetkých tipov na víkend nájdete na: https://bbonline.sk/tag/tip-na-vikend/