Quantcast

Aj v tomto roku vám budeme prinášať súťaže o knihy. Dnes vás so spisovateľom Ladislavom Hannikerom zavedieme do jeho rodnej obce. Básnik Kamil Peteraj vo svojej zbierke hovorí o tom, že „milovať sa treba s láskou“… 

Ladislav Hanniker: Ústa plné čerešní

usta plne ceresniV slovenskej literatúre radia Laca Hannikera medzi majstrov strachu. V odborných kruhoch je známy ako nekompromisný prokurátor, špecialista na vraždy. Skúsenosti z prokurátorskej praxe ho inšpirovali pri písaní kníh Kruté poviedky (2003), Ostnatý raj (2007) a Mreže (2012). Do svojej novej knihy Ústa plné čerešní vložil najkrajšie spomienky na detstvo v najkrajšej dedine na svete, vo Voderadoch…

V rozhovore Ladislav Hanniker hovorí aj o voderadských špecialitách a svojom obľúbenom ovocí.

 Knihu Ústa plné čerešní venujete svojim rodákom. Nájdu sa v nej?

Určite. Ba som presvedčený, že sa v nej nájdu aj tí, ktorí v nej nie sú. Niektoré postavy som zovšeobecnil, pretože podobných typov je v mojej rodnej obci viac. Pred rokmi som napísal knižku Pod čerešňou spali, ktorá čerpala z môjho rybárskeho detstva. Požičal som ju rodákovi Jožkovi Hornáčkovi a ten ju požičal ďalším. Keď sa mi vrátila, tak na spodku jednotlivých strán sa nedali rozoznať číslice. Boli úplne zodraté. A poviem vám tajomstvo. Mnohí rodáci moje knižky nečítajú ani tak kvôli tomu, aby v nich našli seba, ale aby sa niečo dozvedeli o susedovi z ulice, známom z krčmy či spolusediacej v kostole. Sme takí. S tým sa nedá nič robiť.

Kedy vám zišlo na um, že napíšete príbeh z detstva?

Aj tu poviem pravdu. Vtedy, keď mi oznámili moju aktuálnu diagnózu. Pocítil som, že Voderadom musím splatiť dlh, aby sme, až na to dôjde, boli fifti fifti. A dôležité bolo, aby som to stihol. Podarilo sa.

V slovenskej literatúre vás pasujú medzi „majstrov strachu“, no vaša nová knižka ani náhodou nenaháňa strach ale naopak, baví, rozosmieva. Bavili ste sa aj vy pri jej písaní?

Laco s vnucatamiAle, áno. Hádam žiadnu z mojich „strašných knižiek“ som nenapísal s takou pasiou, ako práve túto. Stačilo spomínať a klásť spomienky na papier. Scéna za scénou sa mi vynárali v mysli ako v dobre zrežírovanom filme. Stará premietačka  Buba Reiffersa vrčala v mojej hlave bez porúch a na kotúčoch bolo dostatok materiálu aj na tri podobné knižky. Pripadal som si, akoby som sedel v našom voderadskom PKO a lúč filmového svetla sa odvíjal na striebornom plátne môjho života. Bola to skvelá a rýchla práca. Hrubý text som napísal hádam za tri mesiace. Niekedy som mal pocit, že sa „to píše samo“.

V knihe spomínate rôzne voderadské špeciality, pochúťky. Plnené holuby, pečené havrany… husacina, zabíjačka. Ktoré jedlo z detstva vo Voderadoch vám dokáže tak najviac vyprovokovať chuťové bunky?

Makové slíže. Vždy, všade a bez konkurencie. V podstate by iné jedlo pre mňa nemuselo existovať. Po celý život by som si vystačil s makovými slížami. Pravda, museli by byť také, aké dokázala urobiť moja mama. To sa ešte nikomu nepodarilo a pochybujem, že by sa v tomto smere niečo zmenilo. Ono, to nestačí zamiesiť cesto, vyvaľkať ho na lopári v múke a nakrájať široké slížiky. Nestačí pomlieť mak, rozpustiť masielko a posypať to celé cukrovou múčkou. S tým makom treba pomlieť a na pariace sa žltučké slíže vysypať aj vlastné srdce. Potom v nose cítite tú vôňu čistej materinskej lásky, ktorá odlišuje bežné makové slíže od tých mojich, voderadských…

L_HannikerV súvislosti s názvom vašej knihy mi zišla na um otázka – ktoré je vaše obľúbené ovocie?

Asi čakáte, že poviem čerešne. Kdeže! Platí vyššie spomenuté. Makové slíže! Pretože aj mak je svojím spôsobom ovocie. A ústa plné čerešní? To nie je naozaj len prepytujem „plná huba“ sladkých májových plodov a šťava stekajúca z kútikov úst. To je fenomén, životná filozofia a zároveň recept na šťastie, ktorého sa dostáva deťom z dediny, osobitne z Voderád. Znamená mať v hlave prestreté, v duši ustlané, v hrudi srdce dieťaťa a v pamäti svoje rodisko. Nikdy nezabudnúť, odkiaľ som vyšiel, kam patrím a byť na to hrdý ako ja. Do smrti neprestanem ďakovať osudu, že som sa narodil a prežil detstvo vo Voderadoch. Možno preženiem, ale takéto ústa plné čerešní by mal mať každý z nás, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza…

Do žrebovania o knihu Ústa plné čerešní (IKAR 2014) zaradíme všetkých, ktorí do 11. januára 2015, správne odpovedia na otázku: Ktoré je obľúbené ovocie Ladislava Hannikera? 

Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Vladimír Rapčan.

Kamil Peteraj: Milujte sa s láskou

Môže byť niečo absurdnejšie ako čistá pravda? * Na to, aby bol človek normálny, musí byť poriadny cvok. * Život je sviňa. Ale niekedy sú z nej dobré klobásy…

milujte sa s laskouTo je krátka ukážka z inšpiratívnych myšlienok v najnovšej knihe Kamila Peteraja Milujte sa s láskou. Art/forizmy, gregérie, bon/mottá či iné trefné poznámky známeho slovenského básnika a textára vás pobavia, potešia a donútia zamyslieť sa nad tým, čo všetko život prináša. Viaceré múdrosti svedčiace o Peterajovej intelektuálnej sile, postrehu a kreativite si hneď zapamätáte, niektoré už kolujú a zľudoveli. Táto výnimočná knižka so skvelou grafickou úpravou Lubomíra Šedivého vás zaručene vzruší, poteší a nájde si trvalé miesto vo vašej knižnici.

Kamil Peteraj (1945) – spisovateľ, básnik, textár. V Ikare vydal doteraz šesť zbierok – V slepých uličkách (1999), Voňavé tajomstvá (1999), Breviár lásky (2001) a tiež zbierka piesňových textov Čo bolí, to prebolí (2004), nové vydanie zbierky poézie Lipohrádok (2004) a v roku 2007 zbierka ilustrovaná autorovými fotografiami Čo sa šeptá dievčatám. Za zbierky V slepých uličkách, Voňavé tajomstvá a Breviár lásky získal autor Zlaté a Platinové knihy. Jeho básne sú preložené do viacerých jazykov.

Do žrebovania o knihu Milujte sa s láskou (IKAR 2014) zaradíme všetkých, ktorí do 11. januára 2015, správne odpovedia na otázku: Ktorú zbierku ilustroval Kamil Peteraj vlastnými fotografiami?

Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Danka Chmelíková.