Sychravé dni spisovateľky je názov pätnástej knihy Alice Bartkovej. Šestnásť príbehov, v ktorých banskobystrická autorka vezme čitateľov a čitateľky na vtipno-satirickú prehliadku bežných dní spisovateľky hľadajúcej vydavateľa pre svoju novú knihu.

… A išla som ďalej aj so svojím románom pod pazuchou. Rozmýšľam, kedy som ho vlastne dokončila. Už to budú takmer tri roky a stále nič. Nikde sa nenašlo vydavateľstvo ochotné ho vydať. Keby som nemala dostatok vôle, už by som to vzdala a vykašľala sa na mizerný vkus vydavateľstiev a zrejme aj čitateľov. Idem však ďalej, pretože mama mi povedala: „Kým nebudeš mať zmluvu s vydavateľstvom, domov ani nechoď!“ Idem teda v sychravom počasí po uliciach, kde občas na zemi vidieť útržok dennej tlače a obzerám sa po ďalšom vydavateľstve, až ma z toho bolí krk…

Alica Bartková: Mám rada vôňu lístia, hmlu aj dážď

Spisovateľka Alica Bartková miluje sychravé dni. Najradšej má jesennú hmlu alebo dážď. Hovorí, že pekne vonia. Tiež hovorí, že jej nová kniha Sychravé dni spisovateľky je fikcia, aj keď niektoré pocity, myšlienky a javy sú pravdivé. Ale tak je tomu zrejme pri každej knihe. Do každej dáva autor či autorka niečo zo svojho života a najhlbšieho vnútra. Niekedy viac, niekedy menej…

Sychravé dni spisovateľky sú tvojou pätnástou knihou. Od vydania predošlej knihy Medzi falošnými náhrobkami uplynuli takmer štyri roky. Predtým ti vychádzali tri, ba až štyri knihy ročne. Prečo teraz taká dlhá prestávka?

Všetko skomplikoval Covid a ním spôsobená ekonomická kríza. Knihy sa na trhu zaradili medzi posledné položky v dopyte, a tým pádom vydavateľstvá nemali peniaze. A stále to nie je ružové. Keby sa tá potvora neobjavila, kniha by vyšla už pred troma rokmi.

Tvoj nový román je najmä o tom, ako spisovateľka hľadá vydavateľa pre svoju knihu. Je to všetko fikcia alebo aj niečo z tvojich vlastných skúseností?

Samozrejme, že fikcia. Na dvere vydavateľstiev sa dnes už predsa nebúcha. Ani blesk do mňa neudrel a ani to, že obarujem ľudí vriacou vodou, nie je pravda. Keby bola, asi by som tu už nebola. Je to vtipný pohľad na trampoty spisovateľky zahnaný takmer do extrému. Samozrejme, že niektoré pocity, myšlienky aj javy sú tam pravdivé, ale je ich minimum.

Čo je podľa teba jednoduchšie, knihu napísať alebo vydať?

To sa podľa mňa nedá porovnávať. Spisovateľstvo je tvorivá činnosť, vydavateľstvo je o technických záležitostiach a o peniazoch. Keď napíšeš knihu a ponúkneš ju vydavateľstvu, buď rukopis chce alebo nie. A tým to pre teba končí. Teda, až na prípad, keď rukopis chce, a ty musíš následne prejsť ešte niekoľkokrát korektúry. Potom s tým už veľa nenarobíš. Vydavateľstvo vybaví redaktora, ISBN, tlačiarne, grafika, ktorý „naleje“ text do sadzby, prípadne grafika na obal… a potom už kniha ide do distribúcie.

Stalo sa ti, že vydavateľ žiadal, aby si skrátila text či niečo prepracovala? Ako tieto požiadavky prijímaš?

Mne sa to nestáva. Stalo sa mi to iba raz, ale odmietla som, tak to nechali tak, ako som to napísala pôvodne.

Viem, že nerada hovoríš o svojich knihách, no skús pár slovami predstaviť svoju novú knihu.

Sychravé dni spisovateľky je skepticko-ironicko-satirický koktejl príbehov o spisovateľke, ktorá sa snaží zapadnúť do sveta, v ktorom žije, aj keď si uvedomuje, že doňho veľmi nezapadá.

Píšeš romány, detektívky, poviedky… Skúšala si aj poéziu?

Básničky ma veľmi neoslovujú.

Budú Sychravé dni spisovateľky pokračovať?

Ešte uvidím, niekoľko tém na ďalšie diely mi už napadlo, ale ja nikdy neviem, do čoho sa pustím a do čoho nie.

Ozaj, a máš rada sychravé dni?

Sychravé dni milujem. Jeseň je moje najobľúbenejšie obdobie. Mám rada vôňu lístia, hmlu aj dážď.

Ukážka z knihy

Každý deň sa snažím povzniesť nad ľudskú stupiditu, niekedy aj úspešne. Prehliadam matky, ktoré kočíkujú deti ako o život. Akoby nebolo úplne jedno vytasiť dieťa na balkón alebo do záhrady. Ale úplne zbytočne ich natriasajú, až sú schopné porušiť im mozgy.

Prehliadam správy o skorumpovaných politikoch, ktorí rozkradli štát ruka v ruke s mafiánmi. Prehliadam odporné, chirurgicky upravené ksichty – ak bolo cieľom týchto (väčšinou) žien, aby mali pery ako Káčer Donald, tak sa im to podarilo. Ak bolo ich cieľom mať špicaté nosy ako figuríny, tak sa im to tiež podarilo. Človek má pri nich pocit, že im čochvíľa narastú ako Pinocchiovi . Umelé prsia, umelé nechty, umelé zuby, ktoré sú priveľké a neprirodzene biele, umelé vlasy, neprirodzene farebné oči, lebo majú šošovky, nastrelené umelé obočie, umelé všetko. Niektorí ľudia skrátka nemajú súdnosť.

Snažím sa prehliadať slovo „influencer/influencerka“ . Pripadá mi, že väčšina tých ľudí nemá všetkých päť pokope. Tisíckrát vyšlo najavo, že ženy sa na instagrame vo fotošope na všetkých fotkách upravovali tak, že v reálnom živote vyzerajú na nepoznanie. Z tučnej ženy, ktorá aspoň vyzerá ako človek, spravia extrémne štíhlu umelú barbie s veľkými prsiami a ksichtom ako z videohry.

Fotografie na obálke a v knihe: Peter W. Haas.

Súťaž

Do súťaže o knihu Alice Bartkovej Sychravé dni spisovateľky (Art Floyd, 2022) sa môžete zapojiť do nedele 17. apríla 2022 (do polnoci) na Facebooku BBonline.sk. Knihu pošleme trom vyžrebovaným výhercom (výherkyniam).