Rozprávanie o tom, že menštruácia nesmie byť tabu, príbehy známych českých sestier, blogeriek aj originálny román od popredného ruského prozaika o jednom storočí v dejinách Ruska.
Tri knižné novinky môže vyhrať jeden alebo jedna z nás v našej prvej prázdninovej súťaži. Prvé dve, Červená je pekná a Deset let se ségrou, môžu evokovať pocit, že sú určené dievčatám, tínedžerkám. Ale je to len zdanie! Tretia kniha je originálny a fascinujúci román Neistota.
Lucia Zamolo: Červená je pekná
Menštruácia sa týka polovice svetovej populácie a napriek tomu je dodnes témou, o ktorej sa veľa ľudí zdráha hovoriť. Menštruácia ale nesmie byť tabu.
Mladá nemecká ilustrátorka Lucia Zamolo sa touto témou začala zaoberať už počas štúdií na vysokej škole. (Vyštudovala dizajn so zameraním na ilustráciu a komunikáciu na Münster School of Design.) Nápad na knihu bol najskôr len bakalárskym projektom. Už vtedy musela často vysvetľovať a obhajovať výber témy. To ju však len viac „nakoplo“. A jej ilustrovaná príručka svetom menštruácie Červená je pekná vyšla tento rok vo Vydavateľstve SLOVART.
„Červená je pekná je pre mladé slečny a pre ženy, ktoré sa chcú inou formou dozvedieť viac o menštruácii, a tiež ich nabáda k tomu, aby sa o nej nebáli otvorene rozprávať. Autorka sa snaží prelomiť tabu a myslím, že sa jej to darí. Knižka je vtipná, plná rôznych zaujímavostí, ale aj faktov. A rozhodne nie je určená jedine ženám, “ povedala o knihe jej prekladateľka Jana H. Hoffstädter.
Lucia Zamolo k téme menštruácie pristupuje s humorom a veľmi otvorene, niektoré časti knihy sú osobné a pripomínajú denníkové zápisky. Kresby sú doplnené ručne vytvoreným fontom, ktorý ilustrátorka špeciálne prispôsobila aj pre slovenské vydanie. Knižka je určená pre dievčatá a chlapcov od 12 rokov a, samozrejme, aj ich rodičov a pedagógov. Čitateľky aj čitatelia v nej nájdu praktické informácie aj rady, ako si pomôcť pri bolesti, či príbehy o tom, ako spoločnosť vnímala menštruujúce ženy v minulosti. Na odbornú časť dozerala gynekologička MUDr. Susanne Hoffman.
Ukážka z knihy
A ešte posledná poznámka v cieľovej rovinke:
Hoci máš pocit, že táto krvavá záležitosť sa vždy objaví v nepravú chvíľu (čo ide pekne na nervy), kŕče fakt sakramentsky bolia a tvoja nálada je v kýbli, napriek tomu si uvedom, čo to, že menštruuješ, vlastne znamená! Jedným slovom ŽIVOT! Tvoje telo sa ti snaží povedať, že je zdravé. Vieš svetu darovať nový život!!! A to je predsa čosi ako zmysel ľudstva. Preto je dôležité, aby si mala rada seba a aj ostatných. Ale predovšetkým, buď za to na seba poriadne hrdá.
Lucie a Nicole Ehrenbergerové: Deset let se ségrou
Lucie a Nicole sú sestry, kamarátky, blogerky, youtuberky, influencerky… Ale ako ony samy hovoria, sú najmä úplne obyčajné dievčatá.
Svojmu módnemu a lifestylovému blogu A Cup of Style (www.acupofstyle.com) sa venujú už desať rokov rozhodli sa to osláviť knihou. Deset let se ségrou. Kniha mapuje ich začiatky, úspechy aj neúspechy, boje aj radosti. V písaní kapitol sa striedajú, a tak čitateľky a čitatelia môžu bližšie spoznať obe sestry a ich rozdielne povahy.
Lucie a Nicole ešte nemajú ani tridsať rokov a už majú rozbehnutý úspešný biznis. Okrem blogu a vlogu na sieti YouTube sa starajú aj o vlastný e-shop s oblečením, papiernictvom a od roku 2016 vydávajú v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart motivačný diár. Novinkou je ich podcast Se ségrou, v ktorom približujú svoj blogerský aj osobný život .
Kniha Deset let se ségrou vychádza pod tínedžerskou značkou #booklab českého Nakladatelství SLOVART, s ilustráciami talentovanej Barbory Svrčinovej.
Ukážka z knihy
Nás nejvíc ze všeho baví zkoušet nový věci. A vždycky je tvoříme spolu. Jsme ségry, ale každá máme trochu jinou povahu. Lucka má nohy pevně na zemi, užívá si klid a umí nacházet krásu v běžných situacích. Je to dříč a motivátor. Nicole je zas spontánní, odvážná a otevřená každému dobrodružství. Jsme parťačky. Navzájem sobě oporou i tím nejostřejším kritikem. Dokážeme už předvídat své chování, chápat interní vtípky, vydržet blbou náladu té druhé i vycítit, když se blíží krizička. Každá jsme svou vlastní osobností, a zároveň dílkem skládačky, která nejvyšší smysl dává, když se spojí…
Alexej Slapovskij: Neistota
Román Neistota je svedectvo o storočí v dejinách Ruska od boľševickej revolúcie v roku 1917 až po rok 2017. O sto rokoch neistoty. Sugestívna výpoveď prostredníctvom dejín jedného rodu, fascinujúca historická a žánrová koláž v denníkoch, listoch, dokumentoch, poviedkach aj dialógoch.
„Je celkom možné, že som tú knihu napísal práve preto, aby som spolu so svojimi hrdinami pochopil, ako žiť a v čo veriť. Vysvitlo, že neistota nemusí byť vždy zlá. Je možné, že zajtra sa stane čosi, čo zmení život k lepšiemu,“ uviedol autor knihy Alexej Slapovskij v rozhovore pre Magazín o knihách denníka SME.
Osudy rodiny v románe Neistota sú komplikované až bizarné. Roľník, hrdina prvej svetovej a občianskej vojny sa stane obeťou tajnej polície, jeho syn, ktorý sa chcel stať letcom a tankistom, neskôr vstúpi do služieb NKVD a vnuka, umelca, ktorý sníval o čistom umení, pohltí reklamný biznis a jeho mladá dcéra poučuje o živote svoju babku, bývalú horlivú komsomolku. Autor na margo Ruska a jeho dejín výstižne podotkol: „Ak sú krajiny a národy, ktoré ukazujú, kam treba ísť, kam sa dá ísť, my sme prví ukázali, kam netreba a ako netreba.“
Knihu Neistota preložil Ján Štrasser, čerstvý držiteľ Knižnej prémie Jána Hollého za umelecký preklad, ktorú mu Literárny fond udelil za román Michaila Bulgakova Majster a Margaréta. Román Neistota je prírastkom do edície MM, ktorá je prehliadkou toho najlepšieho na súčasnej literárnej scéne.
Ukážka z knihy
17. decembra 1917
Prišiel som o pravú ruku, no pošťastilo sa mi, poneváč* ja som ľavák. Jem ľavou rukou, aj ňou píšem a aj všetko druhé robím ľavou rukou. Hlavné je, že som sa z frontu vrátil živý.
Píšem sa Smirnov Nikolaj Timofejevič, narodený roku Pána 1894 v dedine Smirnovo, Akulinovská volosť, stav roľnícky, nuž a toto vlastnou rukou zapisujem.
Bol som akože pisár v rote. Pisára zabilo a ja som bol pisár.
Dovčuľ som bol pucák**. Plukovník Muchortňov Iľja Romanovič ma učil čítať a písať. Hovoril, že ruský národ musí byť gramotný. Bol to veľmo srdečný človek, aj keď na vojne. Ja som už aj predtým máličko vedel, čo som sa sám naučil, ale to nemožno porovnať.
Potom Iľju Romanoviča zabilo a mňa poslali do roty. Tam zabilo jednoho pisára. A tak som sa ja stal pisár. V pomocnej rote, avšak na fronte.
Bolo nás tam viacero. Druhí gramotnejší ako ja a s pekným písmom. Smiali sa mi, že ako píšem, a nedávali mi nič dôležité. No aj keď sa mi smiali, učili ma. Stal som sa celkom gramotný a s pekným písmom. Aj keď som ľavák.
Súťaž
Do súťaže o knihy Vydavateľstva Slovart Červená je pekná, Deset let se ségrou a Neistota sa môžete zapojiť do stredy 8. júla na Facebooku BBonline.sk.
