V množstve kníh na predvianočných pultoch v kníhkupectvách sa určite nestratia knihy slovenských autoriek Maye Sinay a Laury Krauz. Prinášajú príbehy zo života, také, aké sa stali a stávajú mnohým z nás. Je v nich láska aj bolesť, smútok aj radosť, plač aj smiech…
Maya Sinay: Veriť
Tretia kniha romantickej šesťdielnej série z pera Maye Sinay má názov Veriť a je rovnako biela ako tie predošlé. Hlavnú postavu knihy, Miu, autorka charakterizuje takto:
„Podľa môjho názoru sa vo všetkých mojich hlavných hrdinkách môže nájsť každá jedna žena. Niekedy si však o sebe nemyslíme, že sme krásne, nadané, vtipné, silné, ako je hlavná hrdinka Mia. Pri nej musím vyzdvihnúť jej pohľad na život. Napriek ťažkému momentu, ktorý sa jej v živote udial, sa usmieva. Nie vždy to dokážeme. Páči sa mi, že Mia je aj zdravo sebavedomá. Taká by mala byť žena.“
Na rozdiel od Mii, ktorá po sklamaní prestáva dôverovať mužom, Maya je vďačná, že v jej živote boli a sú muži, ktorí jej nedali dôvod neveriť im a sú jej oporou.
„Hlavne môj ocino a manžel. Milujem ich z celého srdca. Vďaka nim som spoznala, aká má byť láska k dieťaťu a láska k žene,“ hovorí.
Z úspešnej Biele série vyšli doteraz tri knihy – Navždy, Jedného dňa a Veriť. Ďalšie tri, s názvom Zázrak, Nádej a Vôľa žiť sú už napísané a budú vychádzať postupne. Zázrak plánuje Maya Sinay vydať pred letom budúceho roka.
Maya Sinay žije s rodinou v Slovenskej Ľupči. Píše pod pseudonymom, pričom Sinay je meno jej babičky. Vždy sa jej veľmi páčilo. Keď bola malá, predstavovala si, že je umelkyňa a používa práve toto meno.
Ukážka z knihy
Spoločné chvíle som vôbec neľutovala. Prežila som niečo nádherné. Neverila som, že vôbec niekedy zažijem prvé skutočné milovanie. Že sa znovu budem cítiť ženou a budem túžiť po mužskom tele, po láskaní a vášni. Konečne som sa cítila bezpečne v mužskej spoločnosti.
Možno mi nie je Michael súdený. Možno mi len mal ukázať, že milovanie vie byť úžasné a že sa ho už viac nemusím obávať. Aj keď jeho správanie vo mne nevzbudilo veľkú dôveru v mužov. Je to zlomený muž. Tým som si bola istá. Možno viac zlomený ako ja. Ale kým sám nebude chcieť vpustiť ma do svojej blízkosti, sama ho nepresvedčím.
Po veľkom smútku som si dokázala nájsť svoj uhol pohľadu na noc. ktorá mi zmenila život. Nechcela som viac trpieť. Nechcela som sa zožierať výčitkami a hnevom voči Michaelovi. Odoberalo mi to príliš veľa síl.
Laura Krauz: Zázrak zo skúmavky
Zázrak zo skúmavky je skutočný príbeh dvoch žien o ich ceste k vytúženému dieťaťu. Hrdinky tohto príbehu Alexandra a Sabína si často kladú otázku, prečo ženy, ktoré netúžia mať deti, okamžite otehotnejú a tie, čo by za bábätko dali všetko, márne čakajú na dve čiarky na tehotenskom teste? Na svojej ceste za vytúženými bábätkami neraz zápasili s neúspešnými pokusmi, pádmi na kolená, bolesťami i beznádejou. No hoci museli prekonať obrovské prekážky, získali napokon oveľa viac, ako si na začiatku vôbec dokázali predstaviť.
Laura Krauz je slovenská autorka píšuca pod pseudonymom. Kniha Zázrak zo skúmavky je jej debutom. Na otázku, prečo pseudonym, odpovedá:
„Sabína aj Alexandra mi svoj príbeh rozpovedali s tým, že nechceli vystúpiť z anonymity a nechceli, aby kniha zasahovala do ich súkromia. Predsa len, ide o intímnu tému, príbeh odhaľuje ich psychické rozpoloženie, rodinné zázemie, časť z chorobopisu… Bol naozaj verne popísaný tak, ako sa skutočne stal. Sú v ňom emócie, vnútorné rozpoloženie, ponor do mysle žien, ktoré stoja na pokraji zrútenia ich snov, fyzicky aj psychicky na míle vzdialené vytúženému životu. Keďže som nechcela, aby prišlo k zbytočným polemikám, rozhodla som sa pre pseudonym.“
V príbehoch Alexandry a Sabíny autorka skutočne pravdivo a zároveň veľmi citlivo vykreslila, čo všetko musia mnohé ženy podstúpiť, aby sa stali matkami. Znášajú ťažšie, fyzickú alebo duševnú bolesť?
„Z vlastných skúseností viem, že fyzická bolesť má len obmedzené trvanie. Na niekoľko minút, hodín aj dní sa dá na ňu zabudnúť. Stačí užiť analgetikum a všetko môže byť znesiteľnejšie. Na ubolenú dušu analgetiká, žiaľ, ešte nevymysleli. Keď som sa Alexandry opýtala, čo na tom všetkom bolo najťažšie, odpovedala: Strach, striedanie nádeje s beznádejou. Lekcie trpezlivosti, ktoré som krok za krokom dostávala. No najťažšie bolo, že som na to všetko bola sama. Ja som musela nazbierať odvahu, zájsť k lekárovi, podstúpiť liečbu, zákrok. Ja som čakala na výsledky. Všetci okolo boli veľmi zlatí, no nik mi skutočne nerozumel,“ hovorí Laura.
Ukážka z knihy
Bola som nervózna a nedočkavá, vždy keď som začula nejaký pohyb vo vedľajšej miestnosti, kde prebiehali zákroky, zovrelo mi žalúdok. Najhoršia je nevedomosť. Čokoľvek človek musí podstúpiť, strach z nepoznaného opantá celú myseľ. Inak to nebolo ani so mnou.
Chýbal mi Jakub. Čakal niekde vonku. Ani som si nedokázala predstaviť, ako sa cíti on, ako celý finálny krok vnútorne prežíva. Hovoril o svojich pocitoch menej, možno ma len nechcel stresovať a prenášať na mňa svoj nepokoj. Občas som bola smutná, lebo som potrebovala počuť, že aj on na naše embryá myslí, že sa ho to týka rovnako ako mňa. No nikdy som mu nič nevyčítala, dokonca som sa snažila pred ním svoje pocity skrývať. Aj tak som väčšinu vecí musela zvládnuť sama.
Keď na vklad ohlásili prvú z nás, mladú ženu, ktorá ležala rovno pod oknom, znervóznela som ešte viac…
Súťaž
Do súťaže o knihy Veriť (Agromepa, 2019) a Zázrak zo skúmavky (Lindeni, 2019) sa môžete zapojiť do piatka, 13. decembra na Facebooku BBonline.sk.
