Polovicu prázdnin máme za sebou. Boli ste už na dovolenke, alebo sa ešte len chystáte? A máte v kufri aj knihu? Dovolenkové čítanie má svoje nezameniteľné čaro… Súťažte s nami o pekné knižky!
Irving Stone: Grécky poklad
Preslávil sa zbeletrizovanými románmi význačných osobností: umelcov, politikov, intelektuálov… Po výnimočných knihách Smäd po živote a Agónia a extáza vychádza teraz nové vydanie jeho ďalšieho úspešného titulu. Irving Stone v ňom pôsobivo zobrazil životné osudy geniálneho objaviteľa Tróje a Mykén – priekopníka modernej archeológie Heinricha Schliemanna a jeho gréckej manželky Sofie. Jeho názov je Grécky poklad.
Keď sa Heinrich a Sofia zoznámili, bol Schliemann bohatým svetobežníkom, rojkom, ktorý si zaumienil, že objaví Homérovu Tróju. Bol to jeho detský sen, keďže už ako mladý chlapec podľahol čaru Iliady a Odysey a uveril, že mýtická Trója nie je len výplodom básnikovej fantázie. Pre tento životný sen sa mu podarilo nadchnúť aj mladučkú, vzdelanú a bystrú Sofiu, ktorá sa mu stala oporou a aktívnou spolupracovníčkou pri vykopávkach. Predstavitelia oficiálnej vedy Schliemannom opovrhovali, označovali ho za diletanta, no tento húževnatý amatérsky nadšenec napokon vtedajším vedeckým kapacitám dokázal, že mal vo svojich teóriách pravdu…
Ukážka z knihy
Bol svieži októbrový deň; v priezračnom ovzduší sa zreteľne črtali celé pohoria a morské pobrežie a kopce bielych oblakov, pripomínajúce sneh na úbočí Idy, plávali na sever. Heinrich so Sofiou zišli na koňoch poľnou cestičkou na hradskú a vydali sa južným smerom na osemkilometrovú cestu k Tymbrii, jednoposchodovej vile, ktorú si Frederick Calvert so svojou bohatou ženou postavili začiatkom šesťdesiatych rokov. Frederick Calvert bol už pätnásť rokov britským konzulom v Dardanelách; vláda jej veličenstva asi nevyvodila proti nemu nijaké dôsledky pre brata Franka, ktorého odsúdili pre velezradu.
K domu viedla dlhá cesta, lemovaná píniami a záhonmi žltých ruží. Kone odovzdali sluhovi a po krátkom schodisku prišli k dvojitým pozláteným dverám. Uviedol ich komorník. Frederick Calvert i jeho manželka boli pri nedeľnom obede takí vyobliekaní, akoby sa práve vrátili z bohoslužieb v canterburskej katedrále…
Z anglického originálu The Greek Treasure, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Doubleday and Comp., New York 1975, preložil Dušan Janák.
Alexandr Solženicyn: Jeden deň Ivana Denisoviča
Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Novela opisuje jeden obyčajný deň v gulagu na Sibíri a rozpráva životný príbeh väzňa Ivana Denisoviča Šuchova, ktorý mal táborové číslo Šč-854. Zachytáva otrasné životné podmienky v tábore, ukrutnú zimu, nedostatok jedla, vzťahy s dozorcami, ale aj hierarchiu členov tábora, opakované trestanie za malicherné dôvody a ťažkú fyzickú prácu väznených.
Alexandr Solženicyn (1918 – 2008) ruský spisovateľ, disident, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, vo svojich poviedkach a románoch (Matrionina chalupa, Súostrovie Gulag, Stanica Kočetovka a i.) ako prvý zo spisovateľov bývalého Sovietskeho zväzu zobrazoval hrôzy stalinizmu. V roku 1974 ho vypovedali z vlasti a žil v USA. V roku 1994 sa vrátil do Ruska, kde o 14 rokov zomrel. Nobelovu cenu za literatúru dostal v roku 1970.
Ukážka z knihy
Od tej chvíle Šuchov viac nepozeral na ďaleký obzor, kde sa ligotal slnkom zaliaty sneh, nevidel ani to, ako sa trestanci rozliezajú od ohrievadiel po celom stavenisku – jedni idú rýpať jamy, ktoré doobeda nedorýpali, druhí zasa šalovať, tretí klásť krokvy nad dielňami. Šuchov videl iba svoj múr – od ľavého kraja, kde sa stupňovito dvíhal vyše pása, do pravého rohu, kde sa stretal s Kildiksovým. Seňkovi ukázal, kde má zosekávať ľad, a sám ho pritom usilovne rúbal raz obuchom, raz ostrím, až kúsky ľadu fŕkali na všetky strany, aj do tváre. S takou robotou si ľahko poradil, netreba pri nej rozmýšľať. Jediné, na čo sústredil myseľ aj pohľad, bol múr skrytý pod ľadom, vonkajší múr tepelnej elektrárne, hrubý dve tvárnice…
Z ruského originálu Alexandr Solženicyn: Odin deň Ivana Denisoviča, ktorý vyšiel v edícii Zerkalo, XX. vek vo vydavateľstve Y-Faktorija, Jekaterinburg 1999, preložila Oľga Hirnerová.
Súťaž
V dnešnej knižnej súťaži môže jeden/jedna z vás vyhrať knihy Grécky poklad a Jeden deň Ivana Denisoviča. Súťažiť môžete na Facebooku BBonline.sk do piatka 2. augusta.
