Začal sa máj, kníhkupectvá sú opäť otvorené a času na čítanie kníh máme stále dosť. V dnešnej súťaži môžete vyhrať dva z najznámejších románov Jacka Londona v jednej knihe, vynikajúcu detektívku kráľovnej zločinu Agathy Christie aj vzrušujúci príbeh lásky z pera Jany Pronskej.
Jack London: Volanie divočiny – Biely tesák
Dva z najznámejších a najobľúbenejších románov Jacka Londona v jednom zväzku. Obidva romány Volanie divočiny a Biely tesák sú pretkané strhujúcimi opismi, ktorými autor predstavuje život z inej ako ľudskej perspektívy.
Volanie divočiny
Buck žil vo veľkom dome v slnkom navštevovanom údolí Santa Clara. Bolo to sídlo sudcu Millera. Stálo kúsok od cesty, ukryté medzi stromami, spomedzi ktorých sa iba kde – tu ukazovala široká tienistá veranda, ťahajúca sa okolo celého domu. Prichádzalo sa k nemu po štrkom vysypaných cestách vinúcich sa pomedzi šíre trávniky a popod pospletané konáre vysokých topoľov.
A za domom bolo všetko ešte veľkorysejšie, priestrannejšie. Stáli tam veľké stajne, kde sa usilovne zvŕtalo zo desať koniarov s pomocníkmi, rady domcov pre služobníctvo obrastených viničom, nespočetné, pravidelne zoradené hospodárske staviská, dlhé pásy viníc, zelené pastviny, sady a záhony ovocných krov.
Bola tam aj artézska studňa s čerpadlom a s veľkou betónovou nádržou, do ktorej každé ráno skákali chlapci sudcu Millera a za sparných popoludní sa v nej ochladzovali. A Buck na tomto panstve vládol. Tu prišiel na svet a tu prežil prvé štyri roky. Boli tam, pravdaže, aj iné psy. Na takom obrovskom majetku nemohli nebyť, ale tí nič nezavážili.
Biely tesák
Stal sa skúseným bitkárom. Bojoval úporne. Nikdy neplytval silou, nikdy sa nepúšťal do dlhých ruvačiek. Útočil rýchlo, a keď minul, rovnako rýchlo odskočil. Nechuť vlkov k boju zblízka sa uňho vyvinula v nezvyčajnej miere. Neznášal dlhý dotyk s cudzím telom. Zaváňalo to nebezpečenstvom. Vháňalo ho to do šialenstva.
Byť sám, voľný, na vlastných nohách, bez dotyku so živým telom. To v ňom ešte vždy žila divočina, takto sa v ňom prejavovala. Tento pocit sa v ňom upevnil aj v dôsledku tuláckeho života, aký viedol od šteňaťa. V dotyku sa skrýva nebezpečenstvo. Je to pasca, večná pasca a strach z nej bol ukrytý v hlbinách jeho ja, vrastený až do špiku kosti.
Cudzie psy nemali proti nemu nijakú nádej. Ich tesákom sa vedel vyhnúť . Vedel na nich skočiť alebo odskočiť, a sám ostával nezranený. Vyskytli sa, pravdaže, aj výnimky….
Na motívy románu Volanie divočiny bol nakrútený film s rovnomenným názvom, v hlavnej úlohe s Harrisonom Fordom a, samozrejme, s úžasným psom Buckom. Keďže kiná sú teraz
Trailer k filmu Volanie divočiny / Callof The Wild (2020):
Agatha Christie: Čas prílivu
Vynikajúca detektívka kráľovnej zločinu, legendárnej Agathy Christie, sa odohráva v povojnovom Anglicku v roku 1946. Autorka zavedie čitateľov na vidiek neďaleko Londýna, kam prichádza slávny detektív Hercule Poirot, aby spolu so superintendentom Spenceom riešil záhadný prípad v rodine Cloadovcov.
Niekoľko týždňov po sobáši s príťažlivou mladou vdovou Gordon Cloade tragicky zahynie pri nemeckom bombovom útoku na Londýn. Vďaka tomu sa bývalá pani Underhayová stane výlučnou majiteľkou rodinného bohatstva Cloadovcov. Krátko nato Hercula Poirota navštívi švagriná nebohého muža, ktorá tvrdí, vraj „duchovia“ ju varovali, že prvý manžel Rosaleen Underhayovej ešte žije. Keď Poirota požiada, aby našiel nezvestnú osobu iba podľa indícií zo záhrobia, slávneho detektíva sa zmocnia pochybnosti, no ešte väčšmi ho máta pravý dôvod, prečo ho Kathleen Cloadová vlastne vyhľadala…
Ukážka z knihy
Už sa začínalo zmrákať, no Poirot chcel stihnúť ešte jednu návštevu. Vybral sa k Jeremymu Cloadovi. Drobná slúžtička s bystrou tvárou ho uviedla do pracovne domáceho pána.
Keď v nej osamel, so záujmom sa rozhliadol okolo seba. Suchársky právnik sa nezaprie ani doma, pomyslel si. Na stolíku stál veľký portrét Gordona Cloada a na polici objavil trocha vyblednutú fotografiu muža na koni. Práve ju skúmal, keď do izby vošiel Jeremy Cloade.
„Ospravedlňujem sa,“ Poirot rozpačito odložil rámček s fotografiou.
„To je otec mojej manželky,“ vysvetlil domáci pán s náznakom pýchy v hlase. „A jeden z jeho najlepších koní, Chestnut Trenton. Na veľkom derby v roku 1924 dobehol druhý. Zaujímate sa o dostihy?“
„Nebesá, vôbec nie!“
„Stojí to fúru peňazí,“ uznal Jeremy. „Lord Edward vyšiel na psí tridsiatok, musel sa odsťahovať do cudziny. Nuž, áno, finančne náročná záľuba,“ dodal, no hrdý tón z jeho hlasu nezmizol.
Poirot by radšej vyhodil peniaze von oknom, než by investoval do koní, ale milovníkov dostihov v kútiku srdca obdivoval.
„Čo pre vás môžem urobiť, pán Poirot? V mene rodiny vám chcem poďakovať, že ste vypátrali majora Portera, ktorý identifikoval mŕtveho.“
„Vaši príbuzní musia mať obrovskú radosť,“ poznamenal detektív.
„Žiaľ, predčasnú,“ sucho utrúsil Jeremy.
Jana Pronská: Verenica
Jana Pronská, prvá dáma slovenskej historickej romance, je autorkou osemnástich kníh. Desiata z nich, vzrušujúci príbeh lásky odohrávajúci sa na stredovekom Slovensku, vyšla nedávno v novom vydaní.
Šľachtickej dcére Juliane Brezovickej osud nenadelil šťastné detstvo. Matka jej zomrela pri pôrode a otec na ňu kvôli tomu zanevrel. Vychováva ju stará bylinkárka, ktorá ju chráni pred krutou kastelánkou. Keď jedného dňa zavíta do pevnosti Hamborek Imrich Tárcai, mladý syn grófa z Kamenice, aby sa z poverenia kráľa stal Julianiným snúbencom a poručníkom, jej život sa od základu zmení. Z nechceného dieťaťa je dedička Hamborka a Imrichova verenica.
Z Juliany vyrastie krásna mladá žena, no na svojho snúbenca márne čaká celých päť rokov. Keď už prestáva dúfať, že sa s ním stretne, dostane pozvanie na kráľovský dvor. Ibaže v Budíne ju nečaká hrdina z jej detstva, ale zhýralý pijan a záletník. Zdrvená Juliana požiada kráľa, aby zrušil ich zasnúbenie. Je však všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá? Je Imrich naozaj tým, za koho ho všetci pokladajú? Dramatické udalosti, hrozba moru pustošiaceho krajinu a všadeprítomná smrť preveria odvahu a česť každého človeka. Nájdu Imrich s Julianou opäť cestu k sebe a dajú šancu láske, ktorú skrývajú v srdci?
Ukážka z knihy
Juliana už na nič nečakala. Zo sedlovej kapsy vytiahla dýku a chystala sa vyslobodiť ranu zo zovretia skrvavenej tuniky. Muž však prekvapivo rýchlo zareagoval a zachytil jej jemnú detskú rúčku.
„Chceš ma zabiť?“ opýtal sa slabým hlasom.
Dievčina potriasla hlavou. „Chcem vám pomôcť!“ Zelené zrenice neklamali.
Imrich Tárcai jej pustil ruku a zatvoril oči. Keď už má zomrieť, nech je to aspoň rýchlo. Je jedno, či ho zabije nahnisaná rana, alebo toto dieťa, pripomínajúce lesného škriatka.
Juliana rozpárala drahú tuniku i bielu ľanovú košeľu a odhalila kožu. Rana na boku sa zapálila a hnisala. Fialová škvrna sa tiahla okolo kostrbatého rezu a siahala až k rebrám. Uprostred rany sa vytvorili hnisavé vačky a muselo to veľmi bolieť. Juliana pozrela do očí trpiaceho muža, bezvládne ležiaceho v tráve, a prišlo jej ho ľúto. Odtrhla kus plátna zo svojej spodnice a namočila ho do ľadovej vody v potôčiku. Priložila studený obklad na ranu a odbehla na lúku. Hermína jej často ukazovala rastliny, ktorými sa liečia takéto rany. Neraz k nej prišli ľudia z dediny s podobnými zraneniami. Alebo sa pri práci poranili sekerami, pílami či kosami, alebo sa navzájom dorúbali, podgurážení pivom či medovinou.
Súťaž
Do súťaže o knihy Volanie divočiny – Biely tesák (Slovart, 2020), Čas prílivu (Slovenský spisovateľ, 2020) a Verenica (Slovenský spisovateľ, 2020) sa môžete zapojiť do nedele, 10. mája na Facebooku BBonline.sk. Vyžrebovanému výhercovi alebo výherkyni pošleme všetky tri knihy.
