A máme tu opäť marec, mesiac knihy. Kníhkupectvá sú stále zatvorené, no ponúkajú predaj „cez okienko“ a fungujú aj internetové predajne kníh, či knižnice. Každopádne, kto chce čítať, ten si knihu nájde. Alebo sa zapojí do súťaže a knihy vyhrá. Dnes súťažíme o detektívky so slávnym Hercule Poirotom a o príbehy na upokojenie mysle.
Agatha Christie: Smrť na Níle
Smrť na Níle z roku 1937, jedno z najlepších diel Agathy Christie, sa v roku 2020, keď sme si pripomenuli storočnicu tvorby tejto legendárnej spisovateľky, dočkalo nového filmového spracovania. V hviezdne obsadenom celovečernom filme si úlohu slávneho Hercula Poirota vychutnal Kenneth Brannagh, ktorý film zároveň aj režíroval. Autorom scenára je Michael Green.
Smrť na Níle (2020) oficiálny trailer:
O čom je tento príbeh? Mladomanželom Linnet Ridgewayovej a Simonovi Doylovi znepríjemňuje život Linnetina dávna priateľka a Simonova bývalá snúbenica Jacqueline de Bellefort. Jackie, zaslepená túžbou po pomste za dvojnásobnú zradu, prenasleduje Doylovcov dokonca aj na ich svadobnej ceste v Egypte, počas ktorej sa plavia parníkom po Níle. Prirodzene, na palube sú okrem tejto čudnej trojice aj iní pasažieri. Jedným z nich je Hercule Poirot, ktorý dúfa, že si počas zábavnej plavby odpočinie od náročnej práce súkromného detektíva. Bohužiaľ, čoskoro sa ukáže, že dúfal márne…
Ukážka z knihy
Plukovník Race šťavnato zahrešil. „Tento prekliaty prípad je čoraz zamotanejší.“ Vzal do rúk perly. „Počujte, nemýlite sa? Mne sa zdajú v poriadku.“
„Áno, je to veľmi dobrá imitácia.“
„Ale čo si máme o tom myslieť? Možno si Linnet Doylová dala urobiť imitáciu sama a nosila ju na lodi z obavy pred zlodejmi. Mnohé ženy to tak robia.“
„Keby to tak bolo, musel by o tom vedieť jej manžel.“
„Možno mu to nepovedala.“
Poirot nespokojne pokrútil hlavou. „Nie, nemyslím, že je to tak. Obdivoval som perly madam Doylovej hneď v prvý večer na lodi – ich nádhernú farbu a lesk. Som si istý, že boli pravé.“
„Ukazujú sa nám teda dve možnosti. Prvá: slečna Van Schuylerová ukradla len falošné perly, pretože tie pravé ukradol pred ňou niekto iný. Druhá: celá tá historka o kleptománii je vymyslená. Buď je zlodejom slečna Bowersová, ktorá rýchlo vymyslela túto historku a odovzdala nám falošné perly, aby odvrátila od seba podozrenie, alebo sú v tom všetci spolu. Inými slovami, máme do činenia s bandou prefíkaných zlodejov šperkov, ktorí vystupujú ako význačná americká rodina.
„Áno,“ zamrmlal Poirot. „Ťažko povedať. Ale chcel by som obrátiť vašu pozornosť na jednu vec: urobiť dokonalú a presnú kópiu perál s uzáverom a všetkým, takú, aby oklamala madam Doylovú, si vyžaduje veľkú technickú zručnosť. Nedalo sa to urobiť napochytre. Ten, kto dal vyrobiť tieto perly, musel mať dobrú príležitosť poriadne si pozrieť originál.“
Sophie Hannahová: Vraždy v Kingfisher Hille
Najslávnejší detektív všetkých čias Hercule Poirot opäť ožíva v celkom novom príbehu. Britská spisovateľka Sophie Hannah zosnovala poriadne zamotanú detektívnu zápletku, ktorú môže rozpliesť iba geniálny Belgičan so svojimi malými sivými bunkami.
Hercule Poirot cestuje v luxusnom autobuse z Londýna do honosného vidieckeho sídla v Kingfisher Hille. Pozval ho tam Richard Devonport, ktorému nedávno zavraždili brata Franka. Slávny detektív má dokázať, že Frankovu smrť nezapríčinila Richardova snúbenica Helen. K tejto žiadosti pridal hostiteľ zvláštnu podmienku: Poirot musí pred ostatnými členmi devonportovskej rodiny zatajiť pravý dôvod svojej návštevy.
Počas cesty autobusom sa odrazu postaví jedna očividne rozrušená cestujúca a chce vystúpiť. Tvrdí, že ak ostane sedieť na svojom sedadle, zavraždia ju. Po výmene miest prebehne zvyšok cesty pokojne. Poirot má však z toho zlý pocit a jeho obavy sa naplnia, keď v sídle Devonportovcov nájdu bezduché telo s lístkom, na ktorom stojí: „… sadli ste si na miesto, kam ste nemali“. Mohli by táto nová vražda a bizarný incident v autobuse viesť k vyriešeniu záhady, kto zabil Franka Devonporta? Podarí sa Poirotovi nájsť skutočného vraha a zachrániť tak nevinnú ženu pred šibenicou?
Ukážka z knihy
Richarda poverili, aby nám ukázal naše izby a potom nás znovu odprevadil na prízemie. Strnulo, ale poslušne sa toho ujal. Celý čas sa nám však vyhýbal pohľadom a hovoril len tie najnevyhnutnejšie slová, aj to odmerane.
Poirota takéto chladné správanie človeka, čo nás sem zavolal, zjavne vôbec nevyvádzalo z miery. Hmkal si nejakú veselú melódiu, upravoval si lesklé čierne fúzy a zrejme predpokladal, že neskôr budeme mať dosť času na to, aby sme sa s Richardom Devonportom porozprávali. Dúfal som, že som len prehnane pesimistický, keď som sa obával, že nám na naše otázky aj tak neodpovie. Nedal vari najavo, že Poirot by mal vyriešiť vraždu jeho brata a zachrániť snúbenicu pred šibenicou bez toho, aby sa o tej téme pred kýmkoľvek zmienil? Už toto samo osebe bolo čudné. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď sa niečo javí čudné, v skutočnosti sa ukáže, že je to ešte ďaleko čudnejšie.
Vôbec by som sa preto nedivil, keby aj Richard Devonport sám seba zaradil do skupiny ľudí, ktorých sa Poirot nesmie pýtať na Frankovu smrť. Lenže ako tomu máme prísť na kĺb, ak budeme popíjať koktaily a debatovať o stolových hrách?
Kathryn Nicolai: Pekné sny
Po dvoch napínavých detektívkach určite prídu vhod upokojujúce príbehy na utíšenie mysle, ktoré vám pomôžu zaspať. Spanie by malo byť ľahké. Je to aj jedna z najprirodzenejších vecí. Niekedy to však nejde. Prečo je to tak? Najčastejšie nám v ceste stojí náš vlastný mozog. Rozmýšľajúca myseľ je trochu ako kamión, na ktorého pedáli je položená tehla. Ide, aj keď ho nikto neriadi a pokojne by išiel naplno celú noc, ak by mu v tom nikto nezabránil. Keď k takejto rozbehnutej mysli pridáte trochu rušného, chaotického sveta, príliš veľa kofeínu, obrovské množstvo času stráveného pred obrazovkami telefónov a počítačov, niet sa čo čudovať, že zaspávanie nie je pre mnohých z nás vôbec jednoduché. Našej mysli preto musíme niekedy trochu pomôcť, aby sa upokojila, spomalila a pripravila sa na odpočinok. A práve o tom je kniha Pekné sny.
Ukážka z knihy
Pred pár rokmi mi dal priateľ cennú radu. Bola som v zhone, príliš veľa som si toho naložila na plecia a začalo sa mi to vymykať z rúk. Zastavil ma, chytil ma za ruku, pozrel sa mi do očí a povedal: „Všetko postupne, najprv jedno, potom druhé.“ Spolu so mnou sa nadýchol a ja som sa zasmiala. Táto jednoduchá rada bola slnečným lúčom v tme. Samozrejme, myseľ som nechala bežať na plné obrátky a čoskoro bola úplne zahltená, namiesto toho, aby som robila jedno po druhom a a dostala sa tam, kam potrebujem. Túto radu si opakujem vždy, keď mám pred sebou toho veľa, ale aj keď si chcem niečo užiť. Je to pre mňa akási mentálna mierka, metóda, ako spomaliť pri čomkoľvek, čo práve robím a to tak, aby sa veci diali, ako chcem, nie náhodne.
Zopakovala som si ju aj dnes ráno, keď som roztiahla závesy a vytiahla rolety na oknách. Jarné slnko bolo jasné, teplé a úplne iné ako zimné slnko len spred týždňa. Ešte som nemohla otvoriť okná, aby som dnu vpustila čerstvý vzduch, lebo vonku bola stále zima, ale mohla som vpustiť svetlo, a to som aj urobila. Prechádzala som všetky okná v každej miestnosti a nechala som svetlo zasvietiť mi do tváre. Pritom som myslela na to, že najprv jedno, potom druhé.
Súťaž
Do súťaže o knihy Smrť na Níle (Slovenský spisovateľ, 2020), Vraždy v Kingfisher Hille (Slovenský spisovateľ, 2020) a Pekné sny (NOXI, 2020) sa môžete zapojiť do soboty 6. marca na Facebooku BBonline.sk. Vyžrebovanému výhercovi (výherkyni) pošleme všetky tri knihy.
