Quantcast

Autorky Inéz Melichová a Mária Blšáková v júni tohto roku spoločne uviedli do života svoje knihy. Udialo sa tak v banskobystrickom Literárnom a hudobnom múzeu ŠVK.

Krstná mama Michaela Galambošová pokrstila knihy soľou, cukrom a korením. A tieto ingrediencie rozhodne nechýbajú v príbehoch Labyrint túžby a Anna a Šarlota, o ktoré môžete súťažiť.

Inéz Melichová: Labyrint túžby

Inéz Melichová foto Radka ČabrádiováDebut rodáčky z Banskej Bystrice Inéz Melichovej je príbehom mladej Alice, vychovávanej starou mamou v skromných podmienkach. Po jej smrti zostane žiť úplne sama na vidieku, ďaleko od mestského ruchu. Jednotvárne dni jej vypĺňa zamestnanie a snívanie o skutočnej láske. Všetko sa radikálne zmení, keď sa do susedstva nezávisle od seba prisťahujú dvaja muži. Jeden z nich, suverénny a úspešný Adam, ju osudovo priťahuje a prebúdza v nej dovtedy nepoznané emócie. No okolnosti ju donútia vziať prácu u bohatého architekta s tragickou minulosťou.

Vzťah medzi neskúsenou mladou ženou a citovo chladným štyridsiatnikom je od začiatku plný vzájomnej nevraživosti a tlejúcej nenávisti. Situácia sa ešte skomplikuje, keď sa v jeho dome začnú diať nevysvetliteľné udalosti a Alica nechtiac príde na stopu temného tajomstva, ktoré malo zostať naveky pochované. Čo ten záhadný muž tak úzkostlivo skrýva za zamknutými dverami? A ako to súvisí so smrťou jeho ženy? Alica si prineskoro uvedomí, že je kľúčovou figúrkou v nebezpečnej hre a jej boj o lásku sa zmení na boj o holý život…

Názov knihy – Labyrint túžby, má síce erotický podtón, no zas až toľko erotiky v nej nie je. Nechýba však napätie, záhady, ale ani humor či filozofické úvahy o tom, čo zmôže vôľa. Existuje vôbec spôsob, ako si podriadiť, ovládnuť svoju vôľu?

„Verím, že existuje. Nemali by sme sa stať otrokmi svojich vášní a nestratiť sa v labyrinte svojich túžob,“ hovorí Inéz Melichová, ktorá, na margo záhad, priznáva, že nie zástancom trinástej komnaty. „Som presvedčená, že tajomstvá, ktoré sa v nej snažíme úzkostlivo schovať, vyjdú na povrch väčšinou práve vtedy, keď to najmenej očakávame, čo je vlastne aj prípad jedného z mojich hlavných hrdinov. Som presvedčená, že nech sa nám v živote stane čokoľvek, asi by sme sa s tým mali vyrovnať na vedomej úrovni a nezatláčať to do hlbín svojho podvedomia…“

V súčasnosti Inéz Melichová píše ďalšiu knihu, detektívny román Polnočný muž, a spolu s ďalšími desiatimi autorkami prispela do zbierky šteklivých poviedok V zajatí vášne, ktorá vyjde už čoskoro a výťažok z nej pôjde na charitatívne účely.

Ukážka z knihy

Labyrint túžbyKeď odišla, chvíľu sa nepokojne prehadzoval na úzkom gauči. Potom vstal a podišiel k obrazom oproti lôžku. Rozrušene pozeral na trpiace duše hriešnikov. Z deviatich kruhov pekla ho fascinovali najmä druhý a siedmy. V druhom trpia duše tých, ktorí povýšili túžbu nad rozum. Preto je ich údelom bez odpočinku blúdiť v silnej búrke a vetre, ktorý nimi surovo lomcuje, tak ako nimi počas života zmietala túžba. Siedmy kruh patril násilníkom a tyranom, ponoreným vo vriacej krvi, a samovrahom, ktorých telá nadobudli podobu uzlovitých tŕnistých stromov, požieraných Harpyami.

Dlho obrazy sústredene skúmal. Váhal. Mal pred sebou ťažké rozhodnutie, pretože vedel, k čomu všetkému dôjde.
Keď to urobí.
Keď ju bude mať vo svojich rukách.
Keď jej telo vystaví bolesti.
Na druhej strane, čoraz naliehavejšie si uvedomoval, že sa dostal príliš ďaleko. Do bodu, z ktorého sa nedokáže vrátiť.
Pretože kvôli nej už nič nie je ako predtým.
A obe sú si tak podobné.

Zložil obraz znázorňujúci siedmy kruh pekla, za ktorým sa ukázal v stene zabudovaný trezor. Vyťukal bezpečnostný kód, otvoril ťažké kovové dvere a vybral odtiaľ malý predmet. Podržal ho v ruke, akoby stále pochyboval, či koná správne. Nakoniec sa rozhodol. Dokončí to. A bude sa musieť poponáhľať, pretože ho čaká príliš mnoho práce. Pozrel na kľúč v dlani a pevným krokom sa pobral k zamknutým dverám prístavby. Pochybnosti, ktoré sa ho spočiatku zmocňovali, zmizli ako duše tých najväčších previnilcov v nekonečných hĺbkach ohnivej krvavočervenej rieky. Teraz je jeho jediným nepriateľom čas. S tým ostatným si hravo poradí…

Do žrebovania o knihu Labyrint túžby (Marenčin PT, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do pondelka 8. augusta vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Zuzana Bedecsová.

Mária Blšáková: Anna a Šarlota

Anna a ŠarlotaAnna a Šarlota – matka a dcéra. Dve ženy, ktoré by si mali byť najbližšie, ale čo ak sú ich povahy a osudy tak veľmi odlišné, že si napriek obojstrannej snahe nevedia nájsť cestu k sebe? Anna je poznačená dlhoročným manželstvom s tyranom a jej dcéra celý život bojuje s ťažkou diagnózou, no napriek tomu je hrdá a tvrdohlavá. Zdá sa, že tie dve nemajú nič spoločné, až kým nezistia, že majú úplne rovnaký vkus na mužov…

Ukážka z knihy

„Čo jej je?“ šepká mi Richard do ucha, keď mama napĺňa
rýchlovarnú kanvicu.
„Nesvojprávna sa zasa utrhla z reťaze a nezahlásila miesto výskytu.“
„Kiežby sa niekto strachoval o mňa. Moja máti si užíva s frajerom v Blave a kašle na svoje jediné dieťa.“
„Nechceš tú moju?“
„Nóó… keby som bol heterák a ona mala o dva-tri roky menej, tak…“                                             „Čo si tu vy dvaja šuškáte? Ešte si pomyslím, že ma ohovárate.“ Mama pred nás kladie šálky s kávou a z chladničky vyberá čokoládovú tortu.
„To, čo vždy, teta Hanka. Vravel som Šarlote, aká ste samica. Normálne jedlá ženská.“ Mama naoko zazerá, no poznám ju pridobre na to, aby som nevedela o účinkoch  jeho čudného humoru na jej trudnomyseľnosť. Nadeľuje nám z maškrty a sadá si ku nám k stolu.
„Riško, Riško. Keby som ťa nepoznala od decka a nebola na teba zvyknutá, veruže by sa ti za tvoju neúctu i kutáčom ušlo.“
„Jój, nieže tak príkro, tetuška, ja vás predsa rád ako svoju, dokonca i viac. Len, nedá mi zakaždým nepomyslieť, že škoda takej fajnej babizne. Veď by sa hociktorý chlap mohol od radosti v riť pätami kopnúť, keby mal takú ženu. A vám by tiež prospelo. Veď všetky choroby pochádzajú zo stresu a stres zas z nedostatku sexu. Príroda nás tak naprogramovala. Šak i tá malilinká muška si tiež rada zatrtušká.“
Pohľad, ktorý si s mamou vymeníme, má vyznieť pohoršene, no vzápätí sa rozosmejeme…

Román Anna a Šarlota je štvrtou knihou Márie Blšákovej. Pri písaní sa často sa inšpiruje skutočnosťou. „Hrdinovia z mojich kníh nie sú dokonalí, no o to sú mi milší. Viem sa do nich vžiť. Neviem, a ani nechcem, písať o dokonalých ľuďoch, ktorí riešia módne trendy, mejkapy a za nešťastie považujú, keď ich hriešne drahá kabelka vyjde z módy,“ hovorí Mária Blšáková.

Mária Blšáková foto Radka ČabrádiováRodáčka z východu, žijúca v Liptovskom Mikuláši a milujúca Banskú Bystricu, je ako slniečko. Šíri okolo seba dobrú náladu a energiu. Zdedila snáď túto vzácnu danosť po niekom?

„Neviete si predstaviť, ako ma potešila a zároveň rozosmiala táto otázka. Možno sa len držím hesla, že ak mi je na figu, nemala by som za to trestať svoje okolie. V podstate som samotár, tak veľa studníc na čerpanie nemám, ale pokiaľ mi len pamäť siaha, ak som z niečoho veľmi unavená, preložím to inou činnosťou. Nedokázala by som písať na úkol, alebo robiť jednu činnosť nepretržite. Baterky si dobíjam fotením, štrikovaním, dobrým filmom. Príkladom nefalšovanej dobroty bola a bude pre mňa moja babka Mária a môj syn Jojko. Predpokladám, že kým babka žila, slovo ombudsman ešte neexistovalo, no babka by bola na tento post tým najsprávnejším človekom. Vždy sa každého zastala, rešpektovala, nesúdila. Kiežby som po nej zdedila aspoň milimeter z jej vlastností. O to viac som presvedčená, že to najlepšie z nej sa skrýva v mojom synovi. Som si istá, že by zdarne prešiel cez každý detektor lži.“

Do žrebovania o knihu Anna a Šarlota (Marenčin PT, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do pondelka 8. augusta vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Anna Červenáková.